Je to najvzácnejšia vec, ktorú máme v sebe. Vzácnosť vašej duše je nezmerná, a preto hovoria, že má večnú hodnotu. Pretože je nekonečná. Nemôžete ju zmerať.
Hovoríme, že Boh Všemohúci je „sat-čit-ananda“. Sat znamená pravda. To, čo rozumieme v ľudskej terminológii pod pravdou, je niečo relatívne. Avšak sat, o ktorom vám hovorím ja, je absolútny, je počiatkom všetkých spojitostí, súvislostí. Poviem vám príklad, ako tomu máte rozumieť. Táto Zem má oceány, rieky a všetky možné druhy vôd, môžete povedať. Avšak zem ich všetky obklopuje. Keby nebolo Matky Zeme, nemohla by žiadna z nich existovať. Môžeme teda povedať, že Matka Zem je oporou všetkého, čo na nej existuje. Obopína nás, jestvuje v atómoch, jestvuje vo veľkých horách, pretože prvky sú súčasťou tejto Zeme. Rovnako aj Boh Všemohúci, jeho časť „sat“, pravda, je oporou všetkého, čo je vytvorené alebo nevytvorené.
Ďalší príklad pre sat, snažte sa porozumieť: Puruša, to jest Boh, sa v skutočnosti nezapája do tvorenia, je však katalyzátorom. Príklad môže byť takýto: všetku prácu vykonávam ja, všetko tvorím, mám však v ruke svetlo. Bez svetla nemôžem urobiť nič. Svetlo podporuje moju prácu. Avšak svetlo nijako nezasahuje do toho, čo robím. Rovnako ako svetlo je aj Boh Všemohúci len svedkom.
Jeho ďalšou kvalitou je však čitta, jeho pozornosť. Keď je vzbudená – v sanskrite je na to veľmi dobrý výraz – spurana, pulzovať – keď pulzuje… Keď jeho pozornosť pulzuje, potom začne prostredníctvom svojej pozornosti tvoriť.
A má tretiu kvalitu, ktorej hovoríme „ananda“. Ananda je pocit radosti, ktorý nadobudne vnímaním, prostredníctvom svojho stvorenia. Je to radosť, ktorú nadobudne.
Všetky tieto tri veci, keď sú v nulovom bode, kde sa stretajú, sa stanú Brahmovým princípom, v ktorom tvoria tieto tri veci jeden celok, kde je úplné ticho: nič nie je stvorené, nič sa nemanifestuje, radosť splýva s pozornosťou. Pozornosť dospela k radosti, splynula s radosťou a radosť splynula s pravdou. Tri kvality, takto skombinované, sa rozdelia a vytvoria tri fenomény. 06:37 Ananda, radosť v Bohu, sa presúva spolu s jeho tvorením a s pravdou. Keď sa radosť začne presúvať s tvorením, začne tvorenie prechádzať nadol z prvého štádia pravdy k „asatu“ („asat“ – nepravda, pozn.). Od „satu“ k nepravde, k máyi, ilúzii. A v tom čase sa začne tvorenie na pravej strane. Tvorivé sily začnú pracovať, a keď začnú pracovať, radosť, ktorá je tam obsiahnutá, ktorá je na ľavej strane, ktorá je emocionálnou stránkou Boha, sa tiež stáva hrubšou a hrubšou. Stvorenie sa stáva hrubším a radosť v ňom sa tiež stáva hrubšou. A sat, svetlo Boha, sa tiež stáva hrubším, hrubším a hrubším, pokiaľ nedosiahnu stav, v ktorom je úplná tma tamo-guny, kde je stvorenie tvorivých síl zavŕšené a celý element radosti spí.
Je to jasnejšie? Pochopili ste teraz Mahakali, Mahalakšmi, Mahasaraswati?
Preto Kristus povedal: „Ja som svetlo,“ pretože on reprezentuje sat, svetlo Boha. A svetlo Boha sa stane úplne hrubé, latentné, mŕtve, keď dospeje do siedmeho štádia stvorenia. Všetky tieto veci prechádzajú hlbšie a hlbšie a stávajú sa hrubšími a hrubšími. To je jedna strana paraboly.
Druhá strana paraboly sa začne, keď stúpate späť k Bohu Všemohúcemu. Spomínaná hrubosť sa stáva ušľachtilejšou a ušľachtilejšou, subtílnejšou a subtílnejšou, jemnejšou a jemnejšou. Pri tomto zjemňovaní napokon zistíte, že svetlo pracuje pre evolučný proces. Hrubšie časti sa postupne stávajú osvietenými. Zistíte, že nižšie zvieratá nie sú natoľko osvietené ako vyššie. Postupne sa aj radosť začne stáva subtílnejšou a, môžeme povedať, krásnou. Ľudské radosti sú omnoho krajšie ako zvieracie. Takže aj radosti zmenia svoju manifestáciu v tom zmysle, že začnete vidieť viac a viac a vám sa dostáva radosti s omnoho väčšími hranicami. 10:35 Napríklad pre psa nemá krása žiadny význam. Decentnosť, mravnosť nemá preň žiadny význam. Takže keď dospejete do štádia človeka, vyviniete do patričnej miery svoj sat, ktorým je vedomie, vyviniete do patričnej miery svoju radosť a vyviniete do patričnej miery svoju kreatívnu činnosť. Keď sa parabola preklopí na druhú stranu, vidíte, ako prechádza tvorivosť Boha do rúk človeka. Vidíte, ako radosť Boha prechádza do rúk človeka a ako jeho svetlo vstupuje do srdca človeka v podobe duše. Je to prekrásne!
A v štádiu, keď ste sa stali ľudskou bytosťou… Ľudia hovoria, že ľudské bytosti majú dušu… Niežeby ju iné tvory nemali, ale svetlo sa rozhorí jedine v ľudskej bytosti. Toto svetlo je príčinou toho, že hovoríme o náboženstve, že hovoríme o Bohu a hovoríme o večných veciach. Je to však veľmi chúlostivé štádium byť ľudskou bytosťou, pretože v tomto štádiu treba poskočiť len trošičku týmto smerom, zatiaľ čo vy začnete poskakovať tým a oným smerom. Spomínaný skok totiž nie je možný, pokiaľ vedomie nedosiahne úroveň, na ktorej sa stanete nezávislými, a kým v tejto nezávislosti nenájdete svoju vlastnú glóriu (veľkoleposť, nádhera, pozn.). Toto je ten stav, pretože vaša glória nemôže byť vašou, pokiaľ nie ste nezávislí. Pokiaľ ste otroci alebo v područí niečoho, čo je hrubé, ako si môžete vychutnať večnú radosť, ktorú máte v sebe? Takže je to na vás, aby ste sa vystavili viac tejto radosti tým, že sa budete stále viac a viac otvárať, stávať sa subtílnejšími a čistejšími, aby ste cítili túto radosť. Keď to viete, viete aj, že nemôžete po tom, ako ste dostali sebarealizáciu, cítiť, že ste sa etablovali, pokiaľ tieto tri fenomény nezačnú navzájom splývať. Radosť v sebe musíte cítiť prostredníctvom svojho vedomia, inak ju nemôžete cítiť. Povedzme, že nemáte oči. Ako by ste ma mohli vidieť? Keď nemáte vedomie vidieť ma, ako ma môžete cítiť? Ak nemáte vedomie cítiť ma, ako ma môžete vidieť? Ak nemáte vedomie, aby ste ma počuli, ako mi môžete porozumieť? A až keď nadobudnete toto vedomie, len potom sa vo vás prebudí radosť, pretože jedine prostredníctvom týchto subtílnych pocitov vedomia budete absorbovať radosť. Tak ako ste teraz cítili jeho a povedali: „Ó, aké je to nádherné!“ Cítili ste sa veľmi šťastní. Cítite radosť stvorenia, ku ktorému došlo. A človek je koruna stvorenia. 15:29 A čo sa týka „korunovačnej časti“, ide o veľmi krátku záležitosť, veľmi malú. Jedná sa o veľmi malú vzdialenosť. Možno ju prekonať v okamihu. Ide len o to, že tieto tri veci musia splynúť. A preto zisťujem, že hoci dostanete realizáciu, necítite ticho, pretože ste sa nestali svetlom. Nepocítili ste radosť, pretože ste sa nestali anandou. To je vaša ľavá strana. Vo všetkom je radosť! Len ako ľudská bytosť začnete vidieť radosti v štruktúrach, vo vzorkách. Vidíte kôru stromu, rozviniete ju a vidíte vzory, hovoríte tomu veneer, vy to nazývate drsnosť a hladkosť, a ich súlad. Začnete v hmote vidieť radosť z jej stvorenia. Teraz, po realizácii, začnete cítiť radosť stvorenia. Vrchol stvorenia je ľudská bytosť. A preto si sahadža-jogín musí uvedomiť, že ak chce byť priateľský, ak sa chce zaujímať alebo sa zapliesť s človekom, ktorý je na nižšej úrovni, taký človek mu nikdy nemôže priniesť radosť. Jediná vec, ktorú môže urobiť, je, pozdvihnúť toho človeka vyššie, na svoju úroveň, a umožniť mu, aby tiež cítil rovnakú radosť, ktorú pociťujete vy. Povedzme, že sa muž, ktorý je umelcom, ožení so slepou dievčinou. Aký to má význam? Nemôže sa tešiť z umenia vytvoreného týmto mužom. Takisto, ak sa zaujímate o ľudí zo svojej rodiny, o svojich príbuzných, o svojich priateľov, to základné, najvyššie a najveľkolepejšie, čo im môžete dať, je dať im sebarealizáciu, to jest radosť vašej duše. Nech na nich pôsobí radosť ich duše, ktorá je najcennejšou vecou. A toto je príčina toho, že sa ľudia chvejú, mihocú a že sa cítia stiesnene – veľmi ľahko prichádzajú o svoju radosť. Kvôli maličkostiam, ktoré sú za nami a ktoré sú uzavreté.
Je ako oceán pred vami a ja som tam a chcem, aby ste do neho všetci vošli a tešili sa. Je to všetko pre vás, všetko bolo vytvorené pre vaše potešenie. Musíte sa stať subtílnejšími a subtílnejšími. Márnime tu veľmi veľa času na veľmi hrubé veci. Všimli ste si to.
Translated by Jana Dallosova