Narodeninová pudža, 23/03/1980, Chráňte sa pred lenivosťou, Londýn, Anglicko

Londýn (Anglicko)

1980-03-23 Birthday Puja, Guarding Against Slothfulness, London, UK, 47' Download subtitles: EN,ES,FI,IT,PL,PT,SK (7)View subtitles:
Download video - mkv format (standard quality): Watch on Youtube: Listen on Soundcloud: Transcribe/Translate oTranscribeUpload subtitles

Feedback
Share
Upload transcript or translation for this talk

Narodeniny vašej Matky a všetky takéto oslavy majú veľmi hlboký význam, lebo pri takýchto udalostiach v atmosfére prúdia zvláštne vibrácie. Vtedy všetky nebeské telesá, večné osobnosti, Bohovia a Bohyne spievajú chvály, a tak sa celá atmosféra naplní radosťou a šťastím. Ľudia tiež vyjadrujú svoju vďačnosť. Vyjadrenie vďačnosti a lásky sa robí rôznymi, rôznymi spôsobmi v rôznych krajinách,avšak podstata zostáva rovnaká a forma sa mení. Podstata je ako oceán, ktorý prúdi nepretržito smerom k pobrežiu, a vlny, ktoré sa dotknú brehov, sa znovu odrazia späť, a tak vzniká nádherný obrazec. Je to tak spontánne a tak nádherné, vytvára to v atmosfére taký nádherný vzor. Keď sa všetky tieto vlny vlnia spolu vo vzore lásky, ľudí upokoja, ľudí očariaa celé je to plné požehnaní.

Pri takýchto udalostiach vznikajú zvláštne pocity, ktoré nemožno slovami vyjadriť, a tak by vyjadrenie mohlo byť akékoľvek. Ale hlavné je prejavenie. Boh sa prejavil vo svojom stvorení tým, že stvoril toto Stvorenie. Zatiaľ čo Stvorenie musí prejaviť svojou vďačnosťou tým, že ho oslavuje, a táto hra musí večne pokračovať. Je to najkrajšia hra. Tí, ktorí túto hru hrajú, vedú večný život. Taký život nemá koniec, nikdy sa neskončí a celý vesmír naplní nádhernou hudbou.

Dnes musím hovoriť obzvlášť k ľuďom, ktorí sa cítia slabí na to, aby nasledovali Sahadža jogu, ktorých myseľ je vrtkavá, ktorým chýba sila, ktorí sa boja brať Sahadža jogu vážne. Je dôležité, aby sme jasne videli vrtkavú myseľ – prečo sme vrtkaví. Väčšinou to býva ego, ktoré vám bráni robiť niečo, čo je veľmi, veľmi dôležité. Vrtkavú myseľ získame rôznymi spôsobmi, ako som povedala, jedným je ego. Človek s vrtkavou mysľou môže byť vystrašený zo svojho vlastného ega a môže prestať robiť Sahadža jogu, keď sa dostane do istého bodu, lebo ego by mohlo povedať: “Ak teraz pôjdeš ďalej, bude tam tunel, do ktorého nemôžeš vstúpiť. Ďalej by si už nemal ísť. Je to veľmi nebezpečné.” Tvoja lenivosť to môže pokaziť. Cítim, že lenivosť je prekliatím tejto krajiny. Je to tiež prekliatie pre Sahadža jogu. Neviem, či je to prekliatie západného sveta, ale lenivosť je niečo ako diabol, ktorý vás drží prilepených k vašej pozícii a nedovolí vám pohnúť sa ďalej. Napríklad, ráno vstanete a premýšľate: “Ó, to je v poriadku, na čo je potrebné vstávať skoro ráno? Netreba meditovať. Budem meditovať zajtra.” Alebo si začnete myslieť: “Môžem meditovať o mesiac, to nevadí, Matadži je tu, všetko bude v poriadku.” Ale musíte vedieť, že máte v sebe tak veľa nedokonalostí a keď nebudete seriózne meditovať teraz, nebudete to bráť veľmi vážne, tak možno tak veľmi zaostanete, že možno vypadnete.

Meditácia je po Sahadža joge veľmi dôležitá. Celý život ste spali a spali. Spánok nie je taký dôležitý. Dnes mi musíte sľúbiť, že od zajtra budete všetci ráno vstávať a meditovať. Navrhovala som, že ak sa kúpete ráno, je to lepšie, potom nebudete ospalí. Lenivosť je taká zákerná vec, že ju nevidíte. Všetko vysvetľuje. Ak poviete: “Ó, som chorý,” tak ona povie: “Ó, ty si tak chorý, že by si mal ísť do nemocnice.” Ak poviete: “Som unavený”, ona povie: “Si extrémne unavený.” Prečo by ste mali byť tak unavení? Nie je to nič iné, len vaša lenivosť, ktorá vám hovorí, že: “Si veľmi unavený, tak radšej nemedituj, teraz si veľmi unavený. Radšej si oddýchni, to je dôležité.”

Lenivosť je horšia ako superego a ego. Je to istá nevládnosť, ktorá vás ťahá dole, a túto nemohúcnosť musíte skutočne odhodiť a dostať sa z nej. Lebo všetko vysvetľuje, vám sa to páči, lebo vám dáva trochu pohodlia a chcete sa spoliehať na svoju lenivosť. Ale Krišna v Gíte povedal, že lenivosť je najhoršia vec, ktorá sa môže ľuďom stať. Ak zlenivejú, ak príjmu lenivosť, tak majú plno výhovoriek, prečo sú leniví. Nazýval ju “Alasya”, podľa Neho najhoršia choroba pre každého ašpiranta na duchovný život. Môžete si myslieť: “Viete, teraz mi nie je dobre,” alebo čokoľvek, lenivosť vám dá rôzne nápady. Pretože tým netrpím, tak neviem, aké myšlienky vám dáva, ale môže vám dať akýkoľvek nápad, ktorý sa vám bude veľmi, veľmi pozdávať, lebo vie, ako potešiť vaše ego.

Lenivosť uspokojuje ego, nafukuje ego a dáva vám pocit: “Ó, ty si veľmi unavený.” Prečo ste unavení? Všetci ste mladí ľudia, prečo by ste mali byť unavení? Tak rýchlo sa unavíte, nie je to nič iné, len vaša pani Lenivosť, ktorá to hovorí. Budete prekvapení, po tom, ako sa cítite unavení, môžete ešte zabehnúť dve míle.

Prečo lenivosť tak nepriaznivo vplýva na Sahadža jogu? Prečo lenivosť tak veľmi pracuje proti Sahadža joge? Dôvodom je, že sme sa ešte nestotožnili so svojím blahom. Nemyslíme si: “Musíme sa mať lepšie, musíme sa zlepšiť, musíme ísť ďalej, je tu veľká medzera, musíme to urobiť.” Nestotožnili sme sa so svojím napredovaním. Povedzme, že by som v Anglicku povedala, ak každý deň ráno zabehnete dve míle, vyhráte cenu krásy. 99,9% ľudí, žien v tejto krajine bude skoro ráno behať. Povedzme, že mužom poviete: “Dostanete cenu Mr. Universe, ak každý deň ráno zabehnete päť míľ.” Neviem, 99,999% ľudí bude možno takto behať, lebo sme stotožnení s takýmto súťažením, ktoré je veľmi materialistické, ktoré nemá cenu. Ale ak sa vzdáte aj takejto súťaže, tak upadnete do iného súťaženia, kde každý súťaží s každým v lenivosti. Ráno vstanú, poobzerajú sa: “Cooly ešte spí, dobre, aj ja si idem ľahnúť.” A Cooly si bude myslieť: “On spí, idem aj ja.” Je to teda veľké súperenie v tom, že kto vstane prvý, kto to urobí. A ak niekto vstane, tak na ňom začnú hľadať chyby: “On vstal, no a? Len pije čaj,” alebo “rozpráva sa.” A čo vy? Ste stále v posteli! On minimálne vstal, rozprával sa, to nevadí. Ale naštartoval. A čo ty, ktorý stále driemeš v posteli?

Je to také detinské, myslím, že je to detinské hovoriť o tom s takými intelektuálmi, ako ste vy, s takými sčítanými a tak postavenými ľuďmi. Nesedí mi to, Matke takých ohromných ľudí, takto hovoriť, ale niekedy zisťujem, že moji sahadža jogíni sú ako dvojročné deti a vtedy im musím povedať: “Teraz ste už veľkí”. Môžete to vysvetľovať, ale ako to vysvetlíte sami sebe? Lebo ak máte rásť, ak chcete, aby váš strom vyrástol, musíte zmeniť svoje priority a svoje stotožnenia. Ak máte byť prvotriedni sahadža jogíni, musíte tomu venovať pozornosť. Neviem, ako to napraviť. Povedzme, že to takto napravíme, je to veľmi detinské, ale musím vám to povedať, lebo vidím, že je to problém, že: “V deň, keď nevstanem, musím zaplatiť 10 centov.” Skúsme to takto. Ak dostávate viac, tak dávajte desať libier. Tak nejak. Alebo môžete povedať: “V ten deň sa vzdám jedného môjho svetra.” Takto začnite. Je to veľmi jednoduché. Ľudia povedia: “Nie, Matka, keď meditujem, vieš, niečo so mnou nie je v poriadku” – znamená, že sa mýlite, niečo s vami nie je v poriadku. Takže si radšej sadnite a meditujte.

Musím povedať, že ak nemeditujete, ste veľmi sebeckí. To je to hlavné. Lebo keď ste sem prišli, tak z vás vychádzali škorpióni, aby uhryzli moje chodidlá. Vychádzajú z vás hady, aby uhryzli moje chodidlá. To mi chcete robiť? Alebo tiež druhým? Raz ku mne domov niekto prišiel a bola tam Čaja a ostatní. Bol tak veľmi napadnutý, že ich točilo v závratoch a všetci sa snažili toho zbaviť a vypracovať to. Ak chcete, aby Sahadža joga fungovala v tejto krajine a na západe, musíme pochopiť svoju vlastnú hodnotu a musíme to vypracovať. Ak ste stále napadnutí, vždy keď sa stretneme, ste napadnutí, tak ako budete cítiť Kundalini? Musíte vedieť, ako sa Kundalini vo vás pohybuje. Povedzme, kde je, ako ďaleko zašla. Malo by tu byť minimálne desať takýchto ľudí, lebo som tu tvrdo pracovala. Viete, v Indii som nepracovala toľko rokov a tam bude minimálne 80% ľudí, ktorí cítia pohyb Kundalini – je tu, je tam, je tuto.

A niektorí sa tiež cítia príliš spokojní so svojím postupom. Je to, ako keď celá skupina niekam ide, povedzme, na preťahovanie lanom. Ak sa aj jeden človek posunie o dva kroky zo svojho miesta, tak sa všetci pohnú. Ale nevidíme ľudí, ktorí to posúvajú smerom k nim, to, čo vždy vidíme, je: “Ako môžeme súťažiť s druhým, ktorý sa nehýbe? Ak on ide späť dva kroky, my sa môžeme pohnúť späť tri kroky.” Takýto prístup nám nepomôže. Viete, že Sahadža joga je jediný spôsob, jediná metóda, ktorú nám dala Božia Milosť, pomocou ktorej premeníte celý svet, a lenivci – ako môžu pomôcť Sahadža joge? Dnes je lenivosť najhoršia vec. Viem, že dnes nie je deň na tieto veci, ale vy všetci mi musíte sľúbiť, že sa vzdáte svojej lenivosti – Swaha. To je to, čo vidím kedykoľvek vás stretnem, že ste chytení. Ďalšia vec, ktorá je proti Sahadža joge, je, čo som vám už stokrát hovorila, neviem koľkokrát, je zle rozprávať o iných sahadža jogínoch. Sme časťou a súčasťou jedného tela. Povedzme, že sme súčasťou jednej ruky. Ak tento prst začne zle rozprávať o tomto, čo z toho bude? Ak o sebe navzájom hovoríte zle, to je veľmi nesprávne.

Takže dnes sa tiež rozhodnite: “Nikdy nebudeme zle hovoriť o nikom, ale budeme sa pozerať na seba – aká je naša pozícia.” Videla som, ako majú ľudia poznámky na druhých, pričom sami sú veľmi chytení (majú poškodené čakry) a nestarajú sa o seba. Takto sa chcete zlepšiť? Ak nevenujete pozornosť sebe a dávate pozornosť na druhých, tak sa nezlepšíte. Takže ďalší sľub by mal byť: “Nebudeme hovoriť zle o druhých sahadža jogínoch.” Ale žiaden sahadža jogín by nemal všetko brať za samozrejmosť. Skutočne musíme tvrdo pracovať. Takže druhý zlozvyk, zle hovoriť o iných sahadža jogínoch, by mal byť Swaha a dokonca aj myslieť. Týmto úplne presekávate vlákna Sahadža jogy, ktoré som veľmi sladko utkala. Viem, že by ste boli ku mne štedrí. Dokážete byť veľmi štedrí, dali ste mi veľmi krásnu maľbu, som vám veľmi vďačná. Ale skúste to aj k iným – štedrosť. Mali by ste byť naozaj spolu spojení a uvidíte, čo dokážeme vytvoriť. Videli ste, ako pekne sme urobili výstavu. Všetci boli nadšení. Všetci boli veľmi šťastní, že ste to tak dobre urobili. Bolo to radostné a všetci gratulovali, telefonovali mi. Hovorili: “Ako sú zjednotení!” Žiadne hádky, žiadne boje, nič. Urobili to veľmi dobre.” Takže povedzte svojej mysli: “Ako sa opovažuješ myslieť proti ktorémukoľvek sahadža jogínovi!” Viete, že všetci sú svätcami vysokého kalibru? A táto biedna, nezmyselná vec je taká nízka, ako to môžete robiť? Možno ja o niekom poviem zle, možno poviem: “On je zlý,” aby som vás testovala. Urobila som to veľakrát, aby som videla, ako sa s niekým cítite. Ak poviem, že niekto je zlý, tak len zostaňte ticho. Má to dva dôvody. Jeden je ten, že ak s niekým sympatizujete, tak hovorím: “Nesympatizujte,” lebo sympatizujete s nesprávnym človekom. Alebo vás len testujem. Takže si zapamätajte, ak poviem, že niekto nie je dobrý, tak myslite na to: “Sympatizujem s tým človekom?”

Táto negatívna sympatia je veľmi bežná. Tak tretí sľub by mal byť, že nebudeme sympatizovať. Ak sympatizujete ‘sym-patize’, čo znamená zdieľam s druhým pátos, dojmy. S druhým človekom máte zdieľať len radosť. Takže s druhými, s nikým nebudeme sympatizovať, ale budeme zdieľať radosť s druhým človekom. Tú časť druhého človeka, ktorou je radosť, tú budeme zdieľať a budeme hľadať. Snažte sa vidieť dobré veci. Niektorí to jednoducho nedokážu. Preto sa navzájom ovládate. To je nesprávne. Pri životne dôležitom raste je dôležité vedieť, čo sú životne dôležité časti. Ak sa pokúšate zatláčať jednu dôležitú súčasť, tak tiež nemôžete rásť, lebo všetci ste podporovaní súčasne. Takže treťou vecou, ktorú musíte sľúbiť, je, že viac s nikým nebudete sympatizovať. Nikto z vás nedokáže milovať tak veľmi, ako ja. A preto by mal človek vedieť, že nie sú potrebné žiadne sympatie. Ale mali by ste mať pre všetkých cit. Každý človek má charakter a temperament. Okrem svojho Ja, ktorým je Duch, ktorý je čistý vo svojej vlastnej forme.

Dáva vám vibrácie, hovorí vám doprava, doľava a to všetko. Ake každý má charakter, je dôležitý, lebo svetlo horiacej sviečky môže mať rôzny štýl, a iný štýl. Vyzerá pekne, rôznosť vyzerá pekne, dáva vám krásu. Takže svoj charkater musíte poznať. Vážte si svoj charakter a tešte sa charakterom iného človeka. Ja sa skutočne teším z vašich charakterov a ako milo sa správate k svojim vlastným charakterom. Ale temperament nie je vaše Ja. Temperamentov sa musíte vzdať. Temperamenty sú hrozné veci. Vzdajte sa svojich temperamentov a držte sa svojho charakteru. Charakter je niečo tak skvelé, niečo tak milé a vidím, že charakter človeka, cítim to ako – prečo sa nestotožňujú so svojím charakterom, ale so svojím temperamentom?

Napríklad, niekto má temperament hovoriť hlúposti – to je temperament. Tak jednoducho povedzte: “Čo to má znamenať? Prečo hovorím hlúposti? Radšej prestanem.” Niekto má temperament veľmi rýchlo sa rozhnevať – takže vidíte, že tento temperament nie je váš charakter. Ale niektorí sú na takej nízkej úrovni, že ich charakter ani nemôžete nájsť, stále dokola to isté, je to ich temperament, ktorý sa stal zajedno s ich charakterom. Takže, snažte sa oddeliť. Najskôr sa oddeľte od svojho temperamentu smerom k charakteru a v tom charaktere rozsvieťte svoje svetlo. Uvidíte, akí budete nádherní, budete sa oveľa viac tešiť sebou navzájom. Keď ste so mnou, viem o vás všetko, bezpochyby. Všetko, čo prebieha vo vašej mysli. Čítam vaše mysle. Čítam všetko, ale sledujem vaše svetlo. Potom vidím váš charakter. Nestarám sa o váš temperament, ale príde čas, keď sa tento temperament stane viac dominantným. Tak veľmi sa s ním stotožníte: “Som takýto! Som taký! Čo s tým? Som taký! Stalo sa mi to. ja..ja..ja..ja.” Takže štvrté rozhodnutie by malo byť – Už žiadne “ja”. Už nebudeme hovoriť “ja”, “ja si myslím”, “ja verím”. Kto ste? “Ja verím” – kto ste? Ste Ježiš Kristus, že vaše viery a vaša viera je tak významná? Mali by sme hovoriť: “My veríme, my sme takí.” Musíme sa pohybovať ako jedno telo, so všetkými našimi rôznymi charaktermi musíme hovoriť: “My, my, ktorí sme súčasťou jednej osobnosti.”

Takže vždy hovorte “my” a tak musíme vedieť, že tieto temperamenty sú niečo, čo nás oddeľuje od každého. Temperamenty môžu byť – niekto je uplakaný ako dieťa. Ten človek zostane uplakané dieťa dovtedy, pokiaľ mi z toho nepraskne hlava. Ak je niekto bojazlivý, tak vždy bude takto vystrašený. Poviete čokoľvek – vystraší sa. Je to zbytočné. Prečo byť takýto? Musíte byť normálni. Ak máte takýto temperament buďte normálni. To nieje dobré. Niekto je agresívny alebo výbušný. Neustále bude strácať nervy. To je opäť temperament, to nie je jeho charakter. Charakter sa prejavuje v maličkostiach.

Ukážem vám charakter. Človek má charakter, že je veľmi šľachetný. Bude hovoriť niečo, čo je veľmi veľkorysé. Človek, ktorý má milujúci charakter, bude robiť to, čo ukazuje, že je veľmi milujúci. Takže najprv zistite, aký je váš charakter. Povedzme, že ste milujúci človek, tak prečo sa navzájom nemilovať? Prečo nehovoriť o láske? Prečo nebyť milý? Potláčame to a považujeme svoj temperament za vlastný. A keď raz príjmete svoj temperament za svoj, sú z toho problémy, problémy, problémy. Sú ako bubliny. Tieto temperamenty nemajú cenu, žiadnu podstatu, sú zbytočné. A sú najväčšími zabijakmi radosti. Ak máte jedného s temperamentom – tak to dostanete. Všetci budete vedieť, že ten človek má taký temperament – utečú. Ľudia majú svoje vlastné spôsoby, ako robiť veci, človek sa musí spojiť, musí sa odovzdať Celku.

Musíme sa naučiť, ako odovzdať svoje vlastné maličkosti Celku a potom budete prekvapení, že sa staneme tak súrodí, tak zjednotení – napriek našim rozdielnym charakterom. Musíte si udržiavať svoje rôzne charaktery, rôzne spôsoby rozprávania, rôzne spôsoby chôdze, rôzne štýly vyjadrovania. Ale ak charakter nie je uprednostnený, tak je všetko také škaredé, také hrozné. Ako smradľavé hnijúce lístie v týchto dňoch. Ale ak listy odstránite, tieto staré, zbytočné listy, tak pod nimi nájdete nádhernú trávu. Takže nikto by sa nemal stotžňovať so svojím temperamentom. To je pre Sahadža jogu veľmi dôležité. Musíte vedieť, že ľudia prídu do Sahadža jogy kvôli vám, nie kvôli mne. Nemôžu mi rozumieť. Pre nich som mimo. Poviem niečo zo siedmeho poschodia. Jednoducho nerozumejú. Budú rozumieť vám, nie mne. Toto je veľmi dôležité a možno si to neuvedomujete.

Predpokladajme, že neberiete Sahadža jogu vážne, nič pre to nerobíte. Stále ste veľmi pripútaní k veciam. Nie ste ochotní urobiť to, nie ste ochotní urobiť tamto, nechcete sa vzdať toho či tamtoho. Potom ľudia povedia: “Ó, on je sahadža jogín, taký človek. Ako je to možné? Čo dosiahol?” Môžete povedať: “Dostal som požehnanie, Matka mi dala požehnanie.” Povedia: “Nie, nevidíme to na tvojej tvári.” Stále sa navzájom kritizujete. Stále si o sebe namýšľate, stále máte napadnutia tu i tam. Takže ste to vy, vy ste odrazom Sahadža jogy, nie ja. Budú to vedieť, budú to vidieť: “Dobre, ona je v poriadku.” Videla som mojich príbuzných, budú hovoriť: “Ó, Ty si nad tým. Nikto ťa nedosiahne a my to nebudeme ani skúšať.” Ale ak uvidia, že niektorí ľudia niečo dosiahli, tak prídu. Všakže? Takže ste ako ľudia, povedzme, že som na siedmom poschodí a vy ste na prvom, vy všetci. Potom vystúpite na tretie, potom to ľudia začnú vidieť. Ľudia na prvom poschodí nemôžu dovidieť na siedme, ale ak ste tam minimálne na treťom, tak povedia: “Ó, na treťom poschodí sú nejakí ľudia, poďme!” Je to tak, lebo ľudia vidia to, čo môžu vidieť, nemôžu vidieť to, čo nemôžu. Takže ak uvidia vo vás transformáciu, uvidia vo vás tú krásu, tak potom vedia, že je to Sahadža joga. Takže pre dobro Sahadža jogy musíme niečo obetovať a už som vám povedala, čo treba obetovať, všetky smiešne zvyky alebo temperamenty, ktoré máme. Dnes sa musíte rozhodnúť, že: “Vzdávam sa tohoto.”

A dnes, ako som vám hovorila, sú zvláštne požehnania, ktoré to vypracujú. Musíte sa stať skutočne dobrými sahadža jogínmi. Vzájomným porovnávaním sa nemôžete. Rozprávaním sa nemôžete. Je to vaše vlastné, ste to vy, kto vo vás musí prehlásiť: “Som v poriadku? Som dobrý sahadža jogín? Skutočne napredujem?” 3Musíte napredovať, ak nenapredujete, tak nerastiete.

Všetci muste rásť a rásť a rásť. Takže nakoniec je deň, kedy sme veľmi šťastní. Po prvýkrát sa moje narodeniny oslavujú v Londýne, prvýkrát v zahraničí a všetci indickí sahadža jogíni musia za mnou žialiť. Som si istá, že všade za mnou veľmi žialia. Takže musíme myslieť aj na nich. Myslite na iných sahadža jogínov, čo robia. Myslite na nich – budete šťastní. Sadnite si a myslite na druhých a budete veľmi šťastní, keď budete na nich myslieť, lebo sú to tiež vaši bratia a sestry. A je to také milé cítiť, že máte tak veľa bratov a sestier, ktorí hovoria rovnakým jazykom. Takže musíme prekročiť tie obmedzenia, že sme v Anglicku – nie, sme všade a vy vo vašej meditácii môžete myslieť na týchto všetkých ľudí, ktorí tam sú. Vytvorte si s nimi vzťah. Vytvorte si s nimi porozumenie. Napíšte im. Tak ako sme mali priateľov na dopisovanie, môžete získať nejakých priateľov na dopisovanie a môžete si s nimi začať písať. To je dobrý nápad, ak niečo také začnete. Ale písanie listov je ďalšia vec s lenivosťou, úplne.

Viete, veľa píšem… (chýba časť nahrávky) … kto má obmedzené peniaze, sadne si a urobí si rozpočet. Rovnako aj vy si urobte rozpočet svojho času. Vždy ste zaneprázdnení – čo robíte? Nájdime teda ten čas, ten čas, kedy si dovolíte rásť, čas, ktorý je potrebný na vašu vlastnú pozornosť, ktorý je potrebný pre vašu evolúciu, ktorý si musíte dať. Toto je splátka, ktorú musíte zaplatiť, lebo ste realizované duše a je to vaša vlastná zodpovednosť. V tomto je najlepšie spoliehať na múdrosť. Raz si sadnite a chopte sa múdrosti a premyslite si to:
“Matadži nám dala Realizáciu, dobre.

Klíčenie začalo, dobre. Kde sme? Ako ďaleko sme? Máme už svoje korene, alebo nie? Máte už výhonky, alebo nie? Kde sme?” Sami to zistite. Viete, že Matadži vás všetkých ťahá a všetci ste do toho ťahaní. Musíte sa dobre pohybovať, niekam sa posúvať, len ak tomu dáte svoju silu motivácie, vy všetci. Ani jeden by nemal zaostávať, lebo jeho váha nás bude sťahovať späť. Všakže? Preto hovorím, že je to sebecké. Ak niekto zaostáva, tak tú váhu musíme opäť ťahať. Takže čo sa stane, je to ako príbeh, keď človek ide tri kroky dopredu a päť krokov dozadu. Kedy príde? Nikdy nepríde. Kedy príde? Takéto otázky, ako sa pýtajú v matematike, viete: “Kedy príde?” Takí ľudia sa pohybujú rýchlejšie dozadu, ako dopredu. Takže každý sa musí rozhodnúť: “Pohybujem sa dozadu, musím ísť dopredu.”

Tým pomôžete rásť celku a to bude pre Sahadža jogu ideálne. Takže váš individuálny rast musí byť v poriadku a váš kolektívny rast musí byť v poriadku. Netreba na to veľa. Musíte meditovať. Musíte sedieť v Nirvičare. Musíte prestať myslieť. Snažte sa byť v Nirvičare, snažte sa byť v Nirvičare a budete prekvapení, ako to celé rozkvitne. Budúci rok chcem vidieť, že príde oveľa viac ľudí. Okrem toho chcem vidieť, ako všetci napredujete. Viete, aj keď máte tisíc ľudí bez kvality, aký to má význam? Čo s nimi budeme robiť? Musíme mať kvalitných ľudí, ľudí, ktorí to vypracujú, ktorí sa do toho dostanú. Takí, ktorí sa stotožnia, ale nevypracovávajú, tí sú zbytoční.

Takže každý to musí vypracovávať, musí tvrdo pracovať. Nekritizujte druhých, nesympatizujte a choďte ďalej a ďalej vo vašom vývoji. Raz som hľadala význam slova “ašram”. Znamená to “miesto pre život askétov”. Ašrám je miesto, ak sem idete, tak si tam nenoste všetku batožinu. Sem si máte zobrať len zopár vecí. V ašráme by ste mali byť schopní žiť len s dvomi, tromi šatami. Viete, ašram je miesto, kde ste trénovaní byť umiernení, kde ste trénovaní, ako ovládať svoje zmysly, ako ovládať svoju pozornosť. Ale aj tu, čo robíme? Pozrime sa na to, čo robíme na ovládanie svojej pozornosti? Najlepšie je, keď idete do ašramu – dať si prísny trítment, úplne prísny trítment: “Dobre, teraz sme v ašrame, poďme do toho.” Vstaňte skoro ráno, urobte to, tamto, a tak to vypracujte, že to budete vidieť, že keď raz z ašramu odídete, ste úplne dokonalí. Taký by mal byť ašram. Ale zdá sa, že ak idete do ašramu, tak sa pokazíte. To je najprekvapujúcejšie. A dokonca to povedali aj môjmu manželovi. Povedal: “Aký to máš ašram, že tam ľudia idú a pokazia sa? Čo je to za ašram?” Dôvodom je, že tí, ktorí sú v ašrame musia dodržiavať istú disciplínu a vstávať ráno a neoddávať sa rozhovorom pri čaji.

Všetko musí byť v rovnováhe, pokračujte v redukovaní. Všetko môžete postupne zredukovať. Bude to dobré, ak môžete zredukovať cukor. Poviem vám, ako ľahko sa vzdáte čaju. Ako prvé – nedávajte si cukor – polovica z vás prestane. Potom si prestaňte dávať mlieko do čaju – druhá polovica sa vzdá, a tak prestanete s čajom. Takto to bude fungovať. Ale netreba zachádzať do extrémov, že nebudete mať vôbec čaj. Ale druhým extrémom je, že bez čaju sa nemôžete ani rozprávať, vždy musí byť čaj. ‘Teraz ste nemali žiaden čaj, nič, pekne ste sedeli. ‘Od rána ste vstali, vyzeráte čerstvo a dobre, ‘nikto nie je unavený. Ale potom: “Som unavený, musím si dať čaj.”

Všetky tieto veci fungujú spolu. Takže človek by mal mať veľmi, veľmi pragmatický postoj k Sahadža joge a Sahadža joga súvisí s nami. Budúci rok budem mať 58 rokov. Neviem, či budem v Londýne alebo kde. Alebo to možno budeme oslavovať v Indii. Všetci môžete ísť do Indie, ale nebude to vyzerať dobre, ak sahadža jogíni odtiaľto prídu so mnou a všetci miestni sahadža jogíni budú šokovaní a pozrú na vás a povedia: “Čo je to? Prečo ste takíto? Nerozumieme.” To nebude pekné. Nabudúce to urobíme. Nabudúce tam pôjdeme oveľa čistejší, oveľa lepší. Prečo v tom nesúťažiť? Prečo nesúťažiť v tomto, namiesto v lenivosti? Ak on vstáva o štvrtej, prečo by som nevstal o trištvrte na štyri? Alebo minimálne päť minút pred štvrtou. Poďme v tomto súťažiť a to sa vypracuje. Ak to chcete urobiť, je to veľmi jednoduché. Ale ísť do Indie a všetci by hovorili: “Londýnski sahadža jogíni, preboha! Aký bolehlav, teraz prídu, musíme ich čistiť, to a tamto, všetko možné.”

Doteraz mali veľmi zvláštne skúsenosti. Chcela by som vás požiadať, že nabudúce sa vytrvalo pripravujte po celý rok. Skúste to len jeden rok, nie viac. Ak máte študovať povedzme medicínu, tak musíte študovať sedem rokov. Ak máte študovať čokoľvek, tak to trvá roky, to ste teraz urobili! Takže jeden rok sa venujte tomu svedomite a budete žiť v radosti a v šťastí a v priateľstve s druhými a so sebou v úplnej vytrvalosti a prísnom väzení. Len vtedy sa to vypracuje. K ostatným veľa lásky, veľa priateľstva a sladkosti. K sebe úplne prísne väzenie. Ak sa hneváte, postavte sa pred zrkadlo a pozrite sa na seba, keď sa hneváte – uvidíte, že prestanete. Potom všetky veci možno vyliečiť. Ak máte nejaké problémy, tak sa ma opýtajte, poviem vám, ako to spraviť, ako prepichnúť vaše ego, všetko vám môžem individuálne povedať. Ale vyjdete s týmito problémami, poviete: “Matka, toto je môj problém, tamto je môj problém. Neviem, robím toto, ako to vyriešiť?” A vypracujete to. Ale tým, že sa odsúdite, to tiež nevypracujete. To je ďalšia móda: “Som taký zlý. Nie som dobrý” – to je móda. Ste úpne v poriadku, nič vám nie je. Musíte to jedine vypracovať a musíte vystúpiť. Takže za jeden rok, ktorý sa končí ďalším rokom. Musíme sľúbiť, musíme sľúbiť na deň narodenín Matadži. Dali ste mi také pekné, nádherné veci. Páčia sa mi, také pekné veci. Ale musím vám povedať, že teraz vám dávam disciplínu Sahadža jogy.

Cvičte sa. Disciplína je veľmi dôležitá. Ak nebudete disciplinovaní, žiaden strom, ktorý nie je disciplinovaný, nemôže riadne vyrásť. Musíte mať disciplínu. Ak nechcete disciplínu, tak len budete chodiť na môj program a pre mňa to nebude mať žiaden význam. Musíte si rozvinúť svoju hĺbku, musíte sa do toho ponoriť hlbšie a musí sa to vypracovať. Tento rok budeme mať veľa iných programov, o ktorých som už iným ľuďom povedala. Môžete si to od nich zistiť. Ideme do Paríža, ideme do Švajčiarska. Ideme do Ameriky a budete mať dosť času. Ale aj keď ste bez práce, ak ste sami, môžete to vypracovať. Môžete to vypracovať v každom okamihu. Tento rok sa tomu skutočne venujte, rok odovzdanosti, pre úplné sebazlepšenie. Vypracujte to, pravidelne sa stretávajte a robte to. Nie len písanie. Napríklad, na stretnutí rady sú všetci. Všetci diskutujú, zapíšu to na papier, dobre. “Musíme urobiť to, musíme urobiť tamto, budeme vstávať o štvrtej” a do šiestej všetci chrápu, toto nám nepomôže. Takže musíme to vypracovať, lebo toto je to, čo nás čaká. Je to také nádherné. Trochu námahy a koľko radosti, trochu námahy a aká osobnosť! Trochu námahy a aká sila!

Trochu námahy a aká kolektívna sila! Takže trochu námahy: “Vynaložil som trochu viac, ako môžem vynaložiť?” A prestaňte si myslieť “som unavený”. Nikto nedostane infarkt, to mi verte. Nikomu nezlyhá srdce, to mi verte. Máte veľa energie, ale usmernite ju do správneho kanála. To nám všetkým pomôže. Tiež by som chcela mať vaše návrhy. Sadnite si, rozprávajte sa o príprave iných programov. Idem tiež do Brightonu, tieto dni sú naplánované tiež pre Brighton. Ale ďalšie miesta, kam chcete aby som išla. Povedzme do Edinburghu alebo inam. Som tu v máji, júni, júli, vtedy som tu. Naplánujeme to, pôjdeme tam, kam poviete. Cez týždeň môžem, ale cez víkend je to trochu zložité. Už sme naplánovali Paríž a tak na víkendy. Ale víkendy sú pre mňa zložité, lebo mám iné veci, kde musím byť. Takže teraz som s vami, robte, čo vás poteší. Ale prvou a najdôležitejšou vecou je, že musíte byť úplne v poriadku. Sahadža jogu musíte študovať, musíte vedieť, musíte byť experti. Videla som ľudí, ktorí prišli len včera a stali sa veľkými expertami, zatiaľ čo iní sa lopotia sedem rokov a stále sa lopotia. Takže všetci to musíme tak vypracovať, že musíme mať vieru v seba, tak, ako mám ja vieru vo vás. Mám vo vás veľkú vieru a môžem vidieť nádherný čas, ktorý budeme spolu tráviť a skutočne sa budeme úplne tešiť navzájom. Budeme sa úplne tešiť. Ničoho sa nebojte, nerobte žiadne kroky, ktoré môžu pokaziť temperament druhých.

Buď ste agresívni, alebo neagresívní. Ale nikdy to tak nie je. Ak ste agresívni, tak sa vzdáte agresivity a stanete sa plachým. Plachosť nemá v Sahadža joge žiadnu cenu. Čo urobím s plachými ľuďmi – plachí, unavení, vyčerpaní? Ak ste unavení, dajte si tonik, uzdravte sa. Všetci by ste sa mali uzdraviť a vidieť, čo ste skutočne dosiahli, to brilantné žiarenie vo vnútri. Neuveríte, že vaša Matka tvrdo pracuje. Musela na vás veľmi, veľmi tvrdo pracovať a skutočne som vás musela vytiahnuť, skutočne vytiahnuť. Ale napriek tomu ma vidíte stále šťastnú, lebo vidím niečo veľmi nádherné, je to veľmi pekné, milé, je to vo vás také veľké a vždy, keď to uvidím, len poviem: “Nakoniec toto všetko odíde, viete sú to uschnuté listy, odídu, jeseň skončí a príde jar.” Takže vidíte, zabudnem na to a jednoducho sa netrápim tým, koľko som pracovala, koľko som musela vypracovať. Ale verte si navzájom, milujte sa navzájom a dajte viac dôvery a lásky a porozumenia a vôbec žiadne sympatie. Neviem, ako vám znova a znova poďakovať za tak vydarenú oslavu. Ľudia sú z toho veľmi šťastní a tešíme sa na zajtrajší program, na 24. a to bude pre nás skutočne veľmi, veľmi ťažký deň. Takže po dnešnom dni budete vedieť, že ste na tom oveľa lepšie. Udržte si to. Urobte si bandhan. Opásajte sa a “vpred kresťanskí vojaci”.

Takto to je, musíme byť takíto. Sme milujúci ľudia. Milujeme. Rozdávame lásku. Vyžarujeme lásku a musíme byť tým obrázkom a tým obrazom, že keď ho ľudia uvidia, tak povedia: “Ó, toto sú tí správni ľudia.” Nepotrebujeme žiadne šaty či niečo podobné, ale stačí vás vidieť ako kvitnete a ľudia uveria, že ste všetci jedineční. Už ste ukázali svoju vynikajúcu prácu na výstave a ľudia boli očarení, ako veľmi ste transformovaní a ako ste vynikajúci. Myslím, že boli skutočne očarení, ako ste to celé urobili tak dobre a tak systematicky. Takže opäť musím pripomenúť v tento deň, že musíme našej Matke sľúbiť, že: “Matka, tento rok Ti skutočne sľubujeme, že budeme tvrdo pracovať. Budeme veľmi súcitní, plní milosti.” Nie je to správne, tak sa to nerobí, viete nemali by ste sa smiať, to nie je dobré správanie. Pozrite sa, čo ten človek hovorí. Aj keď je hlúpy, načo sa na ňom smiať. Len sledujte, čo hovorí, aký je jeho postoj a to všetko dá veľmi, veľmi krásny obraz o mojich všetkých deťoch, ktoré veľmi milujem. Budem milovať a milovať a milovať. Nech sa stane čokoľvek, budem vaša vlastná. Ale stále, vo svojej láske vás žiadam, že sa nemôžem cítiť šťastnou pokiaľ vás neurobím takých, ako som ja. Dobre?

Ďakujem vám veľmi pekne.