Šrí Sarasvati pudža, 14/01/1983, Základ všetkej kreativity je láska, Dhulia, India

(India)

Feedback
Share
Upload transcript or translation for this talk

Mnoho tvorivých činov vzniká z lásky. Vidíte koľko lásky má ku mne Rahulbai a tiež ste na tomto mieste všetci dostali nápady vytvoriť nádherné veci. Tak ako sa bude zväčšovať láska, bude sa rozvíjať vaša tvorivosť. Základom každej tvorivosti Saraswati je láska. Ak niet lásky, niet tvorivosti. Platí to aj v hlbšom zmysle, ľudia, ktorí vytvorili všetky vedecké veci, to urobili z lásky k masám, nie kvôli sebe. Nikto nevytváral niečo pre seba. Ak niečo urobili pre seba, muselo to časom slúžiť na univerzálne použitie, inak to nemá význam. Dokonca aj atómová bomba a všetky tieto veci vytvorené vedou sú veľmi ochraňujúce. Ak by neboli vytvorené, tí ľudia by sa nevzdali myšlienok na vojnu. Teraz nikto nemôže premýšľať o veľkej vojne.

Samozrejme, majú studené vojny, ale aj to sa postupne stratí, keď toho budú mať dosť. Takže všetka aktivita na pravej strane Saraswati v zásade musí končiť v láske. Začína v láske a končí v láske. Všetko to, čo nekončí v láske, sa stáča a skončí. Jednoducho sa to stratí. Tak môžete vidieť, že dokonca aj hmota, ktorá sa nepoužíva s láskou, jednoducho skončí. Základom musí byť láska. Inak všetka taká hmota, ktorú vytvoríme, ktorá má hranatosti, ktorá nezapadá do masových médií, ktorá nie je príťažlivá pre masy – samozrejme, že to chce čas, videli ste, že to potrebuje čas – ale má to tendenciu stratiť sa hneď, ako zistíte, že to neprihliada k masám. Táto láska, o ktorej hovoríme, veľká láska Boha, o ktorej hovoríme, vieme, že je definovaná vibráciami. Ľudia nemajú vibrácie, ale aj tak môžu cítiť vibrácie nevedomým spôsobom.

Všetky veľké svetové maľby majú vibrácie. Všetky veľké tvorivé práce sveta majú vibrácie. Jedine tie, čo majú vibrácie, odolali času – inak všetky ostatné veci boli zničené. Museli existovať monumenty a hrozné sochy a hrozné veci, ktoré vytvorili dávno. Ale všetky boli prírodou zničené, lebo nemohli odolať vplyvu KALA – čo je deštruktívna sila času. Takže všetko, čo pretrváva, všetko, čo je vyživované, všetko, čo sa zušľachťuje, prichádza z tohoto zmyslu pre lásku, ktorý je v nás veľmi rozvinutý, ale aj v ostatných, ktorí nie sú ešte realizovaní. Nakoniec si celý svet musí uvedomiť, že všetko musí prísť k najvyššej láske Boha, inak to nemá význam. Videli ste, že v umení sa ľudia dávajú na iné metódy pôsobenia na ľudí tým, že používajú lacné veci, veľmi vulgárne veci, len aby si ľudia mysleli, že toto je umenie. Ale toto všetko sa stratí. Nemôže to odolať vplyvu času, ako som povedala, nemôže.

Lebo čas to zabije. Všetky takéto veci sa musia stratiť a už môžete vidieť výsledok, ako sa veci všade menia, dokonca aj na západe. Nie je potrebné byť veľmi sklamaný zo západu a hovoriť, že západný svet je stratená krajina. Bude v poriadku a musí sa to stať. Povedala by som, že obzvlášť na západe sa urobilo veľa pudží k Saraswati. Oveľa viac, ako sa ich urobilo v Indii, lebo sa učili a pokúšajú sa objaviť mnohé veci. Ale na jednu vec zabúdajú, že je to Bohyňa, Bohyňa učenia. Všetko pochádza od Bohyne. Na toto zabudli. A preto vznikli všetky problémy.

Ak vo vašom učení nie je Duch, ak vo vašom učení niet zdroj Bohyne, tak je to úplne zbytočné. Ak by si uvedomili, že existuje Duch, ktorý to vypracúva, tak by nezašli až tak ďaleko. A pred týmto som varovala Indov, hoci sa teraz istým spôsobom orientujete na priemyselnú revolúciu a aby ste sa vyhli komplikáciám priemyselnej revolúcie, musíte sa pokúšať spoznať Ducha. Ak nepoznáte Ducha, budete mať tie isté problémy, ako majú títo ľudia. Lebo aj oni sú ľudské bytosti, aj vy ste ľudské bytosti. Pôjdete tou istou cestou. Ak náhodou budete bežať a budú tam problémy, budú to tie isté problémy, ako majú ľudia na západe. Požehnaní Saraswati je tak veľa, že človek ich nemôže opísať v tak krátkom čase. A Surya (slnko) nám dáva tak veľa síl, že je nemožné ich povedať v jednej prednáške, ani v desiatich prednáškach. No ideme proti Surya a ideme proti Saraswati, zatiaľ čo uctievanie Saraswati musí byť v nás jasne vidieť.

Napríklad západní ľudia majú radi Surya, lebo nemajú Surya. Ale zachádzajú v tom priďaleko, ako viete, a vyrábajú si kvôli Surya komplikácie. Ale hlavnú vec, ktorú má človek od Surya získať, je svetlo vo vnútri, je to svetlo vo vnútri. A keď je Surya čakra na úrovni Agnya obývaná Pánom Ježišom Kristom, tak je to ešte viac nevyhnutné, že čistota života, ktorú nazývate „Niti‟, je morálkou života. Samotná morálka sa stala na západe istým druhom argumentu. Ľudia nemajú zmysel pre absolútnu morálku. Poznáte to samozrejme podľa vibrácií. Ale všetci idú proti nej. Tí, ktorí uctievajú pána Ježiša Krista, tí, ktorí uctievajú Surya, Saraswati, tí všetci idú proti, proti silám Surya, jednoducho ho neposlúchajú. Ak nemáte správny zmysel pre morálku a svätosť, tak nemôžete byť Surya.

Samotný Surya prináša svetlo, aby všetko bolo jasne vidieť. Surya má tak veľa kvalít. Vysušuje všetko, čo je mokré, špinavé, nečisté. Vysušuje všetky tie miesta, kde vznikajú parazity. Na západe vzniká tak veľa parazitov. Nie len parazity, ale aj hrozné kulty a hrozné veci, ktoré prišli do týchto krajín, ktoré sa považujú za plné svetla, existujú v takej temnote. Temnota Ducha, temnota vlastného poznania a temnota lásky. Tieto tri veci prevládli na miestach, kde by ste mali milovať svetlo. Svetlo neznamená to, čo vidíte svojím hrubým zrakom. Svetlo znamená – vo vnútri – svetlo lásky.

Tomu by mal každý porozumieť – svetlo lásky. Je to tak utišujúce, tak milé, je to tak nádherné, je to tak okúzľujúce, je to tak napĺňajúce, že pokiaľ toto svetlo v sebe necítite – to svetlo čistej lásky, čistoty, čistých vzťahov, čistého porozumenia. Ak si môžete toto svetlo v sebe rozvinúť, tak sa všetko očistí. „Umyte ma a budem belší než sneh.‟ Toto sa vám stane, ak ste úplne očistení. Najčistejšia forma Prírody je v nás. Naše čakry sú vytvorené z tejto najčistejšej formy Prírody. Sme to jedine my, ľudia, ktorí to znečisťujeme naším mentálnym premýšľaním. Proti tej istej sile Saraswati. Idete proti samotnej Saraswati. Saraswati v prírode čistí všetko nečisté, zatiaľ čo my s našou mozgovou aktivitou to znečisťujeme.

Všetka naša mozgová aktivita ide proti čistej inteligencii. A tomu musí každý porozumieť, že táto čistá inteligencia nesmie byť znečistená naším myslením. Myslenie nás robí veľmi nadutými, tak orientovanými na ego, tak nečistými, že skutočne môžeme zjesť jed a povedať : „Čo je na tom zlé?‟ Presne proti Saraswati. Ak je Saraswati v nás, tak nám dáva „sudbudhi‟, múdrosť. A preto na uctievanie Saraswati, na uctievanie Surya, musíme mať jasnú víziu, kým máme byť, čo robíme, v akej špine žijeme, do čoho sa dostala naša myseľ. Nakoniec sme tu kvôli emancipácii a nie len pre nafukovanie nášho ega a pre život s našou špinou, ktorá je v nás. Takže toto svetlo musí do nás vstúpiť a mali by sme sa pokúsiť stúpať nad našu mentálnu špinu, ktorá bola vytvorená okolo nás. Okrem toho musíte ísť vyššie a porozumieť, že v nás je vec nazývaná ego. A toto ego je falošné, úplne falošné. Vy nerobíte nič.

V skutočnosti tak, ako otáčate oči sem a tam, ak je vaša pozornosť tu a tam, nie je to nič len ego, ktoré sa vás snaží premôcť. Ale v skutočnosti je ego úplná faloš, lebo existuje len jedno ego a to je ego Boha Všemohúceho, Mahat-ahankara. V skutočnosti žiadne ego neexistuje, je to mýtus. Je to veľmi veľký mýtus, lebo ak začnete premýšľať, že všetko robíte – robíte toto, robíte tamto – čo nerobíte – tak príde toto nezmyselné ego a vy to začnete vypracovávať, môže sa premietať do každej strany. Ak sa premieta dopredu, tak premáha druhých, pokúša sa druhým dominovať, pokúša sa druhých zabiť, stať sa krutým. Ak sa pohybuje doprava, stáva sa nadvedomím. Začne vidieť veci, ktoré sú absurdné, ktoré sú bláznivé, ktoré sú hlúpe. Ak sa pohybuje doľava, začne hovoriť – myslím tým vidieť veci – seba ako veľkého človeka, ako veľkého Krista alebo ako veľkú Devi alebo niečo ako Adi Guru a “Som veľká osobnosť”, to je ľavostranné. Ak sa pohybuje dozadu, tak to je nebezpečné, keď sa ľudia stávajú guruami a snažia sa zničiť druhých. Ak sa ich ego pohybuje dozadu tak sa stávajú guruami, sami majú v sebe veľa chýb a snažia sa ľudí vtiahnuť do týchto hrozných vecí, ktoré sú opísané ako úplná Naraka [peklo].

Takýto je pohyb ega na všetky strany. Ak sa ľudia snažia použiť svoju pravú Višudhi, v zmysle hovoriť o sebe, tak to je to najhoršie. Môžete mať akékoľvek ego, ak sa ním začnete vychvaľovať a hovoriť o ňom, ak vás obkľúči, steny ega tak zhrubnú, že je nemožné cez ne preniknúť, lebo taký človek je so sebou úplne spokojný a verí, že je taký. A keď raz začne veriť takémuto nezmyslu, je to nemožné, nemožné preniknúť cez to. Takže ak sa týmto chvastáte alebo vediete veľké reči, buďte opatrní. Vidíte, viete, kto som, ale koľkokrát som povedala: “Som toto.”? Ak to poviem len raz, získate ohromné vibrácie. Ale koľkokrát som to povedala? Najviac, ak vy niečo poviete, tak ja poviem: “Ó, áno.” Ale ja to nehovorím. Ak by som to povedala nahlas, neviem čo by sa stalo, všetko by sa tým mohlo rozletieť.

Takže každý musí pochopiť, že Mahatahankara je ten, ktorý koná, ktorý pracuje, ktorý tvorí. Niekedy na vás kričím, vtedy všetci bhúti hneď ujdú. Len raz zvolám. Videli ste včera, všetci bhúti, ktorí kašľali, všetci ušli. Včera som začala. Mali by ste rozumieť, že teraz, keď ste realizované duše, môžete urobiť to isté. Použite pravú Višudhi a kričte sami na seba: “Prestaneš sa teraz chvastať, prestaneš teraz hovoriť všetky tieto nezmysly, prestaneš sa predvádzať!” Potom to prestane. Toto hrubnutie nastáva u ľudí, ktorí sú skutočne aktívni, chcú pre to niečo urobiť, nie že nie sú aktívni, chcú robiť. Ale poznajú len jeden spôsob, konať rozprávaním. Nerozumejú, že existujú vnútorné spôsoby, pomocou ktorých to riadite oveľa lepšie.

Pretože to nechcú robiť týmto spôsobom, dávajú sa na rečnenie. A keď sa raz dajú na rečnenie a hovoria o tom, všetka sila odíde. Ale ak o tom nehovoria a udržia to v sebe – je to v poriadku, môžete porozprávať mne o vašich skúsenostiach, to je v poriadku, ale ak začnete hovoriť druhým a hovoríte o tom príliš veľa, tak sila, ktorú ste získali, sa postupne stratí. A vy klesnete na úplne najnižšiu úroveň. Takže človek by nemal veľa rozprávať, že mám túto silu, mám takúto silu alebo „toto vidím‟, alebo „toto urobím‟, to je veľmi zlé. Varujem vás, nesnažte sa predvádzať. Ah – môžete hovoriť o mojich silách, to je v poriadku, ale neskúšajte hovoriť o vašich silách. Ak na to príde, tak, samozrejme, ak hovoríte k niekomu, kto je negatívny človek, tak by ste mali povedať „my‟, nie „ja‟. „My máme‟, „niektorí z nás‟ cítili v sebe túto silu. „Videli sme ľudí.‟ Možno ste to vy sami, ale to nepotrebujete hovoriť, „ja mám‟.

Mali by ste povedať „my‟. Tak sa stanete Mahatahankara. Ak poviete „my‟, „áno, niektorí z nás‟, „robíme‟. Ako som to urobila pri Gregoirovej knihe, sledovala som, aby tam nemal veľa „ja‟, ale mal by tam mať „my”. „Myslíme si‟, „robíme‟, „my‟, čo znamená celá kolektívna bytosť, celý kolektívny organizmus, živý organizmus Sahadža jogínov. Takže mali by ste povedať „áno, niektorí z nás majú‟, znamená to, že sami seba kladiete nižšie, ale ostatných kladiete nad seba. „Áno, niektorí z nás majú, poznáme niektorých ľudí, ktorí to majú.‟ Tak by sa to malo robiť. Ak máte premôcť svoje ego, musíte umožniť rozšíriť ho na každého. Takto to urobíte úplne správne. Nech sa rozšíri.

„My, všetci sahadža jogíni,” „my všetci”. Ale nie je v tom pýcha. Videla som, že tam niet pýchy. Stále je to ale veľmi individualistické. Ak si začnete myslieť „my, sahadža jogíni”, čo sa stane je, že budete jedna osobnosť, jedna organizácia. Ale človek, ktorý na druhých pozerá zhora, bude vidieť, že tento človek je dole, tamten je vyššie, tamten je tam. Ale nebude myslieť „my,” sahadža jogíni, akí sme nádherní. „My,” telo sahadža jogy, akí sme nádherní. Takže vždy premýšľajte v slovách „my”, tak bude vaše ego oveľa menšie, ešte menšie, ešte menšie. A to isté ego, ktoré vyzerá veľmi smiešne a absurdne, zajtra vytvorí Ekadešu.

Dnes sa individuálne ego rozpustí v Ekadeša. Ale všetci musíme pamätať, že musíme stále hovoriť „my”. Dnešný deň [Sankaranti] je pre nás veľká zmena, lebo Slnko teraz zmenilo svoj pohyb. Slnko prechádza na túto stranu. Privítajme teda slnko, ktoré teraz prichádza na sever, týmto spôsobom. A pre Austrálčanov, aj keď slnko odišlo, upevnime si slnko, doménu slnka v nás. Lebo slnko sa z nášho vnútra nikdy nestratí. Takto by sme sa mali dostať do nálady, v ktorej by sme mali myslieť ako jedna osobnosť, „my všetci spolu, všetci spolu”. A ak sa niekto pokúša byť oddelený alebo odlišný, tak odpadne. Ja ho oddelím.

Môže to byť ktokoľvek, odpadne. Netrápte sa teda. Každého, kto sa pokúša byť vyčlenený alebo podobne. Každý musí robiť to, čo má rád, aby vyživoval celok, aby pomáhal celku, aby oslobodil celok. Ale v žiadnom prípade netreba nikoho stále ponižovať. Lebo toto nie je spôsob Sahadža jogy. Sahadža joga funguje jedine v kolektíve. A ten, kto si rozvinul tohoto prenikavého Ducha, je skutočným sahadža jogínom. Kto si nerozvinul, nie je! Môžete si myslieť o sebe čokoľvek, k tomu nemám, čo povedať.

Ale táto prenikavá osobnosť, ktorá sa pohybuje z miesta na miesto, či rozprávate, alebo nie. Tak ako vaša Matka. Či vás stretnem, alebo nie, je to jedno, ale prenikám cez vás všetkých, cez malé, malé drobnosti som tiež s vami. Takto sa pokúste preniknúť jeden do druhého a sledujte krásu vo vás. Tešte sa sami sebou, to je to najlepšie, pretože to je najväčšia vec. To je tá najväčšia vec, ktorú treba dosiahnuť. Lebo toto ego, ako viete, vám dáva škrupinu a potom nemôžete mať vedomie o tej nádhere prelínania a nemôžete vidieť, ako sa noty vzájomne prelínajú. Je to dobrý nápad, je to veľká vec, že dnes budeme mať pudžu v Dhulia. Dhulia znamená prach. Prach.

A pamätám si, že raz, ako dieťa som napísala báseň. Bola to veľmi zaujímavá báseň – neviem, kde sa stratila – ale hovorila toto: „Chcem byť menšia ako čiastočka prachu, ktorá sa pohybuje vo vetre. Zájde kdekoľvek. Môže ísť a sadnúť si na hlavu kráľa alebo môže ísť a padnúť niekomu k nohám. A môže ísť a sadnúť si na malý kvietok a môže ísť a sadnúť si kdekoľvek. Ale chcem byť čiastočkou prachu, ktorá je voňavá, ktorá je vyživujúca, ktorá osvecuje.” Tak nejako som napísala peknú báseň, keď som mala tak okolo sedem rokov, pamätám si – „Byť čiastočkou prachu,” veľmi jasne si to pamätám, bolo to dávno, že by som mala byť čiastočkou prachu, tak, že budem prenikať do ľudí. Je to veľmi veľká vec – stať sa takouto čiastočkou prachu. Vidíte, čohokoľvek sa len dotkne, tak to ožije, všetko čo cítite, má vôňu. Je to tak veľká vec, byť niečím takým. A to bolo mojím želaním a bolo to dosiahnuté.

Tento nápad som mala v mladosti, stať sa čiastočkou prachu a dnes, keď k vám hovorím, som si spomenula, že som tým chcela byť a také je toto miesto. A Raulbai je taká. Je to veľmi jednoduchá žena, veľmi jednoduchá žena a žije ako veľmi jednoduchý človek. Ale má zmysel pre prenikanie. A teraz je tu veľmi veľa sahadža jogínov, prišli včera a som si istá, že sa veľmi dobre dajú na Sahadža jogu. Teraz je tu veľa sahadža jogínov z Dhulie a som si istá, že ich bude viac. Dúfam, že stretnete všetkých. Spriateľte sa. Skúste ich spoznať, akí sú. Možno nevedia anglicky.

Niekto vám preloží. Hovorte s nimi a buďte k nim milí. Buďte k nim priateľskí. Chcela som, aby ste ich stretli kvôli prelínaniu. Mali by ste vedieť, ktorí ľudia sú tunajší, ktorí sú z Nasiku. Lebo nejako nestretávame sahadža jogínov, ktorí žijú na danom mieste. A keď sa vrátime, tak máme len jednu alebo dve adresy. To nie je dobré. Skúste spoznať koľko je tam ľudí. Pýtajte sa na nich a tak podobne.

Toto prelínanie je možné len vtedy, keď sa vaše ego začne prelínať všade navôkol. A toto je spôsob, ako prekonať problémy pravej strany, a tak sa uctieva Saraswati. Lebo Saraswati má vo svojich rukách veenu a veena je prapôvodný nástroj, na ktorom hrá hudbu a hudba preniká do srdca. Neviete, ako do vás vstupuje a ako to vypracuje. Takto by mal človek, ktorý je sahadža jogínom, prelínať do všetkého – ako hudba. Má tak veľa kvalít, ako som vám povedala, ktoré nemožno opísať v jednej prednáške. Ale jednou z jej najväčších kvalít je, že sa premieňa na jemnejšie veci, ako napríklad Matka Zem sa zmení na vôňe. Hudba prejde do melódie, a tak všetko, čo tvorí, končí v niečom väčšom. Hmotu, akúkoľvek vytvorí, skončí ako estetika. Ak hmota nemá estetiku, tak je hrubá, rovnako tak aj ostatné.

Teraz poviete, čo je voda. Voda sa zmení na rieku Gangu. Toto sú subtílnejšie veci. Takže hmota prechádza do subtílnejšej veci, lebo musí prenikať, musí prenikať. Tak je to so všetkým, nech je to čokoľvek. A najlepším zo všetkého je vzduch. Ten vzduch sa stáva vibráciami. Tak môžete vidieť, ako to, čo vychádza z hmoty, z týchto piatich elementov, sa stáva subtílnejšou vecou. Samozrejme, ľavá a pravá strana, obe to vypracúvajú. Lebo láska musí na tom pracovať a keď láska pôsobí na hmotu, tak sa zmení.

A tak by mal aj človek pozerať na svoj vlastný život, vytvoriť nádhernú kombináciu lásky a hmoty. Nech vás Boh žehná!