zaujmite svoje miesto, Guru Purnima seminar part 2

(England)


Feedback
Share

Guru Purnima – zaujmite svoje miesto, Seminár v Lodge Hill, Sussex, Anglicko

 Šri Matadži počúva so slzami v očiach, je veľmi dojatá.

Bhaya kāy. tayā prabhu jyāchā re           (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť?

Sarv. visarali prabhu may. zhāli              (x2)

V prítomnosti Boha zabudneme na všetko

Purna jayāchi vāchā re                             (x2)

a úplne sa rozplynieme v Bohu.

Bhaya kāy. tayā prabhu jyāchā re         (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť?

Jagat. vichare up.kār’āstav.                     (x2)

Svet je mu vďačný za jeho požehnania,

Pari nach. zo jagatāchā re                        (x2)

lenže on nepatrí svetu, pretože je úplne odpútaný.

Bhaya kāy. tayā prabhu jyāchā re         (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť?

Iti nirdhan. parasr. zyāchā               (x2)

Možno nemáš žiadne vonkajšie bohatstvo,

Sarv. dhanāchā sāchā re                           (x2)

skutočný klenot bohatstva je v tvojom vnútri.

Bhaya kāy. tayā prabhu jyātzā re          (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť?

Ādhi vyādhi maranā varati                       (x2)

Všetky choroby a všetky problémy sa postupne stratia tam,

Pāy. ashā purushāchā re                           (x2)

kde prebývajú chodidlá Boha.

Bhaya kāy. tayā prabhu jyātzā re          (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť?

 

4:00 Ďakujem vám veľmi pekne.

Niekto ma bude prekladať, alebo…

Jogínka: Nie, boli by sme radi, keby si nám to ty preložila, prosím.

Tú pieseň napísal náš príbuzný. Prekonvertovali ho na kresťanstvo, bol však  realizovaná duša a nikdy sa nevedel vyrovnať so systémom konvertovania, s tým ako sa hinduisti správali k sebe v mene kastového systému a všetkého tohto. A napísal niekoľko veľmi dobrých, mala by som povedať, veľmi dobrých chorálov… Toto je jeden z tých chorálov. Táto pieseň je niečo, čo som naozaj veľmi často spievala vo svojom detstve a téma piesne je takáto: Ten, kto má Boha, alebo ten, kto vlastní Boha, prečo by mal mať nejaký strach? Ten, kto putuje po okolí, alebo ten, kto putuje sem a tam, neviem, aký je anglický výraz pre extenzívne cestovanie… Ten, kto v záujme Boha veľmi veľa putuje po okolí 6:55 a robí druhým dobre, nepatrí však do tohto sveta, taký človek nemá žiadny strach. Stojí nad… Viete, maráthčina, maráthsky jazyk je veľmi… veľmi „obsahovo intenzívny“ jazyk, mala by som povedať. Jedným slovom vyjadríte niečo, čo sa dotýka mnohých aspektov. Ako tento výraz: „Adhi Vyadhi Varana Varati, Payi Asha Purusha Tsare.“ Znamená to, že človek takéhoto kalibru stojí „nad“, jeho chodidlo je nad chorobou, mentálnymi problémami a nad samotnou smrťou. Ak však poviete, že taký človek má chodidlo na tomto, znamená to aj, viete, význam je ten, že vďaka svojmu chodidlu sa nad to povzniesť. Je to „dvojitý“ jazyk, vidíte? Taký človek má, povedzme, chodidlo na vrchu všetkých týchto troch fenoménov, to jest choroby, mentálnych problémov a smrti. Chodidlo je navrchu. To znamená, že takáto osoba, je nad nimi. Takže, ak máte niekoho takéhoto kalibru a jeho chodidlo sa dotkne chorých, alebo mentálne narušených ľudí, alebo mŕtvych, takýto človek ich dokáže vydvihnúť vyššie, môže ich z toho vyňať von. Má to dvojaký význam.

Takže pointou celej hlavnej myšlienky je, že človek, ktorý patrí Bohu, ktorý vlastní Boha,  by nemal mať strach,by si nemal zúfať.

Veľmi som ju dnes potrebovala, pretože na jednej strane je samozrejme radosť vidieť tak veľa sahadža-jogínov, skutočných sahadža-jogínov, nie falošných nasledovníkov alebo „hercov“, ale skutočných sahadža-jogínov veľmi vysokej kvality, a vidieť niektorých z tých ľudí, ktorí stoja na periférii, ktorí boli na periférii tak dlho, že je pre mňa ťažké prizerať sa tomu, že budú zničení. V takých časoch potrebujete pieseň, ako ja táto, a v detstve som si vždy, keď som sa cítila naozaj zúfalo, zvykla spievať túto pieseň. Je to veľmi dojímavá pieseň. Dobre? Ale doslova som nemohla… nie som v potrebnom rozpoložení, myslím. (Šri Matadži si znova utiera slzy.)

Je… veľmi ma dojíma. Toto je rutumbhara pradnya. Veľmi som ju dnes chcela.

Takže. Dnes ráno som vám hovorila o novom vedomí pradnya. „Dnya“ znamená poznanie a „pra“ znamená prebudené poznanie, ktoré je výsledkom meditácie. Dávať silu meditácii a potom samádhí, to je jeho účinok. Istým spôsobom sa jedná o dozrievanie plodu. 12:09 Keď dozrie, nadobudnete chuť, sladkosť charakteru  a potom sa začnete pozerať dookola,ako sa príroda, Boh s vami nežne hrá. Tento stav treba dosiahnuť. Pre každého sahadža-jogína je dôležité, aby dosiahol tento stav, pretože pokiaľ ste nedosiahli prinajmenšom toto štádium, budete stále v nebezpečnej zóne, čo ma, ako som vám povedala, robí veľmi nešťastnou.

Takže každý sa musí odhodlať dosiahnuť stav, v ktorom každý deň vidíte manifestáciu požehnaní Boha. To znamená, že ste vstúpili do Kráľovstva Božieho. Toto je Kráľovstvo Božie, v ktorom je o vás postarané, kde ste chránení, vedení a v ktorom budete primeraným spôsobom zavedení do sídla nebeskej blaženosti: prostredníctvom materiálnej manifestácie, prostredníctvom mentálnej manifestácie, prostredníctvom finančnej manifestácie, prostredníctvom manifestácie vzťahov, pomocou veľmi veľa vecí, ako aj prostredníctvom manifestácie prírody. Vďaka tomu uvidíte, že vám pomáhajú Slnko, Mesiac, hviezdy, nebesá a všetkých päť elementov.

Tento stav musíte dosiahnuť všetci. Všetci. Opätovne: hovorím všetci. Všetci ho musíte dosiahnuť, a len  potom sa začne pracovať na vyššom vzostupe.

Teraz, častá otázka je, ako tento stav dosiahnuť. Prvá vec, ktorú som vám dnes povedala, je, že ste nesmierne šťastliví ľudia v porovnaní so všetkými hľadačmi sveta, ktorí boli, ktorí budú a ktorí sú. Pretože jestvuje toľko vecí, ktoré sa snažili hľadači prekonať, ktoré vy prekonávať nemusíte. Napríklad zvykli meditovať na nejaké meno Boha a pozornosť neustále opakovala dané meno, modliac sa k Bohu alebo mysliac na Boha a tak ďalej. 15:34 Bolo to však celé mechanické a vždy končievali v nejakom nízkom type siddhi, takzvanej. To jest, boli posadnutí. Tí, ktorí začnú používať napríklad meno Ráma – videli ste ich veľmi veľa – začnú skákať, čudne sa správať. Takže miesto toho, aby sa pozornosť stala sústredenou, bola extrémne… rozbúrená, veľmi rozrušená. A bola to čudná pozornosť – vratká, trasľavá. A keď sa stali takými vratkými, vyvinul sa u nich istý druh ľavostrannosti – neustále sa z nej tešili tak, ako sa niečomu teší pijan. Takíto ľudia potom nariekajú, plačú, vyžívajú sa v plači, spôsobujú svojím plačom iným starosti a nemajú silu prekonať to. Tak silno bývali posadnutí.

Potom je ďalší druh – tí, ktorí boli ambiciózni. Mali sme napríklad veľa vedcov a podobných ľudí, ambicióznych ľudí. Títo zvyčajne podľahli autohypnóze, mysliac si o sebe neviem čo, správajúc sa tým najhlúpejším spôsobom, a aj ich zvyklo niečo posadnúť. A tak môžete vidieť ľudí ako Hitler a podobne. Tak veľa z tých ľudí, ktorí dnes vládnu svetu, nech je to v demokracii alebo, povedzme, v komunizme, hocikde, sú v skutočnosti väčšinou despotovia, a preto dnes vládne chaos. A zvykli pracovať s ideami, ako je duch nacionalizmu alebo niečo podobné, a snažili sa ťažiť z pravostrannosti ľudí a zatiahnuť ich do vojen a do všetkých možných deštrukčných záležitostí.

Tento druh pozornosti je možný u ľudí, ktorí si myslia, že sú veľmi úžasní, povedzme u hinduistov, kresťanov – väčšinou sú to bojujúci ľudia – moslimovia. Dnes všetci moslimovia bojujú, predstavte si! Medzi sebou! To je to najlepšie na tom. 18:26 A všetci kresťania bojujú medzi sebou. A všetci hinduisti bojujú medzi sebou. Sú napríklad len dva národy… krajiny, kde je väčšina hinduistov, takzvaných. Jedna je Nepál a druhá je India. A v jednom kuse sa hádajú. Neprejde ani jeden deň bez toho, že by nebolo počuť nejaké správy o nejakom spore. Pretože hinduisti nepoužijú meč, ale veľmi chladnokrvne sa sporia. Takže takáto je situácia… v mene Boha, znovu to hovorím, pretože začali na veľmi odlišnej úrovni a ich pozornosť prechádza doľava a doprava a vyvinú si tieto siddhi.

Čo musíme teda robiť? V prvom rade ste z Božej milosti všetci, ako som vám povedala, realizovaní ľudia, takže váš rast je pripravený v strede, čo je veľmi, veľmi náročná vec. Neskonale ťažká, bezpochyby. Mali by ste sa však snažiť naučiť sa udržať sa v strede. Pre mnohých ľudí, ktorí sa ešte stále nepovzniesli nad seba, je však problém, ako udržať pozornosť v strede.

Keď meditujete, snažte sa meditovať tak, že to vzpružuje, posilňuje. V prvom rade posilňujte. Potom zistíte, že sa dostávate do stavu samádhí: to jest do stavu, kde začnete cítiť radosť a blaženosť Božieho požehnania. 20:24 A potom začnete hovoriť: „Ó, Bože, aké požehnanie!“ „Aké požehnanie!“ a „Aké požehnanie!“ Keď dosiahnete tento stav, potom si musíte uvedomiť: „Kto som?“ Kto ste? Čo ste? Ste duša. Po etablovaní svojej posilňujúcej, vzpružujúcej pozornosti na duši si vyviniete stav, v ktorom budete po všetkých stránkach v stave, kde budete s radosťou pozorovať ako svedok.

Napríklad tí ktorí sú tu, môžu vlastne veľmi jednoducho posúdiť sami seba. Tí, ktorí sa snažili dostať najlepšie izby, museli rezervovať desať dní dopredu, potom museli urobiť to a hento, aby dostali dobrú izbu. Tí, ktorí chcú mať najlepšie jedlo, alebo najlepší čas – snažte sa v mysli pozrieť sami na seba. Pozrite sa úprimne sami na seba. Sahadža joga je úprimné úsilie.

Najlepšie súkromie pre seba? Všetci sa musíte pozrieť sami na seba. Potom: manžel a manželka – chcú mať súkromie pre seba. Toto nie je čas 22:09 na to, aby boli manžel a manželka spolu. Alebo na to, aby ste nahlas hovorili, chodili po okolí a zabávali sa. Nie, toto je meditatívny čas, kvôli nemu ste prišli. Je to veľmi krátky čas podľa mňa, pretože ľudia strávili tisíce a tisíce dní, aby etablovali svoj meditatívny duševný stav. Avšak v tomto rýchlom živote musíte mať intenzitu, aby ste ho etablovali. Nalaďte sa teda do meditatívneho módu. Niektorí ľudia si myslia, že prišli na to, aby si tu urobili peknú dovolenku. Nie je tu však more, ako si teda zaplávajú! Takéto povahy.

Tí, ktorí na tom nie sú tak zle, zvyknú požadovať viac pohodlia: „Nedostal som jedlo!“ „Mal som mať toto.“ „To najlepšie malo dostať moje dieťa,“ alebo „môj manžel, alebo moja žena.“ Moje.

Na jednu noc, keď tu spíte, je to jedno, chlapci spolu a ženy spolu. Ak sú tu deti, dobre. Ale pre manžela a manželku nie je v tomto čase vôbec potrebné, aby spali spolu, keď všetci meditujeme v jednej miestnosti. Prišli ste sem za veľmi špeciálnym účelom. Zaplatili ste za to. (Smiech v sále.) Buďte teda v meditatívnom móde.

Čo však vidím? Všetci sa nahlas rozprávajú. Nenašla som ich v meditatívnom rozpoložení. Všetci si myslia, ako si to tu ohromne vychutnávajú: „Pekné, dobré…“ Všetky tieto predstavy sú staré predstavy. Vo vnútri a navonok sa musí etablovať ticho. Čo sa toho týka, musím povedať, samozrejme, Indovia sú… Vedia všetko toto… Nebudem hovoriť o kvalitách Indov, ale o Austrálii. V Austrálii som bývala vo všetkých ašramoch. A v Sydney sme mali päťdesiat, šesťdesiat ľudí, čo tam bývali každý deň. Nikdy som nepočula ani hlások,  ani len pohyb chodidla, kým som tam bola.A pritom som tam vtedy nebola jeden deň, bola som tam desať, pätnásť dní. Ani jediný pohyb, žiadny detský plač – nič! Nikdy som nepočula žiadny zvuk.

To je jeden zo spôsobov, akým môžete kontrolovať svoju pozornosť: o čom hovoríte v mojej prítomnosti? O čom rozprávate? Musíte poznať túto časť protokolu. S kým sa rozprávate? Nemôžete robiť žarty, nesmiete vtipkovať. Ja môžem vtipkovať s vami. Niekedy sa môžete usmiať, dobre, alebo sa občas smiať, musíte to však robiť s ohľadom na postavenie toho, s kým sa rozprávate. Dôvod je ten, že vám toto všetko hovorím, pretože vám pomôže jedine presne takýto vzťah, presne takéto správanie sa. Mne to nepomôže. Ja nebudem zachránená, ja nedostanem svoju realizáciu. Ste to vy, ktorí musíte odo mňa niečo získať, preto sa snažte takýmto spôsobom ustáliť svoju pozornosť.

Sledujem ľudí, ktorí sú niekedy so mnou. Niekedy ich naschvál zavolám, aby zistili,  v čom je problém. Vidím, že sa niektorí z tých, ktorí sú pri mne, stávajú subtílnejšími, subtílnejšími, subtílnejšími a hlbšími. A podaktorí začnú z toho ťažiť výhody, začnú si dovoľovať, potom začnú žiť spôsobom, ktorý je taký svetácky a taký hlúpy, že to neviem pochopiť.

Toto povedomie teda musí byť vo vašich srdciach: že táto doba je veľmi dôležitá. Prišli ste sem vo veľmi, veľmi dôležitom období. A že čas, keď ste so mnou, je najdôležitejší čas v rámci tohto dôležitého obdobia. Historicky je toto najdôležitejšia doba. A využite ju plne vo svoj prospech, v pravom zmysle slova. Niektorí ľudia si myslia, že odo mňa môžu získať nejaké peniaze, že je to veľký zisk. Dobre, môžete si ich vziať. Niektorí ľudia si myslia, že keď môžu získať trochu z môjho času, veľmi veľa získali. Dobre, majte si ho. Alebo niektorí si myslia, že ma môžu využiť pre pocit rozmaznaného ega, alebo že sú „veľkí páni“, alebo niečo také, viete. Dobre. 27:35 Avšak tí, ktorí sú múdri, si odnesú najväčší osoh. A najväčší osoh je rast vo vnútri. Takže najprv si treba uvedomiť, že ste veľmi šťastní ľudia, keď pred vami stojí niekto, kto má úplnú kontrolu nad všetkými centrami, nad všetkými silami, alebo, povedzme, niekto, kto je všemocný. Dôležité je, nakoľko z toho ste profitovali.

Teraz, povedzme, že sú dve miesta, kde sa väčšinou zdržujem: Anglicko a India. A kontrast medzi Anglickom a Indiou je, myslím, takýto: v Indii, čím dlhšie som tam zostala, tým viac boli „protokoloví“, pretože majú odveký tradicionálny tréning. V Anglicku však zisťujem, že ma ľudia začnú využívať, že začnú vtipkovať. To nemôžete! Viete? Urobiť niekomu, kto je taký intenzívny, radosť a byť voči nemu frivolný a povrchný sú dve odlišné veci. Povedzme, že máte plechovú loďku a vezmete ju pod Niagarské vodopády. Čo sa stane s plechovou loďkou? Nebude schopná čeliť ani len najslabšej spŕške.

Takže napriek rutumbhara pragyi… Ako slnko dnes – museli ste byť včera nešťastní, mysleli ste si: „Teraz, keď sme sem prišli, musíme žiť v stanoch a vo vode, prší.“ Viem, že mnohí z vás  boli. Avšak ten, kto dosiahol ten stav, by nebol: „Čo je na tom? Ak tu musím žiť, nevadí. Som tu so špeciálnym zámerom. Pokiaľ dosiahnem tento zámer, nič mi neprekáža: žiadne nepohodlie, nič, čo sa mi prihodí. Musím dosiahnuť ten cieľ.“

Niektorí z vás, ľudia, ma nemôžu vidieť tak zblízka. Niektorí toho ešte nie sú schopní, nevadí. Čo je najdôležitejšie, je: „Mal by som dosiahnuť ten stav. Prišiel som sem preto, nie pre svoje pobavenie, nie pre jedlo, nie pre pohodlie. Pre nič iné, len aby som dosiahol špeciálny stav, v ktorom sa stanem guruom. Ako som na to pripravený?“ 30:39 Musíme byť extrémne opatrní, pretože pozornosť Boha vás nedvíha priamo. Ide o rovnováhu. Neustále ste v rovnováhe, pamätajte na to! A musíte byť extrémne opatrní ohľadom toho, ako ďaleko zachádzate s touto rovnováhou. Takže teraz: ako sa vyvíjate?

(Niekto sa snaží zatiahnuť záclonu, aby Šri Matadži nesvietilo slnko do očí.)

To je v poriadku, nerob si starosti kvôli slnku, páči sa mi to. Zavolala som ho len teraz ráno… (jogíni sa smejú)

Ako budete teda riadiť túto pozornosť? Pozrime sa teraz, aké sú stavy pozornosti.

Vaša pozornosť by mohla byť prefíkaná. Na všetko, čo vidíte, sa pozeráte z hľadiska prefíkanosti. Mnohí ľudia si ju vyvinú v egocentrickej spoločnosti. A okrem toho, ak ste nejako posadnutí prefíkanými bhútmi, potom nech Boh chráni vás a ostatných. Prefíkaná pozornosť je taká, že nech vidíte čokoľvek, začnete premýšľať: „Ako by som mohol na tom profitovať?“ „Koľko peňazí ušetrím?“ Viete, ide to veľmi, veľmi rýchle: „Takto to bude lacnejšie.“ „Ak pôjdem tadeto, ušetrím čas.“ Vidíte? Ušetriť libry, ušetriť čas, ušetriť všetko a ušetriť samého seba. Takže vám ide len o šetrenie. Pozornosť sa stane prefíkanou, ak sa snažíte ušetriť peniaze. Ušetriť tu, ušetriť tam svojimi vlastnými výpočtami. Ak sa však snažíte ušetriť peniaze spontánne… V skutočnosti sa o to netreba usilovať, jednoducho k tomu dôjde, že ušetríte. Avšak prefíkaná pozornosť sa neustále snaží byť vo všetkom prešibaná. Argumentuje, vysvetľuje… 33:20 „Je to lepšie?“ „Dnes je to také lacné, lacné, lacné, lacné, lacné, lacné,“ až sa z toho vyšiniete. Naozaj. Mala som napríklad lístok na cestu do Ameriky. Povedala som: „Nedávajte mi drahý lístok prvej triedy, pôjdem na lacný lístok.“ Dali mi teda taký lístok, že by som v žiadnom prípade neprišla späť do Londýna skôr ako za rok. A v tej americkej angličtine by som sa tam niekde stratila. Je toho teda tak veľa, na čom pracovali: to tam, to do toho… Takáto príšerná pozornosť je nanič. Nechajte to tak. Zabudnite na to. Ani som nevidela, že by niekto takýmto šetrením zbohatol.

Chcem napríklad kúpiť nejakú farbu. Kúpime teda nejakú farbu. Potom premýšľajú: „Dobre, keby sme ju zaniesli naspäť, ako ju vrátime? Čo by sme mali urobiť?“ To, ono, hlúposti! Pozornosť je celý čas na tejto úrovni. Uvediem vám príklad. Nedávno sme kúpili farbu na maľovanie skla. Všimnite si subtílnu stránku. Viete, v hrubom je náznak subtílnosti. Priniesli farbu a nestála veľa. Osemdesiat pencí… Chcem povedať, že si to môžem dovoliť, preto som ju kúpila. Ak si to nemôžete dovoliť, nekupujte. Povedali: „Mali by sme ju teraz vrátiť.“ Povedala som: „Ale prečo? Práve sme ju kúpili. Pôjdete teraz späť, miniete veľmi veľa benzínu na cestu tam? Keby ste to prepočítali, ani to nemá zmysel a budete len mrhať časom.“ „Nie, Mama, suma sumárom ušetríme dve pence.“ (Smiech) Riekla som: „Dobre, teraz ušetrím hromadu peňazí, ukážem vám ako.“ Vzala som farbu a pomaľovala som mnoho vecí, ktoré vyzerali ako zo skla alebo ako z kameňa a všetko vyzeralo tak nádherne!

Takže myseľ, ktorá je deštruktívna, len počíta. Ak máte takú myseľ, vedzte, vy sami, že 35:39 sa musíte zbaviť takéhoto druhu kalkulovania: „Lacné, lacné, lacné, lacných, lacné…“ Lacných vecí by ste sa mali vzdať. Držte sa v strede. Samozrejme by ste nemali byť nestriedmi, ale nemali by ste ani v jedom kuse takto počítať, pretože mrháte svojou dôležitou osvietenou pozornosťou, ktorú má veľmi málo ľudí na tomto svete. Musíte vedieť, že ste realizované duše, nie obyčajní, všední ľudia. Ste mimoriadni ľudia a nemáte prehajdákať svoju pozornosť nezmysleným počítaním peňazí, penca sem, penca tam. Poďme ďalej, pozrime sa, čo sa potom stane. Ja nikdy nepočítam, viete to, žijem však veľmi lacno a aj vy to dokážete urobiť.

Táto pozornosť, prefíkaná pozornosť, je aj veľmi slaboduchá pozornosť. Na jednej strane sporí peniaze a potom, večer, musí piť. Takže všetky úspory: tu penca, tam penca, skončia v stoke pitia. Len na hriech. Aký je celkový zisk takej osoby?

Takže takúto mentalitu musíme držať pod kontrolou. Obzvlášť egocentrickí ľudia extrémne počítajú. To je najprekvapujúcejšie. Avšak ľudia, ako sú Indovia, ktorí nekalkulujú, nie sú takí bohatí, sú veľmi štedrí, vždy majú peniaze pre Sahadža jogu. Nikdy som pri nich nemala problémy s peniazmi. 37:34 Nikdy. Pretože nekalkulujú toľko pre seba, chcú robiť niečo pre iných, nie pre seba, pre iných, minúť peniaze pre druhých: „Ak majú prísť k nám domov, tak dobre, otvor si srdce. Teraz je čas na míňanie!“ Nie na pitie a nie na to, aby dopriali sami sebe, ale aby dopriali iným: to je ich zvyk a tradícia. V tomto musíte teda prebrať ich tradíciu: „Ó, prišli. Teraz budeme míňať peniaze. Čo by sme urobili?“ Toto je niečo, čo by ste mali pochopiť: tí, ktorí sami sebe všetko doprajú, sú extrémne lakomí ľudia.

Takže pozornosť, ktorá je prefíkaná, je najhoršia pozornosť, pretože, viete, chytráctvo prekabáti vás samých. Jedná s vami prefíkane, vy si však myslíte: „Ó, bol som poriadne šikovný, ušetril som dve pence!“ Stratili ste však svoju dušu. Už nie ste sahadža-jogíni.

Uvediem vám príklad. Povedala som niekomu: „Van nechaj tam a choď vlakom. Zdá sa, že je to hrozný van.“ A koľko argumentovali, viete, s prstami otočenými takto ku mne (Šri Matadži drží obe ruky pred na úrovni tváre, dlaňami smerom od seba,  pohybuje s nimi dopredu a dozadu a pritom sa smeje). A ja som už mala dosť tých „granátov“, čo na mňa dopadali, takže som povedala: „Urob ako chceš.“ A van zlyhal a pokazil sa, či čo. Teraz je pokazený, takže museli urobiť, čo som im hovorila. Keby ma boli poslúchli bez tých „granátov“, bolo by všetko v poriadku.39:36 Vaša pozornosť by teda nemala byť na šetrení materiálnych vecí a svetských vecí a tak ďalej, musíte šetriť svojou pozornosťou samotnou. Položte si otázku: „Kde je moja pozornosť?“ Na programoch som videla, že niektorí ľudia ma sústredene počúvajú, ale niektorí ľudia nemôžu. Niektorí sú sústredení chvíľočku a niektorí po nejakom čase stratia záujem. Niektorí sa pozerajú sem, niektorí tam. Takže jediná starosť sahadža-jogína je, koľko pozornosti ste ušetrili. Zabudnite na druhých, sú to všetko smetiari. Viete? Zabudnite na iných, ktorí nehľadajú, ktorí nemajú vaše kvality. Vy však ste kvalita. Čím máte teda šetriť? Povedzme, že je niekto kráľ. Povedzme, že je niekto kráľ. Neviem, ako je to dnes, nemôžem to povedať s istotou! Tiež musia robiť niečo také, viete? Na čom mu však záležalo? Zachovať si svoju gráciu, svoju dôstojnosť.

Pre sahadža-jogína je však najdôležitejšie: musíte si zachovať svoju pozornosť. Hovorí sa tomu čitta nirodha. „Nirodh“ je zachovanie, šetrenie vašej pozornosti: „Kam sa uberá? Je to taká vzácna vec pre mňa! Kam uteká?“

Teraz, ako šetriť svojou pozornosťou? Prostredníctvom koncentrácie. Sústreďte sa! Snažte sa sústrediť. Nedovoľte svojej pozornosti, aby sa odkláňala. Postupne si vyviniete sústredenosť. Môžete sa pozerať na moju fotografiu, to je najlepšie. 41:41 Sústreďte sa, vneste ju do svojho srdca, nech splynie s vaším srdcom. Ste šťastlivci, nemusíte si vytvoriť nejakú fotografiu a potom ju zavrhnúť, pretože je len avalambana, to jest, pretože je to len závislosť, a potom ju dať preč. Pre vás je to úplná dôvera, úplné spoľahnutie sa a pre mňa bremeno…dokonalej radosti.  

Keď sa teda v Sahadža joge sústreďujete, absolútne, plne v Sahadža joge, potom istým spôsobom kontrolujete, šetríte svoju pozornosť. Toto je jeden druh ľudí.

Potom je ďalší typ pozornosti, ktorej hovoríme… sú to ľudia, ktorí zaujímajú veľmi negatívny postoj. Prví sú pozitívni, takzvaní, takzvaní pozitívni, ktorí šetria peniaze, sporia všetko, čo je bezcenné. Druhý typ sú arcibiskupi všetkých pohrôm, bied, malérov. Tento druh pozornosti. Ak čítate každé ráno noviny, budete mať takúto pozornosť. Všetci novinári majú takúto pozornosť: zistiť, kde došlo k pohrome. Chcem povedať, že sa hriešnym spôsobom tešia, že tam došlo k nešťastiu. Videla som ľudí: „Ó, Mama, prišiel som na seminár a problém bol, vieš, že tam nebola voda.“ Pozornosť je na hľadaní pohrôm, všade. 43:41 „Čo sa stalo?“ „Katastrofa!“ „Čo sa stalo?“ „Stratil som špendlík!“ (Smiech.) Je absurdné mať také hlúpe nápady. Plačú, nariekajú a urobia každého nešťastným: „Ó, som taká nešťastná!“ „Prečo?“ „Môj manžel sa so mnou nerozpráva.“ Alebo: „Moje dieťa nie je so mnou.“ Takí ľudia sú extrémne zaujatí sami sebou, a tým, čo sa týka ich príbuzných. Každého urobia takým: „Ó, ten človek sa so mnou nerozprával pekne, bol taký, bol onaký.“ Urazia sa kvôli úplnej maličkosti. A myslia si, že keď nešetria materiálne veci, šetria tým svoje city. Takí ľudia sa veľmi boja s kýmkoľvek hovoriť, a ak im niekto povie aj niečo pekné, zľaknú sa – takto (Šri Matadži sklonila hlavu a zamračene so zvrašteným čelom pozerá zospodu nahor). Mračia sa. Dôvod je ten, že vôbec nevedia, čo povedať, aby ušetrili city. Vôbec nie je treba ochraňovať svoje emócie, ste chránení! Čo na tom záleží, ak vám niekto niečo povie? Ste nad nimi. Nik sa vás nemôže dotknúť! Neustále mrháte svojou pozornosťou tým, že sa snažíte „ochraňovať svoje emócie“. Nie je žiadny dôvod na to, aby ste sa niekoho báli. Pretože niekto povie nejaké nevľúdne slovo, nechcete niečo urobiť? Takíto ústupčiví ľudia, takzvane ústupčiví, vôbec nepochopili Sahadža-jogu. Je ako diamant. 45:36 Diamant zostane diamantom, nech robíte, čo chcete. Navždy. Je taká. Mali by sme teda pochopiť, že by sme našej pozornosti nemali dovoliť, aby bola zachádzala do takejto poddajnosti, ústupčivosti opilca, ktorí sú najmizernejšími ľuďmi. Opilci sú… Len si to predstavte! Neustále nariekajú, ronia slzy a ľudia si myslia, že sú veľkí úbožiaci. Čo teda v takých chvíľach musíte ochraňovať, je vaša pozornosť – aby sa neoddávala takým márnym prejavom obáv o vaše emócie.

Pozrite sa, dnes spievali pieseň. Tá pieseň ma naozaj naplnila, vyvolala prejavy, ktoré by sa teraz neboli manifestovali spontánne. Ale najväčšia vec, ktorú spôsobila, je, že mi pripomenula: „Si Boh. Ty sa nesmieš nechať znechutiť. Musíš sa… starať o nich všetkých a si mocná! Ako si môžeš dovoliť upodozrievať sa alebo sa cítiť sklamaná?“ Tá pieseň, ktorá je tak silno reflektuje! Reflektuje ako zrkadlo – vidím svoje zrkadlo. Takisto by ste mali mať aj vy emocionálne chápanie a emócie by mali byť vaše zrkadlo. Mali by ste vidieť sami seba vo svojich emóciách: ako sa správate, ako jednáte, ako hovoríte. Takí ľudia by teda vždy mali mať zrkadlo a cítiť sa vždy povznesene: „Si sahadža-jogín!“ A v zrkadle, v odraze, by ste nemali vidieť seba, ale mňa.

Niekedy som naozaj sklamaná zo sahadža-jogínov. Veľmi. Potom si len stanem pred zrkadlo a poviem si: „Ale choď! Ty si tá, ktorá má všetky sily, ktorá má prebudené všetky čakry. Žiadny z adventov to nemal. Ty si tá, ktorá vytvorila tento svet a ty si tá, ktorá ho musí zachrániť. Takže hlavu hore!“ Nestratiť odvahu, neznepokojovať sa. Len čo sa týka emócií, mám niekedy pocit: „Teraz sa musím niektorých z nich vzdať nadobro. A sú to moje deti!“ Ako Mama, nie ako Guru! Pre gurua to nie je problém. A potom ma naplní pohnutie: „Nie, aj keby som sa ich mala vzdať, nevadí. Musím sa postaviť na nohy, za každú cenu!“ A s tou silou sa to dá do poriadku.

Takže by to mal byť odraz mňa, niečoho, čo je ideál pred vami. Toho, čo vám dá energiu, ako tá pieseň, a nie odraz nejakej biednej osoby. a nie odraz nejakej biednej osoby. ako v Sixtínskej kaplnke a nie nejakého biedneho kostlivca, ktorý je na tom ešte horšie ako vy. 49:30 Vytvorte si teda obrazy svojej Mamy, ktoré by ste mali vidieť vo svojich emóciách, a pozdvihnite sa! Toto je druhý typ pozornosti, ktorú musíte mať pod kontrolou.

Tretí je veľmi hrozný, idiotský typ. Idiotský je dôsledkom druhého typu, kde sa človek oddáva emóciám. To je „a“ tretieho typu. A „b“ tretieho typu pochádza z prvého typu, ktorý je hlúpy. Máme teda dva druhy ľudí, jedni sú idiotskí a druhí sú hlúpi. (Smiech.) V indickom jazyku však jestvuje len jeden pojem, najmä v maráthčine: „murkha“. Oni ne… Pre nich sú obe kategórie to isté. Ako keď sa kruh stretá v tom istom bode. Myslím, že anglický jazyk je na isté účely dobrý, prinajmenšom rozlišuje medzi murkhami: môžu byť buď hlúpi, alebo idiotskí. Viete? Keďže je tunajšia psychika taká konfúzna, psychiatri objasnili, že niektorí sú schizofrenici, niektorí sú idioti, niektorí sú hlúpi a niektorí sú somári! (Smiech.)

Takže, tento tretí typ je najhorší. Je pre mňa najfrustrujúcejší. Lepia sa na mňa ako pijavice, v jednom kuse tárajú. Idiota nemožno vystáť, je tak? Otravuje človeka… Chcem povedať, že všetko toto spojené do jedného celku sa nazýva murkha. Nechcem to teda analyzovať, je to trochu prisilné.

Takže, ak máte spomínanú pozornosť, buďte radšej ticho. Nehovorte! Len počúvajte, čo hovoria iní, čo povedia. Sú ľudia, ktorí len melú, melú, melú. Nepodstatné veci a pritom nezmyselne mrhajú svojou energiou. A takíto ľudia sa vždy priatelia s rafinovanosťou. Rafinovanosť a takíto ľudia kráčajú ruka v ruke, pretože prefíkanosť chce niekoho obalamutiť a hlupák chce byť obalamutený. Ako kráľ máva šaša, tak je to, viete? Takto sa to dáva dokopy. Pre takých ľudí je teda najlepšie, keď mlčia, a uchovajú si všetku svoju pozornosť, všetky svoje energie len na čistenie. Celý idiotizmus sa pominie veľmi rýchle, ak sa budete snažiť uchovať, ušetriť sami seba. Nerozprávajte. Nehovorte veci, ktoré sú hlúpe, ktoré sú idiotské, buďte len ticho a pozorujte ostatných. Niekedy sa takí ľudia môžu stať veľkolepými nástrojmi sily Boha – pokiaľ sa, pravda, nevydajú cestou blbosti a idiotizmu.

Toto je jeden druh ľudí – povedala by som. Tretí typ ľudí. Štvrtý typ sú však ľudia, ktorí vedú život koncentrovanosti. Mám na mysli človeka, ktorý veľmi ťažko pracuje, povedzme, v úrade. Môže tam byť veľmi úspešným človekom, byť tým a oným, tamtým a hentým. Je aj veľmi koncentrovaný. Niekto, kto pracuje niekde s  koncentrovanou mysľou, je koncentrovaný. Domáca pani, ktorá sa stará o manžela a o deti, je veľmi koncentrovaná, ako aj manžel, ktorý sa stará o svoju rodinu a svoje veci koncentrovaným spôsobom: vedia, ako sa maľuje, vedia, ako sa čo robí, ich ruky sú šikovné a  všetko dokážu. 53:34 Takíto ľudia však môžu mať veľmi nepohyblivú pozornosť. Veľmi nepohyblivú, ako umelá hmota. Môžete aj povedať, že je ako guma. Prinajlepšom, aby vyzerala lepšie, môžeme povedať, že je ako veci, ktoré, ako som videla, používate na izoláciu proti vode. Vidíte? Jednoducho ju niekam nanesiete a po čase k tomu prischne. Jednoducho sa jej nevedia zbaviť. Jednoducho nemôžu. Nedokážu sa z ničoho tešiť. Pokiaľ im neukážete nejaký spis, nemôžete s nimi hovoriť. Viete, ak sa máte s takou osobou rozprávať, radšej majte so sebou spis. A kým začnete, dáte si ho pred seba. Len ak je to v spise, len vtedy to uvidia, ak však iba hovoríte, povedia: „Napíšte to do spisu!“ (Smiech) extrémne vyprahnutí a nedokážu sa tešiť zo života. Žiadna flexibilita, nedokážu byť kreatívni. Môžu byť kreatívni len vtedy, keď sa jedná o ich štýl, ale žiadna kreativita z radosti.

Majú teda takýto druh pozornosti – ľudia vynakladajú koncentrované úsilie. Sú to napríklad ľudia, ktorí sú fanatici. Silno sa vo svojom úsilí koncentrujú, extrémne. Takto sa rozšírili všetky tieto náboženstvá, napríklad kresťanstvo, islam, hinduizmus vďaka tomu, že oplývali fanatickým upretým úsilím. Koncentrované úsilie! Ak si prečítate Pavlove listy v Biblii, postrehnete ich úpornosť: „Vy choďte ta, vy choďte onam a založte chrám a urobte to…“ a „Čo ste urobili?“ Veľmi organizované. Veľmi systematické. Fungujúce presne ako bežiaci pás. A stále sa u nich prejavujú následky tej činnosti. Charlie Chaplin to znázornil vo svojej snímke „Moderné časy“. Veľmi som sa na nej pobavila, ako asi hodinu postojačky pripevňoval pás, viete, a potom, po nejakom čase, keď ho uvoľnili z práce, ešte stále robil takto. (Šri Matadži napodobňuje, ako robil pri páse rukami a všetci sa smejú.) 55:47 To, že je tento druh pozornosti  „sústredený“, znamená, že je na niečom zachytená. Nie je… Nepreniká, pretože ak sa vaša pozornosť sústredením nestane subtílnejšou a subtílnejšou, potom nie je, aká má byť, ale sa zachytí a zachytená pozornosť je pre Sahadža jogu nanič. Takí ľudia, neviem… Nebudú možno nikdy zachránení. Takzvaní „úspešní“. Prídu so všetkými tými výložkami, so všetkým, a Boh povie: „Choďte naspäť, páni! Ešte ste neprešli colnou kontrolou.“ Je tu iná organizácia… ktorá pracuje omnoho rýchlejšie, omnoho pohotovejšie a je čímsi obzvlášť efektívnym. Takže títo ľudia zostanú len „zachytenými“ ľuďmi.

Ďalej je štvrtý typ ľudí, ktorí sú sústredení. Sú intenzívni, hlbokí. Prenikajú, pretože sú živými mysľami. Ich mysle nie sú mŕtve, vyschnuté. Majú živé mysle, prenikajú.

Niekedy pozorujem. Niekoho sa opýtam, čo si myslia o istom človeku. Okamžite viem, čo hovoria. Ak hovoria banálnym spôsobom: „Je to fajn človek,“ „Je to zlý človek,“ to, ono, potom viem, o čo ide: veľmi povrchní, plytkí. Avšak u človeka, ktorý vidí možnosti a potenciál prebudenia dotyčného a problémy, s ktorými má dočinenia, viem, že sa jedná o človeka, ktorý sa koncentruje na predmet. A predmet Sahadža jogy vyžaduje maximum, maximum prenikavosti. 57:55 Pretože Sahadža jogu, ak ste to pochopili – neviem, či ste to pochopili, alebo či ste to uvedomili, či nie – ale učíme sa ju prostredníctvom skúsenosti a prostredníctvom ničoho iného! Musíte ju zakúsiť a potom jej veriť. Nie je to tak, že čo som vám povedala, je manipulácia vašej mysle. Nič také! Vyskúšate si to sami a naučíte sa. Avšak tí, ktorí majú prenikavú inteligenciu, ktorí majú prenikavú lásku, prenikavé city a tí, ktorých chápanie je obdarené prenikavou dynamikou, to sú tí, ktorí vyskúšajú, naučia sa, zakúsia, naučia sa, zakúsia, naučia sa. Nedovolia svojej mysli, aby sa s nimi zahrávala: „Nie. Nie, táto moja myseľ má skúsenosti z minulosti a je nimi podmienená. Nie, musím každý deň získať novú skúsenosť. A táto skúsenosť sa musí vo mne utíšiť, musí byť vo mne vyživovaná, musí sa z nej vo mne stať podmienenosť.“ Sahadža-jogínske skúsenosti sú dobré podmienenosti: „Ako je to možné? Videl som to, bol som svedkom toho, mal som to! Ako je to možné?“ Ale aj nato, aby ste mali tie najlepšie podmienenosti, je prvou podmienkou rutumbhara pragya, kde by ste mali byť na takej úrovni, že naozaj získate tieto skúsenosti. Inak zostanete naďalej banálnym človekom a môžete aj žiť so mnou, nebudete však mať tieto skúsenosti. Nebudete mať ten blažený pocit. Nič, ani tú radosť. 59:50 Toto prenikanie sa iniciuje vašou meditáciou pri podpore vašej meditácie a tým, že vo vás začne klíčiť semienko samádhí, manifestujúc vo vás novú dimenziu. Tento druh pozornosti si musíme vyvinúť sledovaním svojej pozornosti: čitta nirodh. Tak, ako dávate pozor na svoje peniaze, ako sledujete cestu, keď šoférujete, ako dávate pozor na svoje dieťa, keď rastie, ako si všímate krásu svojej ženy alebo starostlivosť svojho manžela – ako keď všetko toto spojíte, tak pozorujte sami seba, svoju pozornosť: „Kam sa uberá? Kde sa zdržuje? Čo sa deje s mojou pozornosťou?“

Takí ľudia nemajú žiadne problémy. Prekvapí vás, že sa u takých ľudí, keď chcú niečo robiť, stane dynamickou a dokážu to urobiť. Nik nemá žiadny problém, a ak je nejaký problém, s ktorým sa neustále stretáte, potom vedzte, že niečo nie je v poriadku s vami! Čosi nie je v poriadku s nástrojom. Ak nemáte otvárač konzerv a začnete otvárať konzervu nožom, a ak to nejde, poviete: „Čosi nie je v poriadku s konzervou!“ alebo že nie je čosi v poriadku s vami? Nie! Nástroj nie je v poriadku a do poriadku sa musí dať nástroj. Ak je nástroj v poriadku, koniec koncov, so všetkými silami, ktoré máte, so všetkými požehnaniami, ktoré máte, a so zdrojom sily za tým by sa malo všetko podariť. Malo by to ísť. Mali ste skúsenosti, ako sa veci vypracovali. Zažili ste množstvo zázrakov, ktoré sa udiali pred vašimi očami. Napriek tomu sa pozornosť pomocou týchto skúseností ešte neustálila, neutíšila. 1:02:10 Napriek nim žijú naďalej „gatanubhavas“ – to jest staré skúsenosti. Ešte stále sú vo vás staré identifikácie. Ešte stále s nimi žijete a ich nečistota ešte stále pokrýva vašu bytosť. Zmeňte všetko! Staňte sa sviežou, novou osobou. Vykvitnite ako kvet, potom ako strom a zaujmete svoje miesto. Zaujmite svoje miesto ako sahadža-jogín. Túto pozornosť musíme teda prebudiť. Posudzujte sami seba: Kde je vaša pozornosť? A aký je stupeň vášho pochopenia? Aká je miera pochopenia? Je to veľmi jednoduché. Musíte mi len robiť radosť, pretože ja som pozornosť. Ak sa teším, potom ste urobili svoju prácu. Ale mňa nemožno potešiť banálnymi vecami, žiadnymi argumentami, jedine vaším rastom. Posudzujte teda sami seba podľa toho. Či mi dáte kvet alebo hocičo, poteší ma to len vtedy, keď je esencia tohto skutku na patričnej výške, ak má tú jedinečnú manifestáciu. Hovoríte: „Veľmi ťa ľúbim, Mama.“ Dobre, poviete to, musím však vidieť, že láska, o ktorej hovoríte, alebo v mene ktorej konáte, má patričnú esenciu. To mi prináša radosť. To, čo je medzi nami, je niečo veľmi obojstranné, neviete si to predstaviť. Ja nemôžem žiť bez vás a vy nemôžete žiť bezo mňa. Je to také obojstranné. Ale z jednej strany je to totálne, na sto percent benevolentné: či sa na vás nahnevám, či vás karhám, či sa s vami maznam, či vám hovorím: „Nerob to!“ alebo vám poviem: „Nechoď ku mne veľmi blízko, zostaň ďalej odo mňa!“… Nech urobím čokoľvek z toho, je to pre dobrovaše. A pre mňa je benevolencia len jedna: aby ste boli emancipovaní, aby ste zo mňa niečo získali, aby ste na mne prosperovali. Tak ako Matku Zem naplňujú pýchou tieto nádherné zelené stromy, také to je. Je ako nič. Stojíte na nej, chodíte po nej… Kde ju vidíme? Ona však vidí v nich samu seba. Je to taká istá situácia. Ona je tá, ktorá mení všetky obdobia, „rutumbhara“ znamená tá pozornosť, ktorá mení obdobia. „Rutu“ znamená obdobie. Viete? Takže ona vytvára všetky obdobia, len preto, aby nás potešila. 1:05:31 Čo však robíme my, aby sme potešili ju? Vyčerpávame ju, trápime ju, berieme z nej všetko, znečisťujeme ju, robíme všetky možné nezmyselné veci a potom sa rozhnevá… na to isté, čo ľúbi. V tej istej láske sa rozhnevá a potom máte vulkány a máte zemetrasenia a stane sa vám všetko možné. Samozrejme to trvá, kým sa vaša mama rozhnevá. To však neznamená, že máte čas. Starajte sa o seba! Je to veľmi dôležité. Zrazu zistíte, že ste boli povznesení. Niektorí ľudia sa jednoducho povznesú a iní sa ocitnú úplne mimo. Buďte teda opatrní, varujem vás!

Dnes je teda deň, ktorý predchádza tomuto pätnástemu dňu. A v štrnásty deň sa človek musí stať ničiteľom – ničiteľom všetkého, čo je ignorancia, všetkého, čo je hlúpe, idiotické, všetkého, čo je prefíkané a všetkého, čo je precitlivené. Zničte túto časť a staňte sa sahadža-jogínmi, aby ste zajtra mohli dostať požehnanie.

Nech vás Boh žehná!