zaujmite svoje miesto, Guru Purnima seminar part 2

(Anglicko)

Feedback
Share
Upload transcript or translation for this talk

Guru Purnima seminár, časť 2: Zaujmite svoju pozíciu

Lodge Hill Centrum, Pulborough (Anglicko)

Bhaya kāy. tayā prabhu jyāchā re (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť? 

Sarv. visarali prabhu may. zhāli (x2)    

V prítomnosti Boha zabudneme na všetko 

Purna jayāchi vāchā re (x2)

a úplne sa rozplynieme v Bohu. 

Bhaya kāy. tayā prabhu jyāchā re (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť? 

Jagat. vichare up.kār’āstav. (x2)

Svet je mu vďačný za jeho požehnania,

Pari nach. zo jagatāchā re (x2)

lenže on nepatrí svetu, pretože je úplne odpútaný. 

Bhaya kāy. tayā prabhu jyāchā re (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť? 

Iti nirdhan. parasr. zyāchā (x2)

Možno nemáš žiadne vonkajšie bohatstvo, 

Sarv. dhanāchā sāchā re (x2)

skutočný klenot bohatstva je v tvojom vnútri. 

Bhaya kāy. tayā prabhu jyātzā re (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť? 

Ādhi vyādhi maranā varati (x2)

Všetky choroby a všetky problémy sa postupne stratia tam, 

Pāy. ashā purushāchā re (x2)

kde prebývajú chodidlá Boha. 

Bhaya kāy. tayā prabhu jyātzā re (x4)

Keď patríme Bohu, čoho by sme sa mali báť? 

Ďakujem vám veľmi pekne.

Niekto ma bude prekladať, alebo… 

Tú pieseň napísal náš príbuzný. Prekonvertovali ho na kresťanstvo, bol však realizovanou dušou a nikdy sa nevedel vyrovnať so systémom konvertovania, s tým, ako sa hinduisti k sebe správali v mene kastového systému a všetkého tohto. A napísal niekoľko veľmi dobrých, mala by som povedať, veľmi dobrých chorálov… Toto je jeden z tých chorálov. 

Táto pieseň je niečo, čo som naozaj veľmi často spievala vo svojom detstve a téma piesne je takáto: Ten, kto má Boha, alebo ten, kto vlastní Boha, prečo by mal mať nejaký strach? Ten, kto sa pohybuje alebo ten, kto ide okolo, neviem, aký je anglický výraz pre rozsiahle cestovanie… 

Ten, kto kvôli Bohu veľmi veľa cestuje a robí druhým dobre, nepatrí však do tohto sveta, taký človek nemá žiadny strach. Stojí nad… Viete, jazyk marathi je veľmi… povedala by som, veľmi silný jazyk. Dotýka sa mnohých uhlov, ak poviete len jedno slovo. Ako tento výraz: „Adhi Vyadhi Varana Varati, Payi Asha Purusha Tsare.“ Znamená to, že človek takéhoto kalibru stojí vyššie, jeho chodidlo je nad chorobou, mentálnymi problémami a nad samotnou smrťou.

Ak však poviete, že taký človek má na tom svoje chodidlo, tiež to znamená, význam je ten, že vďaka svojmu chodidlu sa môže nad to povzniesť. Je to dvojitý jazyk, vidíte? Taký človek má svoje chodidlo na všetkých týchto troch veciach, ako sú choroby, mentálne problémy a smrť. Chodidlo je na nich. To znamená, že takáto osoba je nad nimi. Takže ak máte niekoho takéhoto kalibru a jeho chodidlo sa dotkne chorých alebo mentálne narušených ľudí, alebo mŕtvych, takýto človek ich dokáže vydvihnúť vyššie, môže ich z toho dostať. Má to dvojitý význam.

Celá téma je teda takáto: že človek, ktorý patrí Bohu, ktorý vlastní Boha, by nemal mať strach, by si nemal zúfať.

Veľmi som to dnes potrebovala, pretože na jednej strane je, samozrejme, radosť vidieť tak veľa sahadža jogínov, skutočných sahadža jogínov, nie falošných nasledovníkov alebo dramatikov, ale skutočných sahadža jogínov veľmi vysokej kvality. Avšak niektorí, ktorí stoja na periférii, ktorí boli na periférii tak dlho, že je pre mňa niekedy ťažké prizerať sa tomu, ako budú zničení.

V takých časoch potrebujete pieseň, ako ja táto. A v detstve som si vždy, keď som sa cítila naozaj zúfalo, spievala túto pieseň. Je to veľmi dojímavá pieseň. Dobre? Ale slovo za slovom som nemohla… myslím, že nie som v správnej nálade.

Veľmi sa ma to dotklo. Toto je rutumbhara pradnya. To som dnes veľmi chcela.

Dnes ráno som vám hovorila o novom vedomí. Pradnya. „Gnya“ znamená poznanie a „Pra“ znamená prebudené poznanie. Je to výsledkom meditácie, podpora meditácie a potom samádhí, čo je výsledkom toho. Je to istým spôsobom dozrievanie plodu. Keď dozrie, nadobudnete chuť, sladkosť charakteru, a potom sa začnete pozerať dookola, ako sa príroda, Božské s vami nežne hrá. 

Tento stav treba dosiahnuť. Je dôležité, aby každý sahadža jogín dosiahol tento stav. Pretože pokiaľ ste nedosiahli aspoň tento stav, budete stále v nebezpečnej zóne, čo ma veľmi rozrušuje, ako som vám povedala.

Takže každý sa musí rozhodnúť dosiahnuť stav, v ktorom každý deň vidíte prejavy Božích požehnaní. To znamená, že ste vstúpili do Kráľovstva Božieho. Toto je Kráľovstvo Božie, v ktorom sa o vás postarajú, chránia vás, vedú a riadne vás privedú na miesto nebeskej blaženosti. Cez materiálny prejav, cez mentálny prejav, cez finančný prejav, cez prejavy vzťahov, cez tak veľa vecí a cez prirodzený prejav, vďaka čomu uvidíte, že vám pomáhajú Slnko, Mesiac, hviezdy, nebesá a všetkých päť elementov.

Tento stav musíte dosiahnuť všetci. Všetci. Opakujem všetci. Všetci by ste ho mali dosiahnuť a až potom sa začne pracovať na vyššom vzostupe.

Častou otázkou je: „Ako dosiahnuť tento stav?“

Prvá vec, ktorú som vám dnes povedala, že ste mimoriadne šťastní ľudia v porovnaní so všetkými hľadačmi sveta, ktorí boli, ktorí budú a ktorí sú. Pretože jestvuje toľko vecí, ktoré museli hľadači prekonávať, ktoré vy prekonávať nemusíte. Napríklad, zvykli meditovať na nejaké meno Boha a pozornosť neustále opakovala dané meno, modlila sa k tomu Bohu alebo myslela na toho Boha a podobne. Ale celé to mohlo byť mechanické a vždy skočili do nejakej nízkej, takzvanej siddhi (sily), čo znamená, že boli posadnutí. Tí, ktorí začnú používať napríklad meno Rámu, videli ste mnohých, začnú skákať a začnú sa čudne správať. Takže miesto toho, aby sa pozornosť stala sústredenou, stala by sa extrémne narušenou, veľmi narušenou. A čudná pozornosť – roztrasená. A keď sa stali takými vratkými, vyvinul sa u nich istý druh ľavostrannosti – neustále sa z nej tešili tak, presne tak, ako sa teší pijan. Takíto ľudia potom nariekajú, plačú, vyžívajú sa v plači, obťažujú svojím plačom druhých a nemajú silu prekonať to. Tak silno bývali posadnutí.

Potom je iný typ, povedzme ambiciózni ľudia, ako napríklad veľa vedcov a podobných ľudí, ambicióznych ľudí, ktorí prepadajú autohypnóze. Mysliac si, že im niet páru, správajú sa tým najhlúpejším spôsobom, a tak isto boli posadnutí. Tak môžete vidieť ľudí, ako Hitler a podobne. Tak veľa z tých ľudí, ktorí dnes vládnu svetu, nech je to v demokracii alebo povedzme v komunizme, hocikde, sú v skutočnosti väčšinou despotovia. A preto dnes vládne chaos. A téma ako nacionalistický duch alebo niečo podobné budú rozvíjať a snažia sa využívať ľudskú pravostrannosť a zatiahnuť ich do vojen a do všetkých možných deštrukcií.

Tento druh pozornosti je možný u ľudí, ktorí si myslia, že sú veľmi úžasní, povedzme hinduisti, kresťania, väčšinou sú to bojujúci ľudia. Moslimovia. Dnes všetci moslimovia bojujú, predstavte si! Medzi sebou! To je na tom to najlepšie. A všetci kresťania bojujú medzi sebou. A všetci hinduisti bojujú medzi sebou. Napríklad sú len dva národy, kde je väčšina hinduistov, takzvaných. Jedným je Nepál a druhá je India. A stále sa hádajú. Neprejde ani jeden deň bez toho, že by nebolo počuť nejaké správy o nejakom spore. Pretože hinduisti nepoužijú meče, ale veľmi chladnokrvne sa sporia. Takže takáto je situácia. Opakujem, v mene Boha, pretože začali na veľmi odlišnej úrovni a ich pozornosť ide zľava a doprava a vyvinú si tieto siddhi.

Čo musíme teda robiť? V prvom rade, ako som vám povedala, ste všetci z Božej milosti realizovaní ľudia, takže váš vzostup sa odohráva v strede, čo je veľmi, veľmi ťažké. Bezpochyby veľmi ťažké. Ale mali by ste sa naučiť držať sa v strede. Ale ako udržať pozornosť v strede  je problém pre mnohých ľudí, ktorí stále nie sú sami nad sebou.

Keď meditujete, snažte sa meditovať vytrvalo, hlavne to neprerušujte. Potom zistíte, že sa dostávate do stavu samádhí, čo je stav, kde začnete cítiť radosť a blaženosť Božieho požehnania. A potom začnete hovoriť: „Ó, Bože, aké požehnanie!“ „Aké požehnanie!“ a „Aké požehnanie!“ Keď dosiahnete tento stav, potom si musíte uvedomiť: „Kto som?“ Kto ste? Čo ste?

Ste Duch.

Po upevnení vašej trvalej pozornosti na Duchu si vyviniete stav, v ktorom budete v úplnom stave svedka s radosťou. Napríklad tí, ktorí sú tu, môžu istým spôsobom sami seba veľmi jednoducho posúdiť. Tí, ktorí sa snažili dostať najlepšie izby, museli si ich rezervovať desať dní dopredu, potom museli urobiť to a tamto, aby dostali dobrú izbu. Tí, ktorí chcú mať najlepšie jedlo alebo najlepší čas, snažili sa mať miesto podľa predstáv. Pozrite sa úprimne sami na seba. Sahadža joga je úprimné úsilie. Najlepšie súkromie pre seba. Všetci sa musíte pozrieť sami na seba. Potom manželia chcú mať súkromie pre seba. Toto nie je čas na to, aby sa manželia stretávali. Alebo na to, aby ste nahlas hovorili, prechádzali sa a zabávali sa. Nie, toto je meditatívny čas, kvôli nemu ste prišli. Podľa mňa je to veľmi krátky čas, pretože ľudia strávili tisíce a tisíce dní, aby si upevnili svoj meditačný stav. Avšak v tomto rýchlom živote musíte mať intenzitu, aby ste si ho upevnili. Dostaňte sa teda do meditačného stavu.

Niektorí si myslia, že sem prišli na riadnu dovolenku a tu nie je žiadne more, ako si teda zaplávajú! Takéto povahy.

Tí, ktorí na tom nie sú tak zle, požadujú viac pohodlia: „Nedostal som jedlo!“ „Mal som mať toto.“ „To najlepšie malo dostať moje dieťa alebo môj manžel, alebo moja žena.“ „Moje.“

Nezáleží na tom, či spíte jeden deň alebo noc chlapci spolu a ženy spolu. Ak sú tu deti, dobre. Ale manželia nemusia spať spolu teraz, keď meditujete všetci v jednej miestnosti. Prišli ste sem kvôli veľmi špeciálnemu účelu. Zaplatili ste za to. Buďte teda meditatívni.

Čo však videla, že všetci sa nahlas rozprávajú. Nenašla som ich v meditatívnej nálade. Všetci si mysleli, že si to tu užívajú veľmi pekne, dobre. Všetky tieto predstavy sú staré predstavy.

Ticho musí byť upevnené vo vnútri aj zvonka. Musím povedať, že, samozrejme, Indovia to všetko vedia. Nebudem hovoriť o kvalitách Indov, ale o austrálskych. V Austrálii som bývala vo všetkých ašramoch. V Sydney tam bývalo päťdesiat až šesdesiat ľudí každý deň. Nikdy som nepočula žiaden hlas ani žiadne kroky, kým som tam bola. A pritom som tam vtedy nebola jeden deň, bola som tam desať, pätnásť dní. Ani jediný pohyb, žiadny detský plač, nič! Nikdy som nepočula žiadny zvuk.

To bol jeden zo spôsobov, akým môžete ovládať svoju pozornosť, to, o čom hovoríte v mojej prítomnosti. Čo poviete? Musíte poznať túto časť protokolu. S kým sa rozprávate? Nemôžete si robiť žarty, nemôžete vtipkovať. Ja môžem vtipkovať. Niekedy sa môžete usmiať alebo sa občas smiať, musíte to však robiť s vedomím, s kým sa rozprávate. Dôvod je ten, že vám toto všetko hovorím, pretože je to len taký vzťah, všetko takéto správanie sa, ktoré vám pomôže. Mne to nepomôže. Ja nebudem zachránená, ja nedostanem svoju Realizáciu. Ste to vy, ktorí musíte odo mňa niečo získať. Skúste si tým ustáliť svoju pozornosť.

Sledujem ľudí, ktorí sú niekedy so mnou. Niekedy ich schválne zavolám, aby som zistila, v čom je problém. Vidím, že niektorí, ktorí sú pri mne, sa stávajú subtílnejšími, subtílnejšími, subtílnejšími a hlbšími. A podaktorí začnú z toho ťažiť výhody, berú to naľahko, potom sa dávajú na život, ktorý je taký prízemný a taký hlúpy, že to neviem pochopiť.

Takže toto vedomie by malo byť vo vašich srdciach, že toto je veľmi dôležitý čas. Prišli ste sem vo veľmi, veľmi dôležitom období. A keď ste so mnou, je ten najdôležitejší čas v rámci tohto dôležitého obdobia. Historicky je toto najdôležitejšia doba. A využite ju plne vo svoj prospech v pravom zmysle slova. Niektorí ľudia si myslia, že zo mňa môžu dostať nejaké peniaze, že je to veľká výhoda. Dobre, môžete si ich vziať. Niektorí ľudia si myslia, že ak si môžu vziať trochu môjho času, sú vo veľmi veľkej výhode. Dobre, majte si ho. Alebo niektorí si myslia, že ma môžu využiť pre pocit hýčkania ega alebo že sú „veľkí páni“, alebo niečo také, viete. Dobre. Ale tí, ktorí sú múdri, získajú najväčšie výhody a najväčšou výhodou je rast vo vnútri.

Takže najprv si treba uvedomiť, že ste tak šťastní ľudia, že pred vami stojí niekto, kto má úplnú kontrolu nad všetkými centrami, nad všetkými silami alebo, povedzme, niekto, kto je všemocný. Koľko výhod z toho získate, je to najdôležitejšie.

Povedzme, že sú dve miesta, kde sa väčšinou zdržujem: v Anglicku a v Indii. A myslím, že kontrast medzi Anglickom a Indiou je v tom, čím dlhšie som v Indii, tým viac sa stávali protokolárnymi, pretože majú starý tradičný tréning. Ale v Anglicku zisťujem, že ľudia začnú využívať výhody, robia si srandu, žartujú. To nemôžete! Viete, iné je potešiť, iné je byť ľahkomyseľný a plytký k niekomu, kto je tak intenzívny. Povedzme, že máte plechovú loďku a vezmete ju pod Niagarské vodopády. Čo sa stane s plechovou loďkou? Nebude schopná čeliť ani len najslabšej spŕške.

Takže napriek Rutumbhara Pragyia, ako dnešné slnko. Museli ste byť včera nešťastní, mysleli ste si: „Teraz, keď sme sem prišli, musíme žiť v stanoch a prší na nás voda.“ Viem, že mnohí z vás boli. Ale ten, kto dosiahol ten stav, by nebol: „Čo je na tom? Ak tu musím žiť, nevadí. Som tu pre špeciálny účel. Pokiaľ dosiahnem tento zámer, nič mi neprekáža. Nepohodlie, čokoľvek, čo sa mi udeje. Musím dosiahnuť ten cieľ.“

Niektorí z vás ma nemôžu vidieť dosť zblízka. Niektorí z vás stále nie sú schopní, nezáleží na tom. Najdôležitejšie je: „Mal by som dosiahnuť ten stav kvôli ktorému som prišiel. Neprišiel som pre zábavu, pre jedlo, pre pohodlie. Neprišiel som kvôli ničomu inému, len aby som dosiahol ten stav, v ktorom sa stanem guruom. Ako som na to pripravený?“

Musíme byť mimoriadne opatrní, pretože pozornosť Božského vás nedvíha priamo. Je to rovnováha. Neustále ste v rovnováhe, pamätajte na to! A musíte byť extrémne opatrní v tom, ako ďaleko zájdete s tou rovnováhou. Takže teraz, ako sa vyvíjate?

To je v poriadku, netrápte sa kvôli slnku, páči sa mi to. Zavolala som ho len dnes ráno.

Ako budete teda riadiť túto pozornosť? Pozrime sa teraz, aké sú stavy pozornosti.

Vaša pozornosť by mohla byť prefíkaná. Všetko, čo vidíte, vidíte z prefíkaného uhla. V egoistickej spoločnosti si ju mnohí vyvinú. A naviac, ak ste posadnutí prefíkanými bhútmi, potom nech Boh chráni vás a ostatných. Prefíkaná pozornosť je taká, že nech vidíte čokoľvek, začnete premýšľať: „Ako by som mohol na tom získať?“ „Koľko peňazí ušetrím?“ Vidíte, hneď, veľmi rýchlo. „Takto to bude lacnejšie.“ „Ak pôjdem takto, ušetrím nejaký čas.“ Viete, šetriť libry, šetriť čas, šetriť všetko a samého seba oholiť.

Takže vám ide len o šetrenie. Pozornosť sa stane prefíkanou, ak sa snažíte šetriť peniaze. Ušetriť tu, ušetriť tam svojimi vlastnými výpočtami. Ak sa však snažíte šetriť peniaze spontánne, v skutočnosti sa o to netreba usilovať, jednoducho k tomu dôjde, že ušetríte. Avšak prefíkaná pozornosť sa neustále snaží byť vo všetkom chytrácka. Argumentuje, vysvetľuje.

„Je to lepšie?“ „Dnes je to také lacné, lacné, lacné, lacné, lacné, lacné,“ až sa z toho skutočne zbláznite. Mala som napríklad lístok na cestu do Ameriky. Povedala som: „Nedávajte mi drahý lístok prvej triedy, pôjdem lacnou letenkou.“ Dali mi teda takú letenku, že by som sa nevrátila späť do Londýna skôr ako za rok. A v tej americkej angličtine by som sa tam niekde stratila. Je toho teda tak veľa, na čom pracovali, to do toho, do toho. Takáto strašná pozornosť je nanič. Nechajte to tak. Zabudnite na to. Nevidela som, že by niekto takýmto šetrením zbohatol.

Chcem, napríklad, kúpiť nejakú farbu. Kúpime teda nejakú farbu. Potom premýšľajú: „Dobre, keby sme ju zaniesli naspäť, ako ju potom môžeme vrátiť? Čo by sme mali preto urobiť?“ Nezmysel! Pozornosť je stále na tejto úrovni.

Uvediem vám príklad. Nedávno sme kúpili farbu na maľovanie skla. Všimnite si subtílnu stránku. Viete, v hrubom je náznak subtílnosti. Priniesli farbu. A nič to nestálo, tak 80 pencí alebo tak nejak. Dobre, myslím, že si to môžem dovoliť, preto som ju kúpila. Ak si to nemôžete dovoliť, nekupujte!

Povedali: „Mali by sme ju teraz vrátiť.“ Povedala som: „Ale prečo? Práve sme ju kúpili, hneď ju máme vrátiť. Na cestu miniete veľa benzínu. Ak si to spočítate, je to hlúposť a stratíte na tom čas.“ „Ale nie, Mama, vidíš, nakoniec ušetríme dve pence.“ Povedala som: „Dobre, teraz ušetrím veľa peňazí, ukážem vám, ako.“ Vzala som farbu a namaľovala som veľa vecí, ktoré vyzerali ako zo skla alebo ako z kameňa a všetko vyzeralo tak nádherne.

Takže myseľ, ktorá je deštruktívna, len počíta. Ak máte takú myseľ, vedzte, že sa musíte zbaviť tohto druhu kalkulovania. Lacné, lacné, lacné, lacných, lacné veci, toho sa jednoducho vzdajte. Držte sa v strede. Samozrejme, by ste nemali byť príliš uvoľnení, ale nemali by ste ani stále takto počítať, pretože mrháte svojou dôležitou osvietenou pozornosťou, ktorú má veľmi málo ľudí na tomto svete. Musíte vedieť, že ste realizované duše, nie ste obyčajní, svetskí ľudia. Ste výnimoční ľudia a nesmiete plytvať svojou pozornosťou zbytočným počítaním peňazí, pencí, toho a tamtoho. Poďme ďalej. Uvidíme, čo sa stane. Ja nikdy nepočítam, to viete, žijem však veľmi lacno a aj vy môžete.

Táto pozornosť, prefíkaná pozornosť, je aj veľmi napätá pozornosť. Tu začne šetriť peniaze a potom večer musí piť. Takže všetky úspory p, p, p idú do kanála pitia. Len na hriech. Aký je celkový zisk takej osoby?

Takže takúto mentalitu treba kontrolovať. Obzvlášť egoistickí ľudia sú extrémne vypočítaví, čo je najprekvapujúcejšie. Ale ľudia, ako sú Indovia, ktorí nekalkulujú, nie sú takí bohatí. Sú veľmi štedrí, vždy majú peniaze pre Sahadža jogu. Nikdy som pri nich nemala problémy s peniazmi. Nikdy. Pretože nie sú takí vypočítaví. Robia niečo pre iných, nie pre seba, pre iných. Míňajú na druhých. Ak majú prísť k vám domov: „Dobre, otvor si srdce. Teraz je čas na míňanie.“ Nie na pitie a pôžitkárstvo, ale aby dopriali pôžitok iným. To je ich zvyk a tradícia. V tomto sa teda musíte držať tejto tradície: „Ó, prišli. Teraz míňajme. Čo môžeme urobiť?“ Toto je hlavné, čo by mal každý pochopiť, tí, ktorí sú sami pôžitkári, sú mimoriadne lakomí ľudia. 

Takže pozornosť, ktorá je prefíkaná, je najhoršia pozornosť, pretože chytráctvo podvádza aj seba. Podvedie aj vás a vy si myslíte: „Ó, bol som dosť šikovný, ušetril som dve pence!“ Ale stratili ste svoju dušu. Už nie ste sahadžajogíni.

Uvediem vám príklad. Niekomu som povedala: „Nechaj dodávku tam a choď vlakom, tá dodávka vyzerala hrozne.“ A toľko vysvetľovali, viete, s oboma prstami takto na mňa. A už som mala dosť tých útokov, čo na mňa dopadali, tak som povedala, choďte. A nefugovalo to, pokazilo sa to, či čo, teraz je to pokazené. Takže museli urobiť to, čo som im hovorila. Ak by ma boli počúvali bez tých útokov, bolo by všetko v poriadku. 

Vaša pozornosť by nemala byť na šetrení materiálnych vecí a svetských vecí a tak podobne, ale šetriť musíte svoju samotnú pozornosť. Položte si otázku: „Kde je moja pozornosť?“ Na programoch som videla, že niektorí ľudia ma sústredene počúvajú, ale niektorí ľudia nemôžu. Niektorí sú sústredení na chvíľu a niektorí po nejakom čase stratia záujem. Niektorí sa pozerajú sem, niektorí tam. Takže jedinou starosťou sahadžajogína je to, koľko pozornosti ušetril. Na druhých zabudnite, sú to všetko smetiari. Viete? Zabudnite na druhých, ktorí nehľadajú, ktorí nemajú vaše kvality. Vy však ste kvalita.

Čo teda máte šetriť? Povedzme, že je niekto kráľ. Neobťažuje sa šetrením dvoch pencí. Neviem však, ako je to dnes, nemôžem to jednoznačne povedať! Určite tiež robia niečo také, ale viete, on sa stará o zachovanie svojej dôstojnosti.

Pre sahadža jogína je však najdôležitejšie, musíte si zachovať svoju pozornosť. Hovorí sa tomu čitta nirodha. „Nirodh“ je šetrenie vašej pozornosti. „Kam sa uberá, je to pre mňa taká vzácna vec. Kam uteká?“

Ako si teda ušetríte svoju pozornosť? Prostredníctvom koncentrácie. Sústreďte sa! Snažte sa sústrediť. Nedovoľte, aby vaša pozornosť kolísala. Postupne si vyviniete sústredenosť. Môžete sa pozerať na moju fotografiu, to je najlepšie. Sústreďte sa, vložte si ju do srdca, nech splynie s vaším srdcom. Ste šťastní ľudia, nemusíte si vytvoriť nejakú fotografiu a potom ju odmietnuť, pretože je len avalambana, to jest, pretože je to len závislosť, a potom ju odstránite. Pre vás je to úplná závislosť a pre mňa bremeno…dokonalej radosti.

Keď sa teda v Sahadža joge sústreďujete, absolútne, plne v Sahadža joge, potom kontrolujete, šetríte svoju pozornosť. Toto je jeden druh ľudí. Potom ďalší typ pozornosti, ktorú nazývame, sú ľudia, ktorí majú veľmi negatívny postoj. Prví sú pozitívni, takzvaní, takzvaní pozitívni, ktorí šetria peniaze, sporia všetko, čo je bezcenné.

Druhým typom sú arcibiskupi všetkých katastrof, bied, nešťastí. Tento druh pozornosti. Ak čítate každé ráno noviny, budete mať takúto pozornosť. Všetci novinári majú takúto pozornosť: zistiť, kde došlo k pohrome. Myslým tým, že sa cítia zlovestným spôsobom šťastní, že došlo k nešťastiu. Videla som ľudí: „Ó, Mama, prišiel som na seminár a problém bol, vieš, že tam nebola voda.“ Pozornosť je na hľadaní katastrof vnútri a vonku. „Čo sa stalo?“ „Katastrofa!“ „Čo sa stalo?“ „Stratil som špendlík!“ Je absurdné mať také hlúpe nápady. Plačú, nariekajú a urobia každého nešťastným: „Ó, som taká nešťastná!“ „Prečo?“ „Môj manžel sa so mnou nerozpráva.“ Alebo. „Moje dieťa nie je so mnou.“ Takí ľudia sú extrémne zaujatí sami sebou a tým, čo sa týka ich vzťahov. Každého urobia takým: „Ó, ten človek sa so mnou nerozprával pekne, bol taký, bol onaký.“ Urazia sa kvôli úplnej maličkosti. A myslia si, že šetria svoje emócie či materiálne veci.

Takí ľudia sa veľmi boja s kýmkoľvek hovoriť a ak im niekto povie aj niečo pekné, tak sa zľaknú, takto sa budú mračiť. Dôvod je ten, že vôbec nevedia, čo povedať, nie sú to vôbec ich emócie. Vôbec nie je treba ochraňovať svoje emócie, ste chránení! Čo na tom záleží, ak vám niekto niečo povie? Ste nad nimi. Nik sa vás nemôže dotknúť! Neustále mrháte svojou pozornosťou tým, že sa snažíte ochraňovať svoje emócie.

Nie je žiadny dôvod na to, aby ste sa niekoho báli. Pretože niekto povie niečo, tvrdé slovo, nechcete niečo urobiť. Takíto takzvaní ústupčiví ľudia vôbec nepochopili Sahadža jogu. V Sahaja joge neexistuje žiadny kompromis. Je ako diamant. Diamant zostane diamantom, nech robíte, čo chcete. Navždy. Je taký.

Takže človek musí pochopiť, že pozornosť by nemala upadnúť do tohoto druhu pôžitkárstva, ako u opilca, ktorí sú tí najbiednejší ľudia, oplici. Len si to predstavte! Vždy budú plakať a nariekať a ľudia si myslia, že sú veľkí úbožiaci. Čo teda v takých chvíľach musíte ochraňovať, je vaša pozornosť, aby sa neoddávala takým márnym prejavom vášho strachu o vaše emócie.

Pozrite sa, dnes spievali pieseň. Pieseň ma naplnila. Úplne privolala niektoré výrazy, ktoré by sa spontánne neprejavili. Ale najväčšia je, že mi pripomenula, že: „Ty si Boh. Ty nesmieš byť frustrovaná. Musíš sa o nich všetkých starať, a si mocná! Ako sa opovažuješ podozrievať sa alebo sa cítiť sklamaná?“ Tá pieseň, ktorá veľmi odráža ako zrkadlo, vidím svoje zrkadlo. Rovnako by ste aj vy mali mať emocionálne chápanie a emócia by mala byť vaším zrkadlom. Mali by ste vidieť sami seba vo svojich emóciách, ako sa správate, ako jednáte, ako hovoríte.

Takí ľudia by teda vždy mali mať zrkadlo a cítiť sa vždy povznesene. Ty si sahadža jogín a v zrkadle, v odraze, by ste nemali vidieť seba, ale mňa.

Niekedy som skutočne sklamaná zo sahadža jogínov, veľmi. Potom už len stojím pred zrkadlom a poviem si: „Vstávaj. Ty si tá, ktorá má všetky sily, ktorá má prebudené všetky čakry. Žiadny z adventov to nemal. Ty si tá, ktorá vytvorila tento svet a ty si tá, ktorá ho musí zachrániť. Tak teraz vstaň.“ Nestratiť odvahu, neznepokojovať sa.

Len emocionálne niekedy cítim, že teraz sa musím niektorých z nich vzdať nadobro. A sú to moje deti. Ako Matka, nie ako Guru! Pre gurua to nie je problém. A potom vo vnútri príde rozruch: „Nie, aj keby som sa ich mala vzdať, nevadí. Musím stúpať, za každú cenu!“ A s tou silou to funguje.

Takže odraz by mal byť odo mňa, niečoho, čo je ideálne pred vami, toho, čo vám dá energiu, ako tá pieseň a nie odraz nešťastného človeka. Kristus, ktorý stojí pred vami ako v Sixtínskej kaplnke, a nie nejaká úbohá kostra, ktora je ešte horšia ako vy.

Vytvorte si teda obrazy svojej Matky, ktoré by ste mali vidieť vo svojich emóciách a stúpajte! Toto je druhý typ pozornosti, ktorú musíte ovládať.

Ten tretí je veľmi idiotský typ. Ten idiotský pochádza z druhého typu, kde človek podlieha emóciám. To je „A“ tretieho typu. A „B“ tretieho typu pochádza z prvého typu, ktorý je hlúpy. Máme teda dva typy ľudí, jedni sú idiotskí a druhí sú hlúpi. V indickom jazyku však jestvuje len jeden pojem, špeciálne v maráthčine – „murkha“. Pre nich sú obe kategórie to isté. Ako keď sa kruh stretá v tom istom bode. Myslím, že anglický jazyk je na isté účely dobrý, prinajmenšom rozlišuje medzi murkhami, môžu byť buď hlúpi alebo idiotskí. Pretože psychika je tu taká zmätená, psychológovia to odhalili. Niektorí sú schizofrenici, niektorí sú idioti, niektorí sú hlúpi a niektorí sú somári.

Takže tento tretí typ je najhorší. Je to pre mňa najviac frustrujúce. Prilepia sa na mňa ako pijavice, stále budú hovoriť hlúposti. Idiota nemožno vystáť, je tak? Môžu človeka nudiť. Myslím všetky tieto typy dohromady sa nazývajú murkha. Nechcem to teda rozoberať, je toho trochu priveľa.

Takže ak máte takúto pozornosť, buďte radšej ticho. Nehovorte! Len počúvajte, čo hovoria iní, čo povedia. Sú ľudia, ktorí stále hovoria, hovoria, hovoria, od veci, zbytočne, plytvajú svojou energiou. A takíto ľudia sú vždy priateľmi prefíkanosti. Prefíkanosť a takíto ľudia idú ruka v ruke, pretože prefíkaný chce niekoho oklamať a hlupák chce byť oklamaný. Ako kráľ bude mať šaša, takto fungujú tieto kombinácie. Pre takých ľudí je teda najlepšie, keď mlčia. Zachovajú si všetku svoju pozornosť, všetky svoje energie len na čistenie.

Celý idiotizmus sa pominie veľmi rýchlo, ak sa pokúsite sami seba ušetriť. Nerozprávajte, nehovorte veci, ktoré sú hlúpe, ktoré sú idiotské, buďte len ticho a pozorujte ostatných. Niekedy sa takí ľudia môžu stať veľkolepými nástrojmi sily Boha, ak sa nedajú na hlúposti a nezmyselnosti.

Toto je typ ľudí, povedala by som tri typy, ale štvrtým typom sú ľudia, ktorí vedú život sústredenosti. Mám na mysli človeka, ktorý veľmi ťažko pracuje, povedzme v kancelárii, je mimoriadne úspešným človekom a to a ono, tamto a toto, je veľmi sústredený. Niekto, kto pracuje veľmi dobre, kdekoľvek s koncentrovanou mysľou, je sústredený. Domáca pani, ktorá sa stará o manžela a o deti, je veľmi sústredená, a manžel, ktorý sa stará o svoju rodinu a svoje veci veľmi sústredene. Vedia dobre maľovať, vedia robiť veci, ich ruky sú šikovné a všetko dokážu. Takíto ľudia však môžu mať veľmi nehybnú pozornosť, veľmi nepohyblivú, ako plast alebo môžete to nazvať ako guma. Nanajvýš, aby sme to zlepšili, môžeme povedať, že je ako veci, ktoré som videla, že používate na izoláciu proti vode, viete, len ju niekam nanesiete a po čase k tomu prischne. Jednoducho sa z toho nevedia dostať. Jednoducho nemôžu. Nedokážu sa z ničoho tešiť. Pokiaľ im neukážete spis, nemôžete s nimi hovoriť. Viete, ak sa máte s takou osobou rozprávať, radšej majte so sebou spis. A kým začnete, dáte si ho pred seba. Len ak je to v spise, len vtedy to uvidia, ak však hovoríte, povedia: „Urobte spis!“ Sú veľmi vyprahnutí a nedokážu sa tešiť zo života. Žiadna flexibilita, nedokážu byť kreatívni. Môžu byť kreatívni len vtedy, keď sa jedná o ich štýl, ale žiadna kreativita z radosti.

Takže je to takáto sústredenosť, sústredené úsilie, ktoré vynakladajú. Sú to napríklad ľudia, ktorí sú fanatici. Silno sa vo svojom úsilí sústredia, extrémne. Takto sa rozšírili všetky tieto náboženstvá, napríklad kresťanstvo, islam, hinduizmus a tak ďalej, lebo mali sústredené, fanatické úsilie, koncentrovanú snahu. Ak si prečítate Pavlove listy v Biblii, uvidíte jeho koncentráciu: „Vy choďte ta, vy choďte onam a založte cirkev a urobte to…“ a „Čo ste urobili?“ Veľmi organizované. Veľmi systematické. Fungujúce presne ako bežiaci pás v stroji. A stále sa u nich prejavujú následky tej činnosti. Charlie Chaplin to znázornil vo svojej snímke „Moderné časy“. Veľmi som sa na nej pobavila, ako pri páse postojačky uťahoval, a potom, po niekoľkých hodinách, po nejakom čase, keď ho uvoľnili z práce, ešte stále robil takto. Tento druh pozornosti, ktorá je sústredená, znamená na niečom prilepená, nie je prenikavá. Pretože ak sa vaša pozornosť sústredením nestane subtílnejšou a subtílnejšou, tak to nie je to,  ale uviazne a uviaznutá pozornosť nemá pre Sahadža jogu význam. Neviem, takí ľudia možno nikdy nebudú zachránení. Takzvaní úspešní. Pôjdu so všetkými svojimi značkami, so všetkým a Boh povie: „Choďte naspäť, páni! Ešte ste neprešli colnicou.“

Existuje ďalšia organizácia, ktorá funguje oveľa rýchlejšie, oveľa inteligentnejšie a je veľmi výnimočná. Takže títo ľudia budú len „zaseknutí“.

Ďalej je tu štvrtý typ ľudí, ktorí sú sústredení. Sú intenzívni, hlbokí. Prenikajú, pretože sú živými mysľami. Ich mysle nie sú mŕtve, vyprahnuté, majú živú myseľ, prenikajú. Občas pozerám, pýtam sa niektorých ľudí: „Čo si myslíš o istom človeku?“ Okamžite viem, čo hovoria. Ak hovoria len svetským spôsobom: „Je to fajn človek, on je zlý človek, to, ono“, potom viem, ako to je. Veľmi povrchné, plytké. Ale človek, ktorý vidí možnosti a potenciál svojho prebudenia a problémy, ktorým človek čelí, potom viem, že je tým, ktorý sa sústredí na predmet. A predmet Sahadža jogy vyžaduje maximum, maximum prenikavosti.

Pretože Sahadža jogu, ak ste to pochopili – neviem, či ste to pochopili, alebo či ste si to uvedomili, či nie – ale učíme sa ju prostredníctvom skúsenosti a prostredníctvom ničoho iného! Musíte ju zakúsiť a potom jej veriť. Nie je to tak, že čo som vám povedala, je podmienenie vašej mysle. Nič také! Vyskúšate si to sami a naučíte sa.

Avšak tí, ktorí majú prenikavú inteligenciu, ktorí majú prenikavú lásku, city a tí, ktorých chápanie je obdarené prenikavým pohybom svojho porozumenia, sú to tí, ktorí skúšajú, učia sa, zažívajú, učia sa, skúšajú, naučia sa.

Nedovolia svojej mysli, aby sa s nimi zahrávala: „Nie. Nie, nie, táto moja myseľ má skúsenosti z minulosti a je na nich postavená. Nie, musím každý deň získať novú skúsenosť. A táto skúsenosť sa musí vo mne utíšiť, musí vo mne zostať, musí to byť moja podmienenosť.“

Sahadžajogínske skúsenosti sú dobré podmienenosti: „Ako je to možné? Videl som to, stretol som sa s tým, zažil som to! Ako je to možné?“ Ale aj na to, aby ste mali tie najlepšie podmienenosti, je prvou podmienkou Rutumbhara PrAgnya, kde by ste mali byť na takej úrovni, že naozaj získate tieto skúsenosti. Inak budete stále len prízemným typom človeka a môžete so mnou aj žiť, nebudete však mať tieto skúsenosti, nebudete mať ten blažený pocit, nič, nebudete mať tú radosť.

Toto prenikanie začína vašou meditáciou a udržiavaním meditácie a klíčením semena Samádhí sa vo vás prejaví nová dimenzia.

Tento druh pozornosti si musíme vyvinúť sledovaním svojej pozornosti: Čitta Nirodh. Tak, ako dávate pozor na svoje peniaze, ako sledujete cestu, keď šoférujete, ako sledujete svoje dieťa, keď rastie, ako sledujete krásu svojej ženy alebo starostlivosť svojho manžela. Toto všetko dohromady, tak sledujte seba, svoju pozornosť: „Kam sa uberá? Kde zaostáva? Čo sa deje s mojou pozornosťou?“

Takí ľudia nemajú žiadne problémy. Budete prekvapení, že keď chcú takíto ľudia niečo robiť, stáva sa to dynamickým. Môžu to vyriešiť. Nikto nemá problém a ak je nejaký problém, s ktorým sa neustále stretáte, potom vedzte, že niečo nie je v poriadku s vami! Čosi nie je v poriadku s nástrojom. Ak nemáte otvárač konzerv a začnete používať nôž na otvorenie, nefunguje to. Potom poviete: „Čosi nie je v poriadku s konzervou!“ Alebo je niečo v neporiadku s vami? Nie! Nástroj nie je v poriadku a tento nástroj je potrebné opraviť. 

Ak je nástroj v poriadku, koniec koncov, so všetkými silami, ktoré máte, so všetkými požehnaniami, ktoré máte, a so zdrojom sily, ktorý je za tým, všetko by malo vyjsť. Malo by to vyjsť. Mali ste skúsenosti, ako sa veci vypracovali. Mali ste skúsenosti s mnohými zázrakmi, ktoré sa diali pred vašimi očami, ale pozornosť sa stále neustálila s tými skúsenosťami. Stále „gatanubhavas“ znamená, že staré skúsenosti pokračujú. Staré identifikácie pokračujú. Stále s tým pokračujete a táto špina je stále na vašej bytosti. Zmeňte všetko! Staňte sa novým človekom.

Kvitnite ako kvet, potom ako strom a zaujmite svoje miesto. Zaujmite svoje miesto ako sahadža jogín. Túto pozornosť je preto potrebné upriamiť. Posudzujte sami seba: Kde je vaša pozornosť? A aký je stupeň vášho pochopenia? Aká je miera pochopenia? Je to veľmi jednoduché: musím byť spokojná. Pretože ja som pozornosť. Ak je spokojná, potom ste svoju prácu splnili. Ale nemôžem byť potešená svetskými vecami, žiadnymi argumentami, jedine vaším rastom. Posudzujte sa teda podľa toho.

Či mi dáte kvet alebo hocičo, poteší ma to len vtedy, keď je esencia tohto skutku, má tú výšku, má ten jedinečný prejav. Hovoríte: „Veľmi Ťa ľúbim, Matka.“ Dobre, poviete to, musím však vidieť, že láska, o ktorej hovoríte, či konáte, má tú podstatu, ktorá mi dáva radosť.

Neviete si predstaviť, aká je to vzájomná vec medzi nami. Ja nemôžem žiť bez vás a vy nemôžete žiť bezo mňa. Je to také vzájomné. Ale z jednej strany je to absolútne stopercentne benevolentné, či sa na vás nahnevám, či vás karhám, či sa s vami maznám, či vám hovorím: „Nerob to!“ Alebo vám poviem: „Nepribližuj sa ku mne veľmi blízko, drž sa ďalej.“ Všetko, čo takto robím, je benevolentné, pre vaše dobro. A pre mňa je benevolencia len jedna, aby ste boli emancipovaní, aby ste zo mňa niečo získali, aby ste zo mňa prosperovali. Ako sa Matka Zem cíti tak nadšená, keď vidí svoj prejav v týchto krásnych zelených stromoch, je to tak. Ona je nič. Stojíme na nej, kráčame po nej. Kde ju vidíme? Ale ona v nich vidí nás. Je to podobná situácia. Ona je tá, ktorá mení všetky ročné obdobia. „Rutumbhara“ znamená tá pozornosť, ktorá mení ročné obdobia. „Rutu“ znamená ročné obdobia. Takže ona vytvára všetky ročné obdobia, len aby nás potešila. Čo však robíme my, aby sme potešili ju? Vyčerpávame ju, trápime ju berieme z nej všetko, znečisťujeme ju, robíme všetky možné nezmyselné veci a potom sa rozhnevá.

To isté, ona je láska. V tej istej láske sa rozhnevá a potom máte vulkány a máte zemetrasenia a stane sa vám všetko možné. Samozrejme, trvá to, kým sa vaša matka rozhnevá. Trvá to. Neznamená to však, že máte čas. Starajte sa o seba! Je to veľmi dôležité. Zrazu zistíte, že ste boli povznesení. Niektorí ľudia sa jednoducho povznesú a iní sa ocitnú úplne mimo. Buďte teda opatrní, varujem vás!

Dnes je teda deň, ktorý predchádza tomuto pätnástemu dňu. A štrnásty deň sa človek musí stať vrahom. Zabijakom všetkého, čo je nevedomosť, všetkého, čo je hlúpe, idiotské, všetkého, čo je prefíkané a všetkého, čo je precitlivené. Zbite túto časť a staňte sa sahadža jogínom, aby ste zajtra dostali požehnania.

Nech vám Boh žehná!