Dnes je druhý deň našej novej cesty na bojové pole. Musíme si ľudí získať láskou, súcitom, náklonnosťou a dôstojnosťou. Keď hovoríme, že je to Višwa Dharma, je to univerzálne náboženstvo, ku ktorému patríme a jeho hlavnou podstatou je mier. Na začiatku musí byť mier vo vnútri. Musíte byť pokojní vo svojom vnútri. Ak nie ste mierumilovní, ak sa zahrávate so svojím egom, ak sa len uspokojujete tým, že si hovoríte, že ste mierumilovní, tak sa, bohužiaľ, mýlite. 

Pokoj si treba užívať vo svojom vnútri. Treba ho cítiť v sebe. Takže si nerobte nepravé zadosťučinenia, nerobte si falošné predstavy. Nepodvádzajte sami seba. 

Mier musíte cítiť vo svojom vnútri a ak ho necítite, nemali by ste prísť a pýtať sa ma: „Matka, prečo to necítim?“ Pretože vám nepoviem, že s vami nie je niečo v poriadku. Musíte sa k tomu dopracovať, aby ste sa mohli cítiť vo vnútri pokojne. Neznamená to, že ak ste navonok príliš tichí, cítite mier. Mier musí byť vo vás. Máte ho. Váš Duch je úplne pokojný – Avyagra, bez nepokoja. Vo vašom Duchu nie je žiadny nepokoj. Absolútne pokojný a nehybný. 

Je na vás, aby ste to cítili. Nikto iný vám nedá certifikát. Toto je jedna vec. Po druhé, keď vám niečo hovorím, myslíte si, že to nehovorím vám. Nezachytí sa to vo vašom mozgu. Myslíte si, že to hovorím nejakému X, Y, Z, ale nie vám. Nie ste tam. To je ďalší znak, že tam nie je mier. Pretože tu nie je mier, nezachytíte to. Všetko, čo vám vojde do hlavy, to pracuje. 

Ale zistila som, že ľudia, ktorí majú konkávnu osobnosť, tí to prijmú. Tí, ktorí majú konvexnú osobnosť, nezachytia nič. Zaregistrovanie je také slabé, že čokoľvek poviem, nemá to na nich žiaden vplyv. Inak všetko, čo poviem, je mantra. Malo by to mať priamy účinok na vás a mali by ste cítiť ten účinok, to prenikanie do vás. Ale ako keby to bolo pre niekoho iného, ako keby to nebolo pre vás. To ukazuje, že vo vás nie je mier. 

Len mier vo vnútri môže zachytiť všetko priaznivé, čokoľvek, čo je výživujúce pre váš rast. Skúste sa teda so sebou zmieriť. Nebojujte sami so sebou: „Prečo by som to mal robiť?“ „Som taký zlý!“ „Nemal som to robiť!“ – toto všetko by sme nemali robiť. Pokúste sa v prvom rade nebojovať sami so sebou. 

Potom bojujete so Mnou: „Prečo som taký? Prečo by to malo byť so mnou takto? Prečo to dostanem? Prečo?“ Ako mám odpovedať na takúto otázku? Je veľmi agresívna. Myslím si, že to je veľmi agresívny prístup mnohých sahadža jogínov – prísť a klásť mi takéto otázky, „Prečo…?“ Pretože vám nemôžem povedať, čo je s vami zlé, pretože to nie je moja kultúra. Sami by ste mali zistiť, čo je s vami zlé. Ale problém nie je to, „čo je s vami zlé“. Správny postoj je, čo je s vami v poriadku. Ak je niečo s vami v poriadku, postavte sa na to, upevnite sa v tom. A potom sa rozvíjajte vyššie. Ako som povedala, mier je základným princípom pre univerzálny rast tohto náboženstva. 

Narúša ho veľa vecí. Po prvé, ako som povedala, narúšate ho sami. Nemali by ste mať o sebe smiešne predstavy. Ľudia majú veľa smiešnych nápadov. Vidím sahadža jogínov, len čo dostanú Realizáciu alebo sa im stane niečo lepšie, začnú hovoriť ostatným, ako meditovať, ako sa postaviť, ako dať bandhan, ako urobiť toto a tamto. Je to veľmi úbohé, má to veľmi nízku úroveň. Pokúste sa to asimilovať do seba. Najprv váš rast. Tento rast sám o sebe povie ostatným, aký by mal človek byť. Vaša vlastná povaha, váš vlastný temperament, vaše vlastnosti, vaše vlastné správanie. Toto všetko ostatným povie, že toto je skvelý človek a budú sa snažiť nasledovať váš príklad. Príklad je to najlepšie učenie. Keď je strom malý, aj keď povie: „Som veľký,“ nikto si nesadne pod trpasličí strom! Ale keď je to veľký strom, môžete vidieť tieň a každý vie, že je to veľký strom a môžu prísť a sadnúť si pod neho. Nemusíte to hovoriť. Rovnako, keď vyrastiete, nemusíte sa certifikovať, že „som skvelý“, jednoducho to funguje. 

Mier vo vnútri sa vyjadruje predovšetkým ako mier s ostatnými. To je prvý znak prejavu mieru. Taký človek nepoužíva hrubé slová, nepoužíva kruté slová. Ale tiež nie je osobou, ktorá je neúčinná. Je veľmi efektívny, používa veľmi milé a pekné slová. Možno začína tvrdými slovami, potom sa zmierni a dostane sa do pozície, kde je efektívny a tiež je veľmi mierny a milý. 

Takúto osobnosť treba rozvíjať – navonok. Takže mier so svojimi priateľmi, mier so sahadža jogínmi. Ak nemôžete byť v mieri so sahadža jogínmi, potom nie ste dobrí. Úplne nedobrí. Keď stretnete iného sahadža jogína, nemôžete na seba štekať ako psy, však? Ak necháte troch sahadža jogínov spolu, skončia tak, že budú po sebe štekať. Nevedia sa ovládať. Ak sú ich stovky, potom je to v poriadku. Ale nemôžete len tak nechať troch či štyroch. 

Takže s vašimi bratmi a sestrami by ste mali byť v mieri. Všetci sa narodili z mojej Sahasráry a nikto nemá právo urážať, byť sarkastický. Hovoriť veci, ktoré sú škodlivé. To nie je priateľstvo, to nie je priateľstvo. Je to druh veľmi jemného nepriateľstva, ktoré nosíte vo svojich srdciach. Toto nemôže byť odpustenie. Ak druhým hovoríte sarkastické veci, tak nie ste v kultúre univerzálneho náboženstva. Mali by ste byť hodni úcty. Čím viac úcty máte k sebe navzájom, tým to bude lepšie. Neviem, ako vám to mám povedať. Ale povedzme, že existuje sahadža jogín, tak by ste ho nemali volať akoby ste volali na nejakého človeka z ulice. Napríklad, niekto povie: “Hej, Pán X, poď sem!“ Nie. Ľudia nehovoria ani pane. Skúste, prosím, používať priezviská, to bude lepšie. Pán ten, pán ten, pán ten. Tak to bude lepšie. 

Pretože tento moderný štýl, nepoužívať priezvisko, znížil úctu ku každému. Ale myslím si, že sahadža jogíni by mali vyskúšať nový spôsob a navrhnúť Mi ešte lepšie metódy, ako sa navzájom oslovovať tak, aby ste rešpektovali ostatných. Tá úcta vytvorí mier v každom. Zrazu máte poznámky. Veľmi škaredé poznámky. Nemá to význam. To nie je naša kultúra. Patríme k univerzálnemu náboženstvu, ako tu môže byť takáto kultúra? 

Takže keď sa snažíte byť v mieri so svojimi bratmi a sestrami, snažte sa byť maximálne úctiví. Keď si píšete listy, začnite: „Môj drahý brat v Sahadža joge ten a ten.“ Videla som, ako to robia komunisti. Každý, kto patrí k nejakej skupine, to tak robí. Je to istý druh úcty, ktorú majú. Nemôžete hovoriť ako ľudia z ulice a obyčajní ľudia, pretože ste skutočne výnimoční a všetko, čo je výnimočné, musí byť vyjadrené cez vás. 

Keď k vám hovorím o tejto novej kultúre, pochopme, ako si ľudia v mnohých národoch prevzali rôzne kultúry. Viem, že Japonsko bolo veľmi zasiahnuté modernizáciou. Ale Zen ich naučil istému druhu kultúry, v ktorej povedzme, že máte dvoch Japoncov, ktorí majú autonehodu, tak nič nepovedia. Vystúpia z auta, jeden sa pokloní druhému, druhý sa pokloní prvému a nastúpia do auta a odídu. Ak budú musieť niečo reklamovať, tak pôjdu na súd, ale tam nebojujú, lebo načo je to potrebné? A opýtala som sa Japoncov: „Ako to dokážete?“ Povedali: „Načo bojovať na ulici? Pretože nakoniec, ak treba niečo platiť, zaplatí to posiťovňa. Ak je auto pokazené, v poriadku, zaplatia nám to. Prečo na neho kričať?“ Myslím si, že je to veľmi rozumné a praktické. Prečo zbytočne plytvať dychom? Nič tým nezískate. Ale poznám ľudí, ktorí šoférujú a nadávajú každému, kto im príde do cesty. 

Myslím, že to je skutočne prekliaty život, to, ako niektorí ľudia jazdia! A rovnako riadia aj svoje vlastné životy. Stále nadávajú: „Ten je taký, onaký, tento je zlý, tamten robí niečo iné.“ Dokonca aj v Sahadža joge. Myslia si, že majú právo kritizovať každého človeka okrem seba.

Aby ste udržali tento mier s ostatnými, buďte v ospravedlňujúcej nálade. „Dúfam, že som neurobil chybu.“ „Dúfam, že som vás nezranil.“ „Dúfam, že som vaše veci nepoložil nesprávne.“ Takto. Zotrvajte v polohe ospravedlnenia. 

Toto nájdete medzi Indami. Indovia majú taký problém, sú skôr v ospravedlňujúcej nálade. Niekedy je nemožné ich presvedčiť. Uvediem príklad. Išli sme do Sangli a vy ste boli tak sýti a jedlo nebolo hotové. Tak povedali: „Nemôžeme sa najesť, pretože už teraz je neskoro a pripravené bude neskôr, tak radšej sa vyspíme.“ Viete, cítili sa veľmi zranení. Mysleli si, že to bola ich chyba. Teraz majú zapísané – nedali sme im najesť, je to hrozná vec, čo sme urobili. A potom som ich o tom musela presvedčiť, že im to nijako nevadí, sú radi, že nejedia, lebo majú príliš veľa jedla. „Nie, ale aj tak bude na našom mene zapísané, že sme im neponúkli jedlo a išli spať bez jedla.“ Nebolo možné presvedčiť ich až do konca, celý čas sa ospravedlňovali. 

V indickej kultúre máme niečo veľmi skvelé, ako Japonci, ako som vám povedala, že sme skôr v štýle ospravedlnenia sa. Nikdy v agresívnom štýle. Nikdy sa nesnažíme hľadať chyby na druhých, ale nachádzame chyby, ako sme zlyhali, ako sme my zlyhali. Toto sa treba naučiť od Indov, ak si vôbec zachovali svoju kultúru. V skutočnosti to majú v krvi. Takže naša kultúra bude taká, že vo svojom vnútri vyjadríme úplný mier. A musíte vedieť, že ste aktívni v jednom tele. Ste aktívne bunky jedného tela. Všetky bunky tela nie sú nikdy aktívne. Ale tí, ktorí sú aktívni, musia byť medzi sebou v mieri, inak čo bude s tým úbohým telom? Tak skúste uzavrieť mier. 

Druhá vec, ktorú môžete urobiť pre mier, je menej hovoriť. Vždy, keď dôjde k hádke alebo niečomu podobnému, zostaňte ticho. Uvidíte, že to bude mať lepší účinok. Ak sa dve osoby hádajú, nikdy sa to nesnažte vyriešiť, ale jednoducho zostaňte ticho. Ticho je veľmi dôležité. Viac mlčať. Ale nemal by to byť druhý extrém, ako anglická kultúra, že jednoducho nehovoria, nech sa deje, čo sa deje. Len nehovoria, ale príliš veľa premýšľajú. Musíte zostať v pokoji s pocitom: „Nech Boh žehná týmto ľuďom rozumom.“ Nemalo by to byť ľadovo zamrznuté more, ale pokoj, ktorý je účinný. Mier, ktorý je účinný. 

Takže v tejto novej kultúre musíme byť mimoriadne pokojní. A ten pokoj by mal byť vyjadrený na vašich tvárach. Ľudia by mali pochopiť, že ste mierumilovní. Preto hovorím, ak ste pekne oblečení, vaše vlasy sú úhľadne upravené, ľudia sa budú cítiť dobre. Inak, keď niekoho stretnete so strapatými vlasmi, viete, bude z toho vyrušený! „Boh vie, čo sa stalo? Z akej hádky prichádza tento človek? Niekto ho musel ťahať za vlasy alebo sa mu stalo niečo zlé, keď je taký strapatý.“ Takže, ak ste úhľadne oblečení, ľudí to až tak neodradí, pretože si myslia, že: „Nie, nie, to nemôže tak byť, lebo, napokon, on sa nikdy nehádal. Len pokojne prichádza zo svojho domu.“ 

V našej kultúre je čistota veľmi dôležitá. Čistota myšlienok, čistota vedomia, čistota tela, čistota správania. To, ako čisto veci robíte, je v našej kultúre veľmi dôležité. To je veľmi, veľmi dôležité! Čo môže pre niektorých ľudí vyzerať veľmi vtipne. Pretože to, či držíte vidličku tak, či tak, Mi je jedno. Nezáleží na tom, ako držíte pri stole vidličku alebo nôž. Nie je to také dôležité. 

Ale určite je dôležité to, ako držíte Aarti, ako držíte pudžovné veci, ako držíte moje fotografie. Ako držíte veci, ktoré patria iným sahadža jogínom, ako rešpektujete veci, ktoré sú priaznivé. Takže to je to, čo človek musí mať v sebe. Čistota zbožnosti, priaznivosti, svätosti. Je to potrebné urobiť s veľmi veľkou starostlivosťou a pochopením a s tou váhou priaznivosti by ste mali kráčať. S tou váhou priaznivosti. Vy sami ste priaznivosť kráčajúca po tejto zemi. Ste mier na tejto zemi. Ale spôsob, akým sa mier vkladá do tejto nádoby, musí byť čistý, musí byť úhľadný a musí byť umiestnený tak, aby sa nič nevylialo. 

Takže najlepší spôsob, ako mať v sebe mier, je dať svoju myseľ do poriadku, je myslieť na dobré veci. Myslieť na kvety, nie na tŕne. Čo dobré vám urobili iní. Aké sú tu dobré veci. Aké krásne chvíle ste zažili a spočítajte svoje požehnania. Spočítajte svoje požehnania. Inak nemôžete vytvoriť mier. 

Mier … Nemusíte venovať pozornosť všetkému. Udržujte svoju pozornosť v mieri. Udržujte pokoj vo vnútri, so svojou pozornosťou vo vnútri. Ak naozaj dovolíte, aby sa vám všetky moje slová dostali do mozgu, som si istá, že dosiahnem výsledky, ale s konvexnou mysľou je to veľmi ťažké. Len to nasajte! 

Ďalším aspektom mieru je, nikdy sa nesnažte podporovať nič, čo je prudké alebo čo je deštruktívne. Nič deštruktívne sa nesmie nikdy podporovať. Ale každý, kto je týraný, napadnutý alebo ovládaný, musí byť chránený a podporovaný. Ak máte silu mieru, tak len tým, že tam budete stáť, to môžete urobiť. Za váš mier nemusíte bojovať. Ale ak na to príde… Keď prišiel človek ako Hitler, ľudia museli bojovať za svoj mier. 

Druhou časťou našej kultúry musí byť požehnanie. Ľudia by mali vidieť, ako v nás pôsobí požehnanie. Ľudia by mali cítiť tú blaženosť. Ak je človek požehnaný, vyzerá blažene. Vyžaruje blaženosť. Vyžaruje to. Nevyzerá ako úbohé, nešťastné stvorenie, ktoré je neustále nevraživé, reptavé alebo utrápené z maličkostí. A nikto nemá právo rušiť niekoho požehnanie. Ak je niekto v blaženom stave, snažte sa toho človeka napodobniť a staňte sa takým. Ale ľudia závidia takýmto ľuďom, ktorí sú blažení a snažia sa ich vyrušovať! Preto bolo toľko svätých mučených, pretože to boli takí blažení a šťastní ľudia. Musíme si užiť blaženosť vo svojom vnútri, to je dôležité. Možno si nie ste vedomí požehnania, ktoré máte. Vôbec si to neuvedomujete. Nikdy, nikdy predtým nebolo toľko ľudí, ktorí dostali Realizáciu. Nikdy predtým v histórii neprišla samotná Ádi Šakti na túto zem vyriešiť vaše problémy. Nikdy predtým ľudia s veľmi obyčajnou snahou, s veľmi malým hľadaním, veľmi malým pochopením, dostali takto Realizáciu. Je to, akoby sa kameň zrazu stal diamantom. Diamant môžete rezať diamantom. 

V takom blaženom stave sa nachádzate. Prišlo úžasné požehnanie. Je to tak účinné. Sama neviem, keď to vidím, som skutočne prekvapená, ako to funguje. 

Blaženosť môže prísť len vďaka vďačnosti. Len rozšírením svojho srdca pomocou vďačnosti. Blaženosť je odmenou za vďačnosť. Vďačnosť, ktorá nie je len svetským alebo len ústnym vyjadrením, ale je zo srdca, je zo srdca, vďačnosť srdca. A blažení ľudia nikdy druhým nezávidia. Lebo čo je väčšie ako blaženosť? Blaženosť má toľko rozmerov, že presahuje svet príčin a následkov. Všetci anjeli, všetci ganovia sú tu, aby vám pomohli. Viete, že to funguje. Takto to funguje, že…. Ale vy to beriete za samozrejmosť. Nemá to na vás ten účinok blaženosti, keď viete, že sa stalo toto, tamto, stalo sa. Aká blaženosť! 

Prekročili ste svoje srdcia, keď sa cítite blažene. Prekročte svoje srdcia a precíťte to, len sledujte. Takto cíťte blaženosť – prekročte svoje srdce. Prežívajte blaženosť! V nás je obrovská blaženosť. Toľko sa nám toho dostalo, že Boh bol taký láskavý. Prekrížite si, prosím, takto svoje ruky? Aj tí, ktorí tam sedíte, prosím! Aj tá pani. Kam sa pozerá? Sedíte na stoličke, musíte sa pozrieť na každého, kto prichádza? To nie je treba! Vnímajte to! Boh vám žehnaj! Potom túto blaženosť nájdete všade. Zistíte, že aj v maličkostiach je blaženosť. Zen učil ľudí vidieť blaženosť čo i len v machu, kúsok machu, uvidíte mach a poviete: „Bože, aký je to nádherný kúsok!“ Boh stvoril malý mach a ten má všetky tie malé chápadlá a tú blaženosť. Ale tí, ktorí sú nadutí, nikdy nemôžu cítiť blaženosť. Namyslenosť zabíja blaženosť. Ego zabíja blaženosť. 

Raz Šivadži staval obrovskú pevnosť. Stalo sa, že sa dostal do ega. Cítil: „Vidíte, kvôli tejto práci je toľko ľudí zamestnaných.“ Potom sa na scéne objavil jeho Guru Ramdasa. On sám je ten, kto riadi ego, pretože bol inkarnáciou Hanumanu. Tak prišiel a povedal: „Dobre. Chcem, aby si pre mňa urobil jednu vec.“ Povedal: „Áno, pane, čo chcete, aby som urobil?“ Povedal: „Rozbiješ tento balvan, ktorý tu leží, taký veľký balvan, kúsok po kúsku.“ Keď do neho začali udierať, začal sa lámať. A vo vnútri bol malý kameň ako kokos, vzal ho a rozlomil. Bola v ňom voda a vo vnútri bola žaba. Šivadži si uvedomil, že ak Boh stvoril túto žabu, tak jej dal aj vodu. Kto som ja, aby som mal také ego? 

Tak do neho vstúpila blaženosť, že Boh ma obdaril všetkým. Správajú sa ku mne ako k výnimočnému. Čo som urobil? Nič. Je to tak nádherné! Koľkí získali túto blaženosť? 

Majte s nimi sympatie. Majte súcit s tými, ktorí ju nemajú. Blaženosť k vám prichádza cez vašu dôveru v seba samých. Ak nemáte dôveru v seba, blaženosť tu byť nemôže. A najhoršia vec proti sebavedomiu je: „Čo mám teda robiť?“ „Ako to potom mám získať?“ „Tak prečo to ja nemám?“ – to je to najhoršie. Celý čas bojujete sami so sebou! 

Ste tým, sedíte tam a ak stále hovoríte: „Prečo by sme to nemali mať,“ čo na to povedať? Znamená to, že sa pýtate, lebo sa chcete pýtať? Je to tam. Prečo sa pýtate? Len to cítiťte! Keď sa to vypracuje a pocítite, kde sedíte, tak budete prekvapení, že ste v mieri sami so sebou a je tam blaženosť. 

Napokon, v tejto kultúre sa musíte správať ako ľudia, ktorí majú autoritu. Máte autoritu svojho Ducha. Máte oprávnenie. Máte Ducha. Tí, ktorí majú autoritu, sa nikdy nesnažia predvádzať. Keďže majú autoritu, načo sa predvádzať? Viete, len šialení ľudia sa predvádzajú. 

Ak si niekto dá na hlavu nálepku: „Som generálny inšpektor polície,“ ľudia povedia – vezmite ho do blázinca. Rovnako niektorí ľudia hovoria: „Som sahadža jogín. Čo ty na to? Môžem robiť, čo sa mi zachce!“ Tak kam ho máme dať? Vašou autoritou je vaše Ja, vaše vlastné bytie. Ľudia by mali vo vás vidieť, kto ste. Nemusíte nosiť na sebe nálepky: „Som sahadža jogín ten a ten!“ – X, Y, Z číslo, zločinec číslo 5, zločinec číslo 10! Máte oprávnenie. Autorita sa ukazuje na vašej tvári. Ale teraz je autorita realizovaná. 

Vidíte, všetky autority sú umelé. Napríklad dnes je niekto premiérom, môže sa stať žobrákom na ulici. Je to možné. V demokracii je možné všetko. To isté v rôznych autoritárskych vládach. Takže dnes ste možno vysoko, môžete klesnúť dole. Ale sahadža jogín zostane sahadža jogínom. Ste oprávnení a uskutočnení. Znamená to, že všetka vaša autorita je neoddeliteľnou súčasťou vašej bytosti, vy tým ste. Tak, ako ste človekom, ste človekom. Nemôžete si teraz nechať narásť chvosty, aj keby ste chceli. 

Takže teraz ste autorizovaní, uskutočnení, úplne vyformovaní sahadža jogíni. Rovnako ako santalové drevo – santalové drevo nemožno vytvoriť prehlásením: „Ó, toto je santalové drevo.“ Je to santalové drevo, pretože každá jeho časť … Dobre? Podľa mňa ma počujete. Počujete ma cez svoju Sahasráru. Každá vaša časť, každý váš kúsok musí mať vôňu Sahadža jogy. Myslím, že som tu musela niečo urobiť. Som lepšia v ľudských strojoch, ako v týchto. Môže to inak fungovať? Myslím, že vypadla elektrina. Hlavná sieť. Stále je? Zapnite nejaké svetlá, či fungujú. Toto je India. Máme takéto problémy. A mechanizmus, ktorý je vo vnútri, nezlyháva. Takže ste nielen uskutočnení, ale ste aj zdokonalení. Ste dokonalí. Takže musíte mať v sebe dôstojnosť tejto autority. A dôstojnosť je veľmi pokorná dôstojnosť. Dôstojnosť nie je nikdy arogantná. Znakom dôstojnosti je pokora. Rozprávala som vám príbeh o človeku, ktorý išiel von a opýtal sa slepého človeka, svätca, či nevidel niekoho ísť touto cestou. Svätec povedal: „Áno, vy ste kráľ, viem, pane.“ „Najprv tu bol váš sluha, potom prišiel váš minister a teraz ste prišili vy.“ Bol ohromený, pretože bol slepý. Ako to mohol slepý vidieť? Povedal: „Dokázal som to rozoznať cez pokoru.“ 

Keď prišiel váš sluha, povedal: „Hej, slepec! Videli si niekoho ísť týmto smerom?“ Keď prišiel váš minister, povedal: „Videli ste niekoho ísť týmto smerom?“ Ale keď ste prišli vy, povedali ste: „Pane, prepáčte, že sa vám kladiem takú otázku, ale počuli ste niekoho prechádzať týmto smerom?“ 

Toto je ono. Pokora je znakom. Podľa toho, ako budete hovoriť s druhými, ľudia budú hneď vedieť, že máte autoritu od Boha. Všimnite si skromnosť Božského. Ako sa vás snaží potešiť a pobaviť a urobiť vás šťastnými, v prírode aj na prednáškach! V poriadku? 

Takže teraz budeme mať našu Pudžu. Dúfam, že ste pochopili kultúru vášho univerzálneho náboženstva. Skúste si to osvojiť, prosím. 

Nech vám Boh žehná!