Birthday Puja, Don’t Feel Guilty

Kew Ashram, Melbourne (Australia)


Send Feedback
Share

Birthday Puja. Melbourne (Australia), 17 March 1985.

Mám dnes veľkú radosť, keď vás všetkých vidím sláviť moje narodeniny, a že dnes máme národný program. Je to veľmi dobrá kombinácia, čo máme v mesiaci marci. V Indii sa považuje za začiatok jari, „madhumas“. To je to, čo spievate: madhumas. A ako viete, dvadsiaty prvý marec je deň rovnodennosti, čiže istým spôsobom deň rovnováhy, a stretajú sa v ňom aj všetky znamenia, ktoré máte v horoskope. Veľmi veľa znamení sa mi podarilo skombinovať, a ešte k tomu som sa narodila na obratníku Raka, tak ako vy ležíte na obratníku Kozoroha. Aj Ayers Rock je na obratníku Kozoroha, presne v strede. Bolo treba vytvoriť veľmi veľa kombinácií. Princípom rastu je teda byť v strede, byť v rovnováhe, byť v maryadách stredu. Princíp spočíva v neprekročení hraníc stredu. Čo sa však stane, ak sa nedržíte hraníc, maryád?

Niečo „chytíte“. Ak neprekročíme maryady, nemôže nás nič „postihnúť“. Mnohí vravia: „Načo mať maryady?“ Povedzme, že máme maryady, hranice tohoto nádherného ašramu tu, a ktosi na vás zo všetkých strán útočí, zo všetkých strán voidu. Ak vyjdete von z voidu, čosi „chytíte“. Preto nesmiete prekročiť hranice a neprekročiť hranice je ťažké, pokiaľ máte dva problémy: jedným je ego, druhým superego. Čo sa týka superega, toto na západe nie je takým veľkým problémom. Problémy robí ego a prejavuje sa veľmi, veľmi rafinovane. Vidím, aké komplikované druhy ega máme. Jedno je očividné, ako Chomeiniho ego – strohé, zjavné, evidentné, takže ho môže každý odsúdiť. Pri takomto egu sa buď napravíte alebo budete celkom zničení.

Ale ego… Ak sa jedná o ego hlupáka, správa sa dotyčný spomínaným spôsobom, pretože nevie, ako možno ego rafinovane zamaskovať. Západné ego je však nesmierne rafinované. Reč, všetko je veľmi rafinové. V angličtine napríklad poviete: „Obávam sa, že vám musím dať zaucho.“ „Je mi ľúto, ale musím vás zabiť.“ Je to ohromne rafinované, vidíte? Poviete: „Je mi ľúto,“ to znamená, že to prizdobíte čokoládou polevou, nie je tak? Musíte pochopiť, že je to jedna veľká kamufláž. Viete, musíme vidieť, akí naozaj sme, a neodvracať pohľad niekam inam. Vďaka prefíkanosti však dochádza práve k tomu – vyhýbame sa tomu, aby sme sa pozreli sami na seba. Dnes – hoci je to deň osláv – by sme si teda mali s humorom uvedomiť, aké je toto takzvané ego hlúpe. Humorne, nie vážne, pretože nechcem, aby ste zase nadobudli pocity viny, a to tak, ako som ráno vysveľovala, že sa z ega stane ľavé višuddhi.

Veď ešte predtým ako vstúpim do sály – s pozornosťou na sále – urobí sa mi tu hrča, presne tu, hrozne, priam neznesiteľne bolestivá. Pravdu povediac, je tam celý čas, odkedy som na Západe. Viete si to predstaviť? Nikdy nezmizla. Táto čakra teda celý čas pracuje, úbožiatko, už je celkom unavená, Višnumayina čakra. O čo teda ide v skutočnosti? Mali by sme sa pozrieť na fyzickú stránku tohoto javu. Je veľmi dôležité pochopiť ju. Viete, ak sa od malička učíme v takej spoločnosti, kde musíte byť extrovert, v ktorej musíte čosi dosiahnuť: úspech alebo to či ono, vštepia nám napokon takú predstavu o sile, že niečo tolerovať je slabosť. Predstavte si!

A to v kresťanských národoch. To je na tom to najlepšie! „Je mi ľúto, musím vás zabiť“ a podobne. Kresťanské národy, viete, majú teóriu, že ak niečo tolerujete, je to prejav slabosti: ‚Je slabosť, ak sa necháte niekým ovládať. Ak to dopustíte, nikdy nedosiahnete úspech.‘ Pokiaľ nie ste posadnutí, nemôžete teda poslúchať. Tak je to. Niekto vás musí posadnúť, celkom posadnúť, ako Hitler, potom dokážete poslúchať. Inak má každý obrovské ego, ako smetiar v príbehu, ktorý som vám rozprávala. 00:08:13:15 00:08:15:24 Každý má teda obrovské ego, každý chce mať všetko po svojom. A deti od mala priveľmi rozmaznávate, kazíte ich, úplne ich pokazíte.

Stále ich objímate, stískate. Preháňate to a deti tým rozmaznáte. Sú hrozne namyslené a najhoršie na všetkom je, že ak im poviete, že nemajú nič tolerovať, budú neposlušné. A tak nedokážete nikoho poslúchať. Ego nedokáže poslúchať, pretože to je „slabosť“, poslušnosť je „slabosť“. Lenže toto úbohé ego je obmedzené, obmedzené. Ego má balón, ktorý má svoje medze. Môže aj prasknúť – to sa stane vtedy, keď ochrniete. A vo všetkých takýchto prípadoch naozaj praskne, ale je čiastočne aj flexibilné. Ak sa ego nafukuje na úkor superega, môže sa mu superego prispôsobiť iba do istej miery, pretože je stále tam.

Aby sa teda ľudia zbavili ega, siahnu po alkohole, drogách, len aby ho zatlačili naspäť. Zväčšujú si teda superego, aby sa ego stiahlo. Pohrávate sa medzi nimi, potom máte opicu, a takto to potom ide ďalej. Vidíte? Takto to riešite. Toto je moderné riešenie, ktoré vynašli pre ego, aby bolo v norme, inak je priveliké. Keď vám teda niekto niečo povie, miesto toho, aby ste sa nad tým zamysleli – povedzme, že ste nemohli napríklad pre mňa nájsť pohár. Čosi také triviálne. Zoberme si takýto príklad. Boli by ste kvôli tomu mrzutí.

Prečo? Prečo by vám to malo mrzieť? Pretože jestvuje aj iné miesto, kam sa môže ego premiestniť – keď prejdete na druhú stranu. Vidíte? Prejde na druhú stranu do višuddhi. Ak ho tlačia z druhej strany, prejde teda do oblasti višuddhi. A tak sa vám poškodí ľavá višuddhi, hoci sa jedná o čisté ego. Verte mi, je to čisté ego. Inak by nemohlo zostať vo vnútri, a tak prejde sem. A preto zostanete mrzutí a vyčítate si to.

Vyčítate si to, čím nadobudnete ešte väčšie ego. Naplníte ním ľavú stranu, zatrpknete a nikdy sa tomu nepostavíte. Lenže v praxi sa udržujeme v strede tým, že zotrvávame v skutočnosti. Musíte si navyknúť, že keď sa, povedzme, niečo nepodarí, poviete si: „Áno, nepodarilo sa to, pretože som urobil chybu. Nedá sa nič robiť. Prečo si urobil chybu? Preto a preto. No tak to nabudúce neurob.“ Je však veľmi ľahké – aby ste sa tomu vyhli – prejsť sem a utešovať ego pocitmi smútku, ego sa v nich „vyžíva“. A aj iní si pomyslia: „Ó, aj on to cíti: Je mi „ľúto“, zabil som vás.“ Vidíte? „Oľutoval to.“ Áno, videla som to, tak ďaleko došlo myslenie západných ľudí, že majú zákony , ktoré omilosťujú ľudí, ktorí by nikdy nemali byť omilostení.

Týmto ľuďom sa tiež snažia odpustiť len kvôli nezmyselnej ľavej višuddhi, ktorá sa vyžíva v tom, že ste naľavo. Cítite sympatie s ľuďmi, ktorí by nikdy nemali byť omilostení. Ako napríklad chapík, čo zavraždil veľmi veľa ľudí. Posielal ich do plynovej komory. Tak to bolo. Teraz je vo väzení a je na ťarchu, je veľmi ťažké držať ho niekde ako väzňa, pretože musia všetko dobre zamykať a tak ďalej. Držať tam takéhoto naničhodníka bol teda pre Angličanov veľký problém, ale držia tohoto väzňa. Zabudla som jeho meno. Strašný človek, nech sa volá ako chce. Bol teda tam a je starý a podobne.

Nech tam zomrie, prečo by sme ho mali ľutovať? Nech trpí a hotovo. Zavraždil veľa ľudí. Ale nie, ako by ste to mohli urobiť? Musíte tam držať toho ničomníka, hoci míňa peniaze všetkých ľudí, hoci zavraždil tisíce a tisíce v plynovej komore. Keďže je taký strašný človek, nemal by s ním nik sympatizovať. Podľa Božích zákonov by bolo hneď po ňom. Deň po dni naň míňajú peniaze, ale ešte aj teraz sa objavujú články, v ktorých s ním sympatizujú: „Vari ešte teraz bude páchať zlo? Prečo ho nepustiť?“ Takto nahrávate kvôli svojej ľavej višuddhi predovšetkým hrozným ľuďom. Toto ľavé višuddhi teda nie je nič iné, ako čisté, čisté ego a vtedy nakláňate takto hlavu, kráčate takto.

Kvôli takémuto ľavému višuddhi môžete mať veľmi veľa fyzických problémov, ale najhorší z nich je pomätenosť. Minule mi ktosi povedal, že sa vo veku štyridsať rokov teraz v Amerike ľudia zrazu zbláznia a že je to rozšírená choroba, skoro v takom merítku ako tá strašná choroba, zvaná AIDS, tak sa to teraz šíri. Ako vaša Mama vám teraz musím povedať, veľmi dôrazne, že je výsledkom tohoto hrozného ľavého višuddhi. Nezahrávajte si s ním. Ak máte ego, ono je dôvodom poruchy v ľavom višuddhi, priznajte si to. Dnes Warrena čosi napadlo, prišiel ku mne a povedal: „Keď prídeme do Indie, máme pocit, že keď ľuďom niečo naznačíme, hneď povedia: Nie, nie.“ Viete, v skutočnosti je toto „Nie, nie“ dôsledkom toho, že boli inak vychovaní. Viete, viedli nás k tomu, aby sme si vedeli čosi priznať. Preto sa Indovia nikdy necítia vinní. Ak sa cítia vinní, vedzte, že sú „pozápadnení“. Nikdy sa necítia vinní, pretože vo chvíli, keď povedia: „Nie“ na niečo, 99% z nich – nie ľudia v mestách, tí sú rovnakí ako západniari, pretože ich títo „pekne, krásne“ požehnali – ale na dedinách, hovoria vtedy sami sebe, viete: „Nie, nie, ako som to mohol urobiť?

Dobre teda, keď som to urobil, bude lepšie, keď to napravím.“ „Nie, nie,“ to je začiatok, „Nie, nie.“ Keď však toto „Nie, nie“ počuje Západniar, pomyslí si: „Provokuje moje ego.“ Pretože ešte stále majú ego, ktoré chce dominovať, ktoré si ešte stále myslí, že sú omnoho lepší organizátori, ktoré je presvedčené, že sú čistotnejší ako iní ľudia, že sú čosi viac ako iní. Toto všetko si ego namýšľa, vidíte, a vynáša vás do neba a vy si žijete na výslní, ako nafúknutý balón alebo záchranný pás sa držíte na hladine, a preto nechcete, aby vzduch vyfučal, pretože viete, že by ste sa ponorili do seba. Takže s toho žijete a začnete si namýšľať, že vy viete všetko lepšie. Niekto vám niečo povie, ublíži vám to – opäť ľavá višuddhi. Ak Mama niečo povie, znova – ľavá višuddhi. Takže tým, že ste na Západe, máte vždy v pohotovosti „vak“. Musíme vidieť, akí sme. Máte teda tento vak a v ňom všetko, čo poviem. Aj teraz, keď vám to hovorím, nemali by ste sa cítiť vinní. Pozrime sa na seba ale bez pocitov viny.

Zamerajte sa na svoju dušu, aby ste sa videli, a môžete sa vyčistiť. Ak sa naň pozriete z hľadiska svojej duše, vyčistí sa všetko, čo ste si tam zbierali od nepamäti. Poviem vám, ľavé višuddhi je dnes problémom Západu. Všetky tieto problémy pochádzajú z ľavého višuddhi, ktoré vôbec nie je potlačené, naopak, hocikedy sa ľavé višuddhi dokáže nafúknuť do ega. Viete, vypozorovala som, že je to na Západe veľmi bežné: ľudia sa správajú normálne, všetko je v poriadku, dokonca sme to videli aj v mestách v Indii. Potom z nich urobíte právnych zástupcov a odrazu sú ako na koni. Povedala som: „Ako to, že sú odrazu ako na koni? Odkiaľ sa vzalo toto ego?“ Bolo uskladnené tu, vidíte? Akonáhle majú nejakú funkciu, je tu v celej kráse opäť, a sedia si ako John Gilpin rútiaci sa na koni a ja sa nestačím diviť, kam sa len ženú? Len teraz boli tu a zrazu zmizli, vyparili sa.

Jednoducho neviem pochopiť, prečo k tomu dochádza. Ale keď človek prenikne hlbšie do problematiky… Veď vidím, že už cestou do sály sa vám poškodí ľavé višuddhi. Pozrite sa však na deti, vidíte? Neučte ich už od detstva stále hovoriť: „Je mi ľúto, je mi ľúto.“ Naši parsovia v Indii majú veľa vašej afektovanosti, veľmi veľa. A tak nikdy ráno nechceme vidieť parsu, pretože hneď zrána príde a začne omieľať: „Je mi ľúto, je mi ľúto.“ Nie je to priaznivé. „Maafkaro, Maafkaro,“ hovoria ľudia, viete? „Baba, prídite poobede, teraz na to nie je vhodný čas. Nezačínajte ráno takto.“ My tak nerozprávame, nie je to priaznivé. Otvoríte dvere a niekto tam stojí: „Maafkaro,“ čo, čo som urobila? Čo ste také urobili, že to hovoríte?

Nikdy ich neprestane baviť ospravedlňovať sa, viete? Za čo? Rozumiete, ani vy nechcete vidieť previnilú tvár hneď zrána, nie je tak? Radšej niečo príjemné, niekoho, kto vás príde pozdraviť, ale toto: „Maafkaro, maafkaro, ľutujem, ľutujem, ľutujem.” Je bežné, že nechceme ráno vidieť parsov. Z nasledujúceho dôvodu: viete, ak ich stretnete ráno, celý deň je vám nedobre, pretože ste stretli nejakého kajúcnika. Ale nekajajú sa úprimne. Sú to strašne egoistickí ľudia. Ak by ste študovali ich charakter, sú veľmi egoistickí. Musíme teda pochopiť, že ak začneme mať dočinenia s egom, musíme s ním jednať otvorene. My nie sme ego, sme duša.

Bez obrúska: „Á, tak to je. Bolo to nesprávne, teda som to neurobil ja, ale toto telo. Nič nevrav, nie, nie! Radšej sa polepši!“ Povedzte si: „Nie, nie, radšej sa daj do poriadku.“ Takto s ním budete jednať, pretože, čo mi naháňa strach, je práve toto ľavé višuddhi. Keď som premýšľala o tejto chorobe, utkvela totiž moja pozornosť na ľavom višuddhi. Predstavte si: ľudia sa zbláznia! A väčšina egoistov, zistila som, z neho ohlúpne. Sú hlúpi, správajú sa hlúpo, správajú sa hlúpo. A len egoisti prepadnú drogám a pitiu tak ľahko, pretože to znesú. Povedzme, že sa človek, ktorý má silné superego, napríklad, že sa dá posadnutý človek na pitie.

Veľmi skoro potom zomrie, neprežije to, pretože ho to hodí ešte hlbšie na tú stranu. Ale egoisti to znesú. Chcem povedať, že ak človek, ktorý nie je egoista, povedzme Ind, bude piť vodku, „sfúkne ho to z povrchu zemského“ nadobro, nikde ho už nenájdete, stratí sa. Ani len v „Stratách a nálezoch“ ho nenájdete. To len vaše ego je odolné voči superegu, a preto to dokážete. Vidíte? Preto môžu ľudia piť. Vôbec to nesúvisí so studeným počasím a podobne. Je to skôr zásluha vášho ega. Ďalej, aj keď sa nazvete ľavostrannými, robíte niekedy veľkú chybu.

Nie ste. Žijete v tejto ilúzii, pretože vďaka nej dokážete ospravedlniť svoje ego. Pretože Západní ľudia sú v princípe egotistickí. Musíme si uznať túto skutočnosť. My nie sme Západniari, my patríme do Kráľovstva Božieho, preto sa necíťte vinní. Pre mňa nie ste viac Západniari, ani Indovia, ani Angličania, či Austrálčania, ste moje deti. Ale niektoré z týchto fenoménov „visia nad vami“, a tak dobre počúvajte, čo vám hovorím. Dotknú sa každého z vás – zľahka, nie v plnej sile. Buďte teda opatrní, sú vonku, mimo mariád. Keď z nich trochu vybočíte, zistíte to.

Takže aj tí, čo si myslia, že sú ľavostranní, sú len posadnutí. Vďaka tomu, že sú posadnutí, stanú sa ľavostrannými, inak nie. Nie je to ich charakterová črta, pretože nemajú žiadne tradície, nepripustia žiadne podmienenosti, nič, nevštepili im žiadne zvyklosti. Preto na Západe ťažko nájdete tamasikov, ťažko. S čím sa teda tu stretneme, sú ľudia egotistickí, ktorí sú ale posadnutí. Posadnutosti ovládnu vaše ego a pôsobia cez vaše ego, preto sú vo väčšom nebezpečí ako normálni tamasikovia. Viete, obyčajný tamasik, keď ho niečo posadne, čoskoro umrie, dovtedy sa len… Trápi sa sám. Má fyzické bolesti, on sám trpí všetkým možným. Ak je však posadnutí egoista, stane sa z neho otravný človek. Ak si vypijú ľudia v Indii, prekvapilo by vás, že sú ohromne milučkí, nesmierne prívetiví, tichučkí, veľmi dobrí.

Niektoré ženy mi povedali: „Chceme, aby pili, pretože sú lepší.“ Ale tu nie. Títo sa stanú násilnými. Prečo? Pretože ego už má istú základňu, a tak „chlapíci“, ktorí doň vhupnú z ľavej strany alebo z pravej strany, nech je to, kto che, ovládnu ego. A potom cez ego pôsobia, preto sú takýto ľudia krutí, priebojní. Veď aj všetci Nemci boli takto „spracovávaní“. Všetci boli posadnutí bútmi z nadvedomia a všetci sa správali týmto zverským spôsobom. Predstavte si, ľudia, ľudia, čo zabíjajú milióny ľudí v plynovej komore. Viete si to predstaviť? Veď nezniesete ani len, aby vo vašej prítomnosti zarezali kura!

Ako sa potom môžete pozerať na toľkých ľudí umierajúcich pred vami v plynovej komore, pokúšajúcich sa dostať sa von z plynovej komory? A všetky boli priehľadné, takže ste do nich videli. Vidíte akej krutosti boli schopní? Ako to? Boli posadnutí, a to egoistickými „povahami“. Títo búti teda tiež zneužili ich ego a naviedli ich na to. My sme v strede, sme ľudia, ktorí sa povzniesli na úroveň Boha. Nemáme čo mať ľavé višuddhi, kvôli ničomu? Nemáme žiadne ego. Kde je ego?

Je po ňom. Kde je superego? Je po ňom. Ak teda máte čo i len podozrenie, že to tak nie je, postavte sa tomu tvárou v tvár. Prečo sa cítite vinní? Kvôli čomu? Kvôli nezmyslom? A takto sa toho zbavíte. Pretože som videla aj na sahadža jogínoch, že sa im zrazu rozšíria nozdry, „vyvalia“ oči, znenazdania začnú rozprávať tak, až sa zľaknem. Poviem: „Čo sa s ním stalo?

Doteraz bol normálny, prečo zrazu rozpráva týmto spôsobom?“ Pretože ego, ktoré bolo skryté, odrazu vyskočí a prejaví sa. Stáva sa to aj mnohým Indom, tým, čo bývajú v mestách. Sú strašne egoistickí. „Požehnali ste ich“, ako som vám povedala, preto sa správajú tak isto. Ale pretože je tradíciou udržovať sa v strede v niektorých krajinách, v Číne tiež, videla som, že je to tak aj v Číne, nikdy som ich nevidela hovoriť: „Je mi ľúto, je mi ľúto, je mi ľúto.“ A ani o tom nehovoria. Rusi sa k nim zachovali tak nepekne. „To je v poriadku.“ Povedali sme im, spýtali sme sa: „Prečo ste prerušili styky s Rusmi?“ „Zabudnite na to.“ Nikdy nekritizujú, nesadnú si a nezačnú kritizovať: „Urobili to a to,“ nemrzí ich to, nepremýšľajú o tom, nič také. Ako Indovia – teraz budete prekvapení – máme zákon, podľa ktorého by sme nemali natáčať žiadne „protianglické“ filmy. Viete si to predstaviť? Pretože „milostivo“ opustili našu krajinu.

Nie sú dovolené ani obrázky Šivadžiho, pretože by sa mohlo zdaž, že sú moslimovia zlí, až tak ďaleko sme zašli! Pretože je lepšie na to zabudnúť, zabudnúť, zabudnúť. Keď začnete o takej osobe premýšľať, vaše ego trpí. Ego je „poranené“. Môžete nafúkať takýto balón dvomi metódami, možno to viete. Tým, že doň fúkate alebo že odstránite vzduch okolo neho alebo dokonca tým, že naň udierate. Poranené ego je teda prípad, keď z okolia odčerpáte vzduch a balón sa zväčší. A druhé ego, „nafúknuté“ ego, je ten prípad, keď balón naplníte vzduchom. V oboch prípadoch sa jedná o to isté. Chcem povedať, že výsledok je ten istý, či to robíte tak alebo onak.

Keď pochopíte, ako sa to fyzicky prejavuje, že nielen dostanete všetky spomínané choroby, ale že budete trpieť na takzvané šialenstvo vo veľmi mladom veku, pretože si nebudete vedieť dať rady sami so sebou, najlepšie bude, keď niečo urobíte, odpustiť v tom momente sami sebe: „Odpúšťam sám sebe“ a hotovo. A že sa to stalo preto a preto? „Dobre, nemal som to teda robiť. Nikdy to už neurobím.“ Povedzte si len toľko, jednoducho to „zneutralizujte“. Ak to nezneutralizujete, opäť si to tu uložíte, o to ide. Po druhé vám musím povedať, že ženy na Západe zmenili svoje správanie, čo je veľmi, veľmi nebezpečné pre spoločnosť, pretože aj ony prebrali egoistické spôsoby mužov. Teda, ak muži postúpili o desať stôp, musia ich zase „dobehnúť“, povedzme na osem stôp a stiahnuť ich späť, aby sa dostali pred mužov. Týmto nadobro prekročíte medze svojho ega, pretože ženy normálne nemajú schopnosť mať veľké ego. Pretekaním sa s mužmi o väčšie ego ste teda úplne prišli o maryady ženy, nemáte žiadne ženské maryady. Muži majú maryady muža.

Ak sa začne muž správať ako žena, nie je muž. Rovnako ak sa začnú ženy správať ako muži, nie sú viac ženami. Stratili svoje maryady. Sú mimo nich, a preto ich niečo posadne. A preto sú ženy, keď sú egoistické, hrozné, ich tváre sú strašné, vyzerajú hrozne, celé ich správanie je hrozné. Môžu vyschnúť ako palice do fazule, viete, a stvrdnúť natoľko, že vás udrú ako železná tyč. Hovorí sa: „Pani so železnou tyčou v ruke.“ Toto všetko sa stáva preto, lebo máme maryadu, sme takí, akí sme. Ak je niekto ruža, je ruža. Buďte šťastní, že ste kvetom ruže. Ak sa však ruža chce stať tŕňom, stratíme všetky maryady.

Dnes budem o tom hovoriť – predtým, ako to tu začne, kým sem začnú prichádzať ľudia, pred tým – ženám, a poviem im, čo urobili zle, a že, to musíte vedieť, k neutešenej situácii na Západe došlo nie vďaka mužom ale vďaka ženám. Ženy zruinuvali spoločnosť na Západe, západnú spoločnosť. Že je indická spoločnosť bez úhony, je zásluhou práve žien. Obdivujem ich pevný postoj k životu. Ženy z tamojších krajín sú tie, čo zničili všetko, čo bolo jemné, citové, krásne, lásku, nežnosť, milosrdenstvo. Ženy sú tu na to, aby dávali radosť a šťastie a citovú istotu celej spoločnosti. Miesto toho sa ujímajú „vlády“: „Urob to, daj mi to, sprav tamto!“ A manželia skôr pripomínajú domácich sluhov. „Nevyčistil si to poriadne, nevyriadil si poriadne kuchyňu!“ Šla som do Anglicka, a prekvapilo ma, že v kuchyniach a všade inde bolo v Anglicku veľmi dôkladne vyriadené. Viete, dostanete všetko na čistenie toho, hentoho. Povedala som si: „Prečo je to tak?“ Všetko musia robiť muži, viete, a tak vynašli všelijaké spôsoby a metódy.

Má sa to blýskať čistotou? Dobre, chceš, aby sa to blýskalo čistotou. Zoženiem ti čosi také, čo ti spáli ruku, keď si to na ňu dáš, dám do všetkého kyselinu, a nanesiem ju s veľkou rukavicou na ruke všade. A všetko bude perfektné. Deti potom, viete, trpia, pretože je to práca pre záhradníka starať sa o tie nádherné stvorenia, čo sa narodia, s patričnou láskavosťou. Ste do nich úplne pobláznení, začneme tým. Mama je ako záhradník, niekedy musí aj ostrihávať, musí aj odseknúť, aby všetko dobre rástlo. Ak svoje dieťa rozmaznete, nie ste dobré mamy, ste na nič. Držíte nakrátko svojho manžela a nie deti – presne naopak, pretože vaše ego robí z vášho manžela stále paholka: „Seď tu, choď tam, čo to je?“ Čo sa týka peňazí: „Daj mi všetky peniaze, ja budem mať všetky peniaze. Všetko.“ Niekto by mohol teraz podotknúť, že taký je zákon.

Ak je zákon hlúpy, sahadža jogíni by sa ho nemali držať. Tento zákon vás všetkých zruinoval. Toto je totiž natoľko dôležitá oblasť života, natoľko významná oblasť života, že by nemala utrpieť žiadnu ujmu. Keď náklonnosť, láska, láskavosť, všetko, čo je nevyhnutné chýba, stanú sa z vás prázdni ľudia. Život bude bezcieľny, neviete, čo si počať, a preto si deti berú život. Okrem toho by láska mala byť taká, že ich „zarovnáte“, „pristrihnete“. Na to musíte mať múdrosť, ktorú si tiež nevyviniete, pretože ak sa „naháte“ za svojou mooladharovou čakrou, ako môžete byť múdre? Tunajší muši vás veľmi oklamali. Dokonale ste im naleteli, verte mi. Musíte si svoju múdrosť držať neporušenú.

A nielenže vás oklamali, ale aj oni sami sa ponížili, aby vás vodili za nos. A tak si vyvinuli nekalé metódy, nie sú úprimní. Lenže ako sahadža jogíni sme nad týmito vecami, dospeli sme do stavu, kde sme nad ne povznesení. Sme tu na to, aby sme napravili všetko, čo v spoločnosti hapruje, pretože Sahadža joga nastavuje zrkadlo aj spoločnosti nielen vám. V tomto štádiu teda musíme pochopiť, že máme robiť nasledovné: predovšetkým musíme správne chápať. Dokonca ani teraz, pri všetkom tom pokroku v chápaní Sahadža jogy, ženy nechápu, že majú byť ako ženy. Videla som, že ešte stále neprestali s: „Čo je na tom zlé?“, a muži nechápu, že musia byť ako muži. Ani po tom všetkom! A pritom keby boli ozajstnými mužmi, ženy by si ich vážili. A keby ste boli naozaj ako ženy, muži by si vás vážili.

Viete, protiklady sa priťahujú, tak by to normálne malo byť. Lenže my žijeme abnormálnym spôsobom, ak sú muži ženami a ženy sú muži. Čo s tým? Je dôležité, aby teraz muži pochopili, so ženami sa budem totiž rozprávať neskôr, že majú byť ako muži. Oni musia všetko vybaviť, musia prijímať rozhodnutia, oni sú tí, čo musia viesť. Lenže to je len navonok, v skutočnosti to robí „zdroj“, žena. Žena je potenciálnou zložkou a muž kinetickou. Zoberme si, napríklad, otáčajúci sa ventilátor. Pohyb ventilátora je, môžete povedať, kinetická sila, ale potenciálna sila je v našom vnútri a je ňou elektrina, ktorá prichádza zo zdroja. Čo je viac, pohybujúci sa ventilátor alebo zdroj?

Nech to ženy posúdia a muži pochopia. Ak však zdroj „vyschne“ a chce sa stať ventilátorom, nebude žiaden ventilátor fungovať. Pomýlená situácia. Ak si uvedomíte, že ste zdroj, že ste tie, čo majú dať mužom všetku ich šakti, prestanete sa správať ako muži. To neznamená, že nemôžete ísť pracovať, robiť, ale vyberte si prácu, ktorá je vhodnejšia pre ženu. Nechcela by som mať zo ženy napríklad vodičku autobusu alebo tiráku alebo zápasníčku. Nie. Nevymýšľam si, hovorím vám zo skúsenosti. Raz som cestovala, bola som vtedy študentka v Lahore, viete? A cestovala som vlakom a v jednej stanici, viete, sa vlak v noci zastavil a prišla pani a riekla: „Otvorte mi dvere.“ Povedala som teda: „Je tu veľmi plno.

Ale dobre, skúsim to. Skúsim.“ A ona na to: „Ak neotvoríte, môžem ich rozbiť.“ Povedala som: „Ako by ste mohli?“ Riekla: „Nevieš, kto som?“ Povedala som: „Kto?“ Odvetila: „Som Ahmida Bhanu.“ Povedala som: „Ahmida Bhanu?“ „Zápasníčka.“ „Ó, baba,“ riekla som. „Vďaka Bohu.“ Povedala som: „Ak ste zápasníčka, prečo potom idete do ženského kupé, prečo nejdete do mužského?“ A s ohromnou silou vytlačila dvere, vošla a keď som sa na ňu pozrela, viete, povedala som si: „Fú, čo za osoba!“ A sadla si, viete, s typickým výrazom a všetkým, čo k tomu patrí. Jej chôdza, spôsob sedenia, všetko bolo veľmi mužské. Usadila sa tam takto a povedala: „Sem sa všetci, čo hovoria, že tu nemám sedieť.“ Povedala som: „Už nik také niečo nechce, pani, usaďte sa tu pohodlne. Musíme však priviesť niekoho z druhého kupé na zápasenie.“ Potom stíchla a bola naozaj… A ja som pozorovala jej nadmerne vyvinuté svalyI a vyzerala vážne ako, povedala by som, ako západná krava, dalo by sa povedať. Aj tunajšie kravy vyzerajú ako býky nie ako kravy. Bolo to veľmi smiešne, nemôžem na to zabudnúť, viete, na ten zážitok. Bola som veľmi mladá a bola som naozaj… Nepoznala som čosi také a bolo mi do smiechu, ale neopovážila som sa na nej smiať. Čo keď ma zboxuje?

Takže takto skončíme, musíme vedieť, ako ďaleko zachádzame. Budeme všetky zápasníčky? Takto to teda je. Musíme pochopiť, že to tak je už dávno, už celé veky je to tak. Videla som… Čítala som knihy, nejaké knihy, staré knihy, videla som aj filmy, kde hovorili, že ženy už v minulosti zvykli vziať do ruky metlu a mlátiť svojho muža, čosi v tom zmysle. Aj u nás v Indii je zopár takýchto „požehnaných“, ale takýchto žien je veľmi, veľmi málo. Nie veľa, ale môže ich byť viac, Boh vie, viete? Držte teda palce, ale povedala by som, že k tomu dochádza – muži s priveľkým egom, ktoré prešlo do ľavého višuddhi, hovoria: „Nie, nech rozkazujú ženy, nevadí, nech sú spokojné. Žiadne násilie voči nim, nech je po ich.“ Robia teda, čo chcú, mužom je to jedno. Dostanú sa sem, do ľava, a manželský život neprináša žiadne potošenie.

Preto sme včera uzatvárali iný druh manželstva. V záujme vašich detí, pre ich dobro, pre všetko, ujmite sa svojich rolí ako žena a muž. Vaše role sú byť ženou a mužom a uvidíte, že z toho budete mať radosť. Máte sa hádať o to, aby ste mohli hrať svoju rolu. Ak bude chcieť muž pre vás niečo urobiť, mali by ste povedať: „Nie, nie, nie. Ako by si mohol? To by som nezniesla. Dovoľ to urobiť mne.“ Veľakrát som vám, napríklad, hovorila, ako môj muž, keď sa nahnevá, si chce oprať tielka, viete, aby dal najavo hnev. Alebo, keď je nahnevaný, začne čistiť kúpeľňu. Ale robí to tak zle, že hneď viem, že to musel čistiť on.

Je mi do smiechu, ale neodvážim sa smiať, pretože mu musím pozdvihnúť náladu. Okrem toho sa ,viete, rozpráva veľmi dôstojne s každým. „Oni“, každému hovorí Oni, viete, „Oni“, povie,“Oni sú takí a Oni sú takí,“ takže hneď viem, že sa kvôli niečomu veľmi hnevá. Ale nechce povedať, prečo sa hnevá, viete? Takže musíme vypátrať, prečo sa hnevá, a ak sa to podarí, bez pocitov viny to napraviť. 00:41:11:24 00:41:14:07 A potom to zistí… Viete, je toľko spôsobov na 00:41:14:16 00:41:16:22 zažehnanie hnevu. Prvé, čo pri egu vzbĺkne, je hnev. Keďže ste včera uzavreli manželstvo, musíte vedieť, ako ho zneškodniť, pretože ego ešte nezmizlo. Zisťovať, ako zažehnať niekoho hnev, je veľmi krásne, o čom som vašich spisovateľov nevidela písať. Ale v Indii je veľa autorov, ktorí rozoberali takúto situáciu.

Musíte zistiť, predovšetkým, aké má váš manžel „slabé“ stránky – a vaša žena. Čo ho vyvedie z miery. Náš prístup by mal byť taký, že by sme ju nemali rozčarovať, nemali by sme ju hnevať, a podobne by sa mala správať aj žena – pre ne to platí omnoho viac – k manželovi. Teda, na čo je precitlivelý, čo ho naozaj rozhnevá? Jednoducho to zistite, zasmejte sa na tom, neberte to vážne, ale snažte sa tomu vyhnúť. Zistite aj, čo mu robí radosť. Ako keď sa niekedy naozaj – nikdy sa nenahnevám, ako viete, nikdy sa nenahnevám, ak však predstieram hnev, len… Ako teda… Ukážem vám, ako zahnať niekoho hnev. Povedzme, že chcem predstierať hnev. Ak mi do lona položíte dieťa, hotovo, je po hneve. Nemôžem predstierať hnev s dieťaťom v lone.

Jednoduché. Musíte to teda zistiť. Ako môj manžel. Povedzme, že sa hnevá. Poznám ho a viem, že keď mu vtedy poviem: „Čo tak kúpiť mi nové sárí?“ „Á,“ hotovo, už je šťastný. „Á,“ urobila som mu najväčšiu láskavosť. Vidíte? Takto musíte zistiť, čo vášmu manželovi robí radosť, čo robí radosť vašej žene, a zneutralizovať ho (hnev). A takéto maličkosti, vidíte, sa musíte naučiť. Toto je umenie žitia, takto sa žije sahadžajogínsky život.

Toto je umenie žitia: ako si poradiť pomocou maličkostí. Ďalej, museli ste si všimnúť, že v prednáškach hovorím o vážnych veciach, ale cez bubliny vášho smiechu si hneď nájdu miesto vo vašej mysli. Takto by ste to mali robiť. Pretože humor je jedna z najúžasnejších vecí, ktoré vám pomôžu prekonať problém, objasniť človeku, o čo ide, a nikomu neublíži. Takto sa dá všetko do poriadku, a keď zistíte, že ste sa uspokojili – prvé, čo manžel a manželka musia dosiahnuť je, že si nažívajú v pokoji. Deti sa cítia dobre, všetci sa cítia dobre, a postupne sa to bude ešte zlepšovať. Nemáme právo naprávať jeden druhého, ale ak ste si vzali ženu, ktorá nie je Sahadža jogínka, ktorá je hrozná a tak ďalej, potom je to iné. Ak sú obaja Sahjadža jogíni, ktorí sa vzali predo mnou, malo by to byť veľmi ľahké. A chráňte jeden druhého, starajte sa o seba navzájom. Mali by ste si úplne dôverovať.

A to je… Musím naozaj povedať, že v našej krajine máme, že náš manželský systém je čímsi výnimočný. Čo sa stalo, keď som raz šla do Singapúru! Prekvapí vás to… Na začiatku som šla do Ameriky a bola tam jedna hrozná manželka diplomata. Prišla na program opitá a požiadali ju, aby šla preč, pretože je opitá. Takže informovala našu premiérku, Indiru Gandhiovú: „Táto pani vykonáva takúto prácu a nemala by to robiť. Je manželka diplomata a má vysoké postavenie a to a ono.“ A tak Indira Gandhiová, nevediac o čo ide, odkázala jednému chlapíkovi, Huxherovi, ktorý bol jej pravou rukou: „Choď za pánom Srivastavom a povedz mu, že toto sa nemá robiť a že ju treba priviesť späť.“ A pre ministra, viete, dostať odkaz od Indiry Gandhiovej, bolo ako keby ho obvial smrteľný vánok. Poslal teda pre môjho manžela a zavolal si ho a povedal mu: „Myslíme si, že by ste mali svoju manželku zavolať späť, toto a toto sa stalo.“ A on na to: „Prečo ju chcete zavolať späť? Nepije, nefajčí, nerobí nič zlé. Je to jedna z najdôstojnejších žien. Je to veľmi vážená osobnosť a vie, čo robí.

Vykonáva záslužnú prácu úplne zadarmo. Nerobí nič zlé a ak chcete, podám demisiu, ale nezavolám ju.“ A tento sa naľakal, ako ešte nikdy, pretože ak odstúpi, kto urobí všetku prácu? Taký bol schopný. Povedal len: „Odstúpim.“ A všetci boli šokovaní, vidíte, tým ,ako sebaisto vystupoval. A ja som sa to dozvedela od niekoho iného. Napriek tomu, že minister takmer umrel, takmer umrel, keď dostal odkaz od premiérky. Vidíte? A keď poslal odkaz, sám videl, o čo ide, konštatujúc: „Je to veľmi vážená pani, veľmi dôstojná dáma, je veľmi dharmická, nemali by sme ju obťažovať.“ Načo ten chlapík Huxher, ktorý poslal odkaz, tiež dostal šok, vidíte, a „preposlal“ ho Indire Gandhiovej. Odvtedy sa už nikdy, nikdy nepokúsila zasahovať do mojej práce. Boli by ste prekvapení – nikdy sa nepokúsila zasiahnuť.

Vďaka dôvere môjho manžela v moju prácu a jeho chápavosti. Aj vy by ste ju mali mať. Musíme poznať svoju manželku a svojho manžela, aby ste vedeli, že to a to by nemohli urobiť. O… O deťoch platí to isté. Musíte im plne dôverovať. Musíte vedieť, aké sú, čoho sú schopné, ako ďaleko dokážu zájsť. A potom sa z tejto dôvery, vnútorného pochopenia, stane cesta k pokoju, láske a láskavosti. Úplná vzájomná dôvera, nech sú kdekoľvek. S istotou môžem povedať, že môžete moje dcéry poslať hocikam, nikdy by sa nedali na adharmický život. Ani moji zaťovia.

Ale moje dcéry – nikdy by ani nepomysleli na adharmický život. Mohli by ste skúšať, čo chcete. Takúto dôveru musíte mať k svojim vlastným deťom. Ako raz, keď boli malé, prišli susedia a povedali: „Vaše dcéry prišli a používali našu záhradu na rannú toaletu.“ Povedala som: „Čože, moje deti? Tie by nešli ani len do vašej kúpelne. Skúste ich zobrať, dám vám hneď teraz tisíc rupií. Skúste ich požiadať, aby šli s vami do vašej kúpelne, to je všetko,“ Poznám ich pridobre. Keby niekto povedal: „Vaše dcéry niečo vzali,“ poznám ich dobre, nikdy by sa nedoktli cudzích vecí. Poznám ich veľmi dobre. Nikdy by od nikoho neprijali žiadnu láskavosť.

Poznám ich veľmi dobre. Takto by ste teda aj vy mali poznať svoje deti. Neurážajte ich v prítomnosti iných. Upevňujte ich charakter a vznešenosť: „No tak, si Sahadža jogín, si dôležitý, bude z teba to a ono“ a uveďte ich na správnu cestu, udržujte ich na nej, vážte si ich. Ale nerozmaznajte ich, nerozmaznajte ich. Zvyčajne ich rozmaznávame. Buď sme rozmaznaní my alebo rozmaznávame ich. To je zlé, je to opäť ego. Povedzte im, ako sa majú podeliť s vecami, ako sa majú deliť. A buďte radi, ak sa delia a dávajú niečo niekomu.

Mali by ste byť šťastní, že mu to dali: „Daj to iným, nech sa aj iní pohrajú.“ Viete, ukážete im, že vás to teší, že sami dávate iným, potom sa to všetko deti naučia. Takže manželstvo je veľkolepé puto v Sahadža joge, manželstvá nás všetkých spájajú. Je to celá spoločnosť šťastne vydatých a ženatých. Ak však niekto nie je schopný vytvoriť šťastné manželstvo, radšej naň nepomýšľajte, pustite ho z hlavy. Viete, že som dokonca videla šesťdesiatročné ženy, v mojom veku, žiadať o manželstvo? Áno, sú ženy a muži, šesťdesiatnici: „Mama, mám len šestdesiat a chcela by som sa vydať.“ Povedala som: „Čože? V šestdesiatke mám už tisíce detí, ako môžeš čosi také povedať?“ Chcem povedať, že by ste nemali byť celý život nevestami. Mali by ste byť mamy a staré mamy. Myslím si, že po štyridsaťpäťke by nik nemal premýšľať o svadbe. Je to nezmysel po štyridsaťpäťke.

Všetci, dokonca aj vydaté ženy, ktoré by mali byť mamy a z ktorých budú staré mamy, sú ešte stále nevesty. Vidíte, to je jeden z dôvodov, prečo manželstvá zlyhávajú. Pretože už nie ste nevesty, povedzme po tridsiatke, alebo keď máte tridsaťpäť rokov. Ste mamy, ste na každý pád mamy! A otcovia. A preto žijete ako otcovia a mamy detí. Nás tak volajú v našej krajine. Do tridsiatky, do veku tridsať rokov nám hovoria nevesty – doolai, ale keď ste raz vyzreté… Mňa nikdy nik neoslovuje mojím menom. Povedia: Kalpanina mama alebo Sadhanina mama. Dokonca aj môjho manžela volajú Kalpanin otec, nikdy ho neoslovujú menom, pretože sa z vás stanú otcovia a mamy.

Zmierte sa s týmto postavením. Ale nie, vy chcete byť nevestami aj v tom veku, preto chcete mať posteľ ako nevesta, všetky veci v spálni ako nevesta, aj zariadenie v spálni, a to nejde. Už totiž nie ste nevesty. Lenže vy si myslíte: „Ó, tento môj muž je zrazu taký nudný,“ „Táto žena je zrazu taká nudná,“ a idete k inej žene, inému mužovi a tak ďalej. Takto sa správate k deťom a ničíte v ľuďoch nevinnosť. Ale ak to akceptujete, dobre rastiete, „dozrejete“ v otca a mamu, v dôstojných ľudí. Nejestvuje len jeden zdroj lásky – len vzťah ku mužovi alebo manželke. Je veľa vzťahov, ktoré sú bohatšími zdrojmi, záleží však na tom, aký je váš postoj. Ak ste malilinká riečka, nedá sa nič robiť. Teraz ste však oceán, buďte teda oceán.

Ak sa z vás stane more, buďte more. Keď sa z vás stane oceán, buďte oceán. More nemôže zostať malé ako nejaké malé ústie, je tak? Rovnako musí každý vedieť, že musia vyrásť z tohoto vzťahu a nemali by stále túžiť po manželovi a manželke, aby si ako štyridsaťpäťročné stále ďalej hľadali manželov! Zbláznili sa? Malo by sa teraz s tým v Sahadža joge prestať. Všetky, čo prekročili istý vek, by ma mali prestať unúvať s manželstvami a stať sa mamami. Je toľko detí, o ktoré sa treba starať! Budeme mať jasle, radšej choďte tam. Kto je ich… Kto je pre nich spoločník?

Ich spoločníkmi sú deti, vnuci, pravnuci. Toto musíte pochopiť, muži i ženy. Muži sú takí istí. Ani muži sa nikdy nesnažia stať sa otcami. Ak ste otec, ako sa patrí, nepomýšľate na manželstvo, pustíte ho z hlavy. Ak sa vám to nepodarí s jednou ženou, zabudnite na to. Zabudnite na to. Načo aj? Stačilo vám jedno. Takže čosi také vôbec nie je nevyhnutné a patrí to k spoločnosti, ktorá nie je sahadžajogínskou spoločnosťou, preto by to u vás malo fungovať.

Takže v sociálnych otázkach sú Indovia celkom dobrí, sú však slabí v ekonomike a politike. Nikdy si neberte príklad z ich politiky. Hrôza. Chcem tým povedať, že si neviem predstaviť horších politikov ako sú indickí. Najhorší zo všetkých. Ak by ste ich počúvali, nevedeli by ste, či plakať či sa smiať. Takí idioti, viete, samí somári sa dali na politiku, doslova somári. Horšie ako somári. Híkajú ako somáre, správajú sa ako somáre, kopú sa, robia všetko, čo si len viete si predstaviť, je to strašné. Veď ak sa chcete zasmiať, stačí sa pozrieť na nich z groteskného hľadiska, ako na somárov, viete?

Správajú sa naozaj tak, ako by spravovali celú našu veľkú krajinu. Väčšina z nich sú teda somári, nestretla som veľa rozumných. A tí, čo sú rozumní, sa tiež chcú stať somármi. Čo robiť? Je to ich najväčšie želanie… Predstavte si – svätec chce byť somárom! Vedzme teda, že ak máme nejaké dobré vlastnosti, sú to naše dobré vlastnosti a nemali by sme o ne prísť. Ak máme nejaké zlé vlastnosti, mali by sme ich napraviť. Toto je vyrovnaný prístup k sebe samému. Pretože na tom získame, nik iní na tom nezíska len sahadža jogíni, musíme byť v tomto ohľade „sebeckí“. My sme tí, čo profitujú.

Ak profitujeme my, celé telo profituje, celá Sahadža joga profituje. Toľko teda k sociálnemu životu, ktorý je veľmi dôležitý, a k vášmu egu. Ale najdôležitejšie je, že keď ste v Sahasráre, stanete sa mojím mozgom, naozaj, stanete sa mojím mozgom. A preto musíte byť veľmi opatrní, pretože nemáte premýšľať o svojej rodine, svojich deťoch, svojej domácnosti. Nemáte premýšľať o ašrame v Melbourn či ašrame v Sydney alebo v Austrálii, premýšľate o celom svete, o celom vesmíre a ako mu pomôcť. Keď dospejete do takéhoto štádia, stanete sa naozaj neoddeliteľnou súčasťou môjho mozgu, ktorý sa zaoberá čímsi omhoho väčším, čímsi vyšším. Funguje to aj na nižších úrovniach, to je na tom to dobré, môže to však pôsobiť na vašich individuálnych úrovniach. Venujem pozornosť vašim individuálnym problémom, vašim individuálnym návrhom, všetkému, čo poviete. Ale svetlo je tu pre celý svet. Vstúpme teda do kráľovstva univerzálneho náboženstva, ktoré musíme prebudiť a na ktorom musíme pracovať.

Pokiaľ tento stav nedosiahnete, neprináleží vám oslovenie „plne kvalifikovaný sahadža jogín“. Aby ste to dosiahli, musíte tvrdo pracovať alebo môžeme povedať, že teraz ste sahadža jogíni a stanete sa maha jogínmi. Musíte teda dosiahnuť stav maha jogy. Od jedného k druhému je veľmi blízko, pracuje sa na tom. Predtavte si, pred štyrmi rokmi by som si nikdy nebola pomyslela, že budem schopná vypracovať toľkých z vás tu v moje deti, a dnes je to skutočnosť. Je úžasné, že sme za štyri roky boli schopní dosiahnuť také nádherné výsledky a že budúci rok bude ešte veľkolepejší. Vidím to podľa toho, akí ľudia tam boli. Treba teda pochopiť, že poslúchať v Sahadža joge to, čo vraví Mama, je namieste. Ale niektorí majú veľmi zlý zvyk, že presunú zodpovednosť: „Urob to v mene Mamy, pre Mamu.“ O kom hovoria? Prečo by mal niekto hovoriť, aby sa niečo robilo Mame k vôli?

Alebo: „Mama tak povedala.“ Nie, ak ste duša, rozumiete, čo Mama hovorí, snažte sa teda pochopiť svoju dušu. To je najlepší spôsob, ako to zlepšiť a ako byť milým. Chcem, aby všetky naše deti vyrastali z tejto výšky, nech začnú s lepšími zásadami, na lepšej úrovni, pretože my sme začínali na nižšej úrovni, mali sme problémy. Dovoľme ale našim deťom začať na vyššej úrovni a Melbourne je miesto, ktoré som vybrala pre deti, aby tam vyrastali. Dúfam teda, že sa ženy ujmú svojej role, že sa muži ujmú svojej role a že tu vznikne pekný rodinný spôsob života, pekná spoločnosť a táto pekná spoločnosť… Čo je to? Viem. Dobre viem, čo sú to za svetlá. Viem, ako pôsobia. Višnumáya, to je Višnumáya, využili sme Višnumáyu. Odkiaľ máme svetlo, Višnumáyu?

Kde je schovaná? Višnumáya, viete, je to, čo dnes potrebujeme, ako aj porozumieť subtílnosti Višnumáyinho pôsobenia. Pozrite, aké je sahadž, ako sa čosi odohralo a ja som mohla hovoriť o Višnumáyi, pretože preniesť predmet rozhovoru na Višnumáyu nie je ľahké. Pozrite sa, musíte vidieť hru. Musíte vidieť hru. Ako teda Višnumáya prichádza? Ako to, že tak dobre cezo mňa pôsobí? Ako? Čo sa stalo? Odkiaľ sa nabrala?

V elekrine vyrobenej z vody, je vo vode ako hydroelektrina. Je vo vode, v Guru Tattwe, ale keď zostúpi, keď Guru Tattwa zostúpi do vás, pôsobí na jej úrovni Višnumáya, ktorá oslobodzuje, koná. S akým cieľom? Pre osvietenie. Čo sa odohrá navonok, odohrá sa na subtílnej úrovni. Preto sa musí inkarnovať, guruovský princíp sa teda musí inkarnovať, aby zostúpil na zem. Višnumáya teda pôsobí a osvecuje ľudí a o to ide. A takto sa všetko vypracováva. Teraz ste videli, ako viem zmeniť nejakú tému v jednom okamihu na inú tému, pričom si to ani neuvedomíte. Chcela som len, aby ste videli, ako Mama mení témy na základe istých udalostí, toho, že sa čosi niekde stane, že viem, že dôjde k zmene.

A vyzerá to ako prirodzené rozvíjanie jednej témy. Ďalšia vec, ktorú vám musím povedať, je, že všetci musíte mať plné poznanie o Sajadža joge. Veľmi málo ľudí má naozaj vedomosti o Kundalini, má naozaj vedomosti o vibráciách. Nevedia, kde je void. Mali by jestvovať pravidelné kurzy, dokonca aj pre starších sahadža jogínov. Kde sa na chodidlách nachádza void? Kde sú čakry na chodidlách? Keď im poviem, aby mi masírovali chodidlá, nevedia, kde. Aj keď ste nevzdelaní, nevadí, musíte mať však vysoké sahadžajogínske vzdelanie. Musíte mať úplné sahadžajogínske vzdelanie.

Musíte vedieť, z čoho pochádza ktorá choroba, ako ju liečiť. Každý z vás musí byť vzdelaný. Takže, keď máte kurz meditácie, musíte mať aj kurz, kde sa budete vzdelávať v Sahadža joge, v tom, čo treba robiť. Teraz máme knihu, samozrejme som ju videla, napísali ju o deťoch, ale čo chýba, je spontánnosť, musím teda na nej popracovať. Nejedná sa však len o knihy, sú tu aj moje kazety. Keď počúvate moje kazety, poznačte si, čo Mama hovorí, a preštudujte si to. Vzdelanie v Sahadža joge je teda veľmi dôležité, inak vaša inteligencia zhrdzavie. Musíte mať úplné vzdelanie o Sahadža joge, dávať len realizáciu nestačí. Musíte ho mať, aby iní videli, že ste erudovaní. Nik predtým nemal také rozsiahle vzdelanie, ako vy, žiadny svätec.

Využite to teda naplno. Jedno, akí ste starí, akú máte kvalifikáciu, na tom nezáleží, ale všetci by ste mali vedieť, čo je Sahadža joga, čo to znamená, ako pôsobí. Klaďte si otázky a hľadajte odpovede. Všetci ste ešte stále študentami Sahadža jogy, musíte vedieť, že ste stále študentami sahadža jogy a že musíte toto štúdium zvládnuť. Musíte ju poznať, každú maličkosť o nej. Nejde o to, aby ste sa len tešili zo Sahadža jogy, musíte mať aj poznatky. Ako keď vám chutí koláč, ktorý niekto napiekol, musíte vedieť, ako sa pečie, pretože ho potom môžete napiecť pre iných. Ak však neviete variť, ľudia vám neuveria. Videla som to. Ďalej som videla sahadža jogínov, ktorí celý čas pracujú, sú aktívni, pretože boli aktívni predtým, ale niektorí sú letargickí.

Videli by ste, že aj medzi Indami by ste našli rovnaké rozdiely, že jedni sú tu a druhí tam. To by nemalo byť. Každý by sa mal snažiť v sebe nájsť entuziazmus a dynamizmus, nie len jednotlivci. Ak je taký len jeden, nemá to zmysel. Niekedy býva takýto človek aj veľmi dominantný. Každý by mal pracovať, celé telo by malo pracovať, ak by sme to dokázali, pomohlo by to celkovému rozvoju, duševnému povzneseniu. Dobre? Takže dnes, v deň mojich narodenín, vám chcem dať veľké požehnanie. Ale každé narodeniny uberajú z môjho času, musíte si to uvedomiť, a preto musíte teraz rásť, aby ste mohli pokračovať, je to dôležité. Je veľmi dôležité, aby ste dozreli… Môj takzvaný vek, hoci sa neprejavuje, uberá z môjho času, musíte to vedieť, a preto musíte teraz urýchliť svoje napredovanie, dať sa na to, popracovať na tom.

Keď prídu ľudia, hovorte s nimi milo, potešte ich. Nespôsobte im žiadne… Potešte ich. Postarajte sa o nich, buďte k nim milí. Pritiahne ich to, nie ako keď niekto hneď povie: „Ty si bút, choď preč!“ Keď už budú v Sahadža joge, keď budú v nej, poviem im, aby odišli. Stále máme, viem, že máme stále niekoľkých takých, musíme im to povedať: „Máte problém, bude lepšie, ak odídete.“ To je v poriadku, budú musieť odísť z ašramu na nejakú čas a potom sa vrátia. Musí to tak byť, inak sa nedajú do poriadku, a takýto ľudia by to mali s vďakou prijať, že by sa mali dať do poriadku, že by sa mali zmeniť. Bude to lepšie, ako žiť naďalej s niečím len kvôli egu. Snažte sa teda spolupracovať sami so sebou, pretože vaše ja chce byť lepšie a lepšie a lepšie. Preto všetci tí, ktorých požiadam, poviem to Warrenovi, jemu poviem, u koho som videla, že nie je v poriadku, by mali odísť z ašramu. Ašram nie je miesto, kde by mal žiť hocikto.

Mali by v ňom byť len tí, čo sú do istej miery čistí. Mal by existovať istý minimálny štandard, ktorý musia mať. Ak tento štandard nemajú, musia odísť. Aj keď je tam žena, ktorá dominuje, alebo muž, ktorý je ako žena, pôjdu preč. Musíte byť normálni ľudia, inak keď prídu iní a uvidia tam stáť muža, čo vyzerá ako ošklbané kura, neurobí to na nich bohvieaký dojem. Alebo ako „zúbožený Kristus“, viete, ako som vám ukázala, ako nejaká mátoha. Neviem, na koho by to urobilo dojem. Musíte mať niekoho, ako je Kristus v Sixtínskej kaplnke, viete, čo stojí ako…, taký by mal muž byť. dôstojný, úctyhodný, prívetivý, majestátny, tak to má byť. A ženy by mali byť veľmi nežné a milé.

Bude sa vám to vracať veľmi dlho a vo vysokej miere späť. Veľmi, veľmi dlho, neviete, nakoľko sa to vrátilo mne. Dnes mi to príde veľmi vhod. Viete, keď som nešírila Sahadža jogu, bola som, taká bola moja povaha, veľmi milá k ľuďom, a všetko sa mi to vrátilo späť. Poviem vám jeden príklad. V Londýne za mnou prišiel jeden pán, volal sa… Ako sa volal ten komisár? Komisár z Puny, teraz je komisárom v Pune… To nič. Prišiel nás pozrieť, mali sme stretnutie z manželovej kancelárie alebo niečo také. CP povedal: „Zavolám ich na obed.“ Odvetila som: „Dobre.“ Uvarila som doma obed. Asi dvadsaťpäť ľudí prišlo na obed.

Najedli sa, starala som sa o nich a tak ďalej. Keď som šla do Puny, Marautra mi povedal, že tento komisár veľmi chce prísť, ako prezident, predseda alebo uvítací výbor, aby ma prijal. Povedala som: „Nespomínam si, kto je tento pán. Spomínam si len na niekoho, kto sa tak volal.“ Povedal: „Nie, nie, to je niekto iný.“ A bol to jeden z tých, ktorí vtedy prišli a veľmi ma vychvaľoval a ja som zašla, ako na to všetko prišiel. Povedal: „Táto pani, ktorej manžel zastáva veľmi vysoký post v živote, je taká skromná a starostlivá ako mama.“ A keď prišiel domov, povedal svojej žene: „Nikdy predtým som nevidel takú dámu, takú dokonalú dámu.“ Ako som sa o to pričinila, neviem. Zrejme som veľmi dobre navarila, samozrejme, ale musela som sa oň aj veľmi dobre postarať, musela som k nemu byť veľmi milá, ku všetkým. Asi som sama ani nejedla, len sa starala, všetko robila… Nepamätám sa, čo som robila. Ale robím to, pretože som taká, a to nebolo len v ten deň, videla som, že mnohí boli veľmi nápomocní len kvôli mojej povahe, len kvôli tejto mojej povahe. Poznáte nášho vysokého splnomocnenca vo Veľkej Británii. Obaja vysokí splnomocnenci, prvý aj druhý, B.K.Neru, a ten druhý, si ma tak veľmi vážia, majú o mne veľmi vysokú mienku, neviete si predstaviť, pretože musíte byť milí, pozorní, láskaví.

Ako sa vy staráte tu o mňa, som sa ja starala o nich. A preto to na nich urobilo taký dojem. Poviem vám, všetci manželovi priatelia a všetci si ma tak cenia, tak vážia! Šli sme navštíviť šéfa bezpečnosti, šéfa informačnej služby. Staral sa o nás kráľovsky. Colný úradník sa dozvedel, že majú prísť Mamine deti. Osobne prišiel na letisko, vedeli ste to? Sedel tam, neviem, či vyšiel von, aby dozrel na to, aby ste všetci prešli. Je to len vďaka osobným zážitkom s nimi, prečo by sa inak niekto staral o niekoho manželku? Toľkí prevzali funkciu po mojom manželovi, nik sa nezaujíma o ich ženy.

Kdekoľvek… Vidíte, teraz som mala ísť s manželom do Číny, a jeho agenti, ktorí boli v Japonsku a inde, na Honolulu, všetci prišli, len aby ma videli, pretože keď ide sám, nik ho nepríde pozrieť. Povedal: „Teraz prišli, teraz prišli na návštevu!“ Veríte tomu? Len preto, že som sa k nim správala ako dáma. Je to čosi také mocné. Má to veľkú moc a ženy by mali vedieť variť, je to dôležité. Ak nevedia variť, nie sú ženy, nemyslím si, že by boli ženy. Všetky musia vedieť variť. Musíte vedieť variť a každá sa to môže naučiť, je to dôležité. Skrytá sila žien spočíva v tom, ako varia. Vidíte, naši muži nemôžu nikam ísť, pretože varíme tak dobre, že musia prísť domov.

Spomenú si na jedlo. Je to teda sila, ktorú máte. Dnes budeme mať veľmi krátku pudžu, pretože mám narodeniny, a preto by mala byť pudža na narodeniny taká, aby bola skôr hlbšia, srdečnejšia, radostnejšia, a nie zameraná príliš na rituály. Netreba veľa obradov, pretože máte radostnú náladu, oslavujete Mamine narodeniny. Už ju máme, nie je vám treba nič, aby ste ju nadobudli, pretože už máte radostnú náladu, dobre? Takže len veľmi krátku pudžu, povedala som mu, urobíme. Dnes mám narodeniny. Netreba mať veľkú, rozsiahlu pudžu. Treba len prilákať všetky božstvá, už sú tu, tu hore, len sa pozrite, koľko vibrácií emitujú! Sú veľmi šťastní, že oslavujete moje narodeniny.

Takže pri každej pudži je ich treba prebudiť, požiadať ich, aby boli k vám milí a tak ďalej. Hoci sú všetci prebudení vo mne, chcete to. Teraz sú však prebudení aj vo vás, netreba nám vôbec dlhú pudžu, vôbec nie. A aj Modimu som povedala, že budete mať veľmi krátku pudžu a že krátka pudža postačí. Takže dnešná reč bola ako pudža. Pamätajte, že by to pre vás neplatilo, keby ste neboli sahadža jogíni. Dnes to ale neplatí pre vás, preto sa necíťte vinní. Hlavne nezabúdajte, že ste sahadža jogíni, moje deti, a ja vás veľmi ľúbim. veľmi, veľmi. Majte teda dôveru sami v seba, úplne si dôverujte, dobre?

To je najväčší dar, ktorý mi dnes môžete dať. Nech vás Boh žehná! Šri Matadži hovorí v hindi. Na to teda musíte umývať moje chodidlá, päť, desať minút, a umývať mi asi desať minút ruky. To je všetko. Také jednoduché. Netreba nám na to veľa ľudí, len to dajte tam.

Načo zachádzať do mojej minulosti?

V súčasnosti: Om twamewa sakšát, Šri Nirmala Devyai namoh namaha. To je najväčšia mantra, poviem vám. Je to najväčšia mantra. Vyskúšajte ju. Prosím, zopakujte ju ešte raz. Poďte sem. Umyte mi nohy. Rukami. Obidvomi rukami. A zase dvaja.

Rýchlejšie. Umy ju. Teraz ďalší traja. Obidvomi rukami. Poďte sem. Dvaja z vás. Fajn, hotovo. Tí, čo ešte neboli, poďte sem. Teraz prídu dopredu malé deti. Poďte z tejto strany, poďte sem.

Umývaj druhou rukou. Dobre, hotovo. Obidvomi rukami. Teraz povedzte anglické mantry. Dobre. Ďalšia skupina. Poďte sem, jeden po druhom. Po anglicky. Obidvomi rukami. Fajn, hotovo.

Pekne. Veľmi pekne. Prosím, umývajte obidvomi rukami. Masírujte ju obidvomi rukami. Tak je to správne. Dobre. A teraz je kto na rade? Je ich ešte viac? Choďte si sadnúť za nich. Jeden za druhým.

Poriadne. Masírujte ich poriadne. Dobre, hotovo. Poďte bližšie. To je ten chlapček. Ty mi umy chodidlá. Dobre. Aj druhou rukou. Nech vás Boh žehná! Veľa sebaistoty!

Nech vás Boh žehná. Dobre. Vnímajte, čo hovorí, vnímajte to. Všetci to hovorte. Ďalej, všetci ste sa mohli presvedčiť, že Ganéša je kľúčom. Kristus je kľúčom ku všetkému. Je kľúčom, je podstatou všetkého, viete? A tak sa všetko vypracováva vďaka nemu. Pozrite sa, ak máte prísť ku mne, musíte prostredníctvom neho. To znamená, že sa vo vás najprv musí zrodiť patričná nevinnosť, potom prídete ku mne.

Ganéša je veľmi dôležitý. A Austrália je centrom Ganéšu. Vy, ľudia, ste teda ohromne dôležití, ste kľúčom. Je teda veľmi dôležité, aby ste práve vy dbali na podstatu viac ako hocikto iný. V každom ohľade – ako som vám povedala, že muž musí byť muž, žena musí byť žena. To sú základné prvky všetkého. To je podstata. Je to veľmi dôležité. Je to na vás, pretože cez vás to bude pôsobiť, cez vašu nevinnosť. Vy ste tí, ktorí tvoria nevinnosť Západných ľudí.

Je to ohromne dôležité. Zverte to nateraz radšej Warrenovi. Museli ste si aj všimnúť, že každý rok sa všetko skracuje. Vidíte? Ešte aj dávanie realzácie trvá kratšie, pudža je kratšia. Musíme „šetriť“ časom, je tak? Takže dochádza ku skracovaniu. Ale prečo? Pretože pôsobia sily. Jestvuje opora, živiny a práve vy môžete túto silu „vyživovať“, pretože ste tu, také množstvo kanálov!

Môžete teda všetko skrátiť. Dúfam, že sa to nezvráti! Hovoríte, hovorí že áno? Dobre. Teraz budeme robiť nasledovné – budeme len umývať ruky. Dajme sa do toho. Ale nemusíte… môžete dať len jeden… Môže to robiť niekto iný? Poďte sem. Lejte to sem. Poďte z druhej strany.

Ty to poď robiť sem. Dnes, kedže mám narodeniny na Šrí Ganéšovom ostrove, myslím si, že by mali celú pudžu robiť deti. Bolo by to lepšie. Dobre, takže dievčatá teraz musia vstať. Držte sárí – dajte im sárí. Máte väčšie dievčatá, nevydaté? Len im dajte držať sárí, dievčatám. Neviem, či ho deti udržia alebo nie, je veľmi ťažké. Držte ho dvojmo, tak. Takže, teraz sa všetky postavíte na koniec, dobre?

A držte sárí z tejto strany a vy choďte z tejto strany a držte ho. Vysoko. Teraz, najprv všetky deti. Malé sem. Dobre. Teraz choďte vy dopredu. Nech si dievčatá popodávajú sárí dokola, vy poďte dopredu, takto. Dobre. Teraz, chyťte sárí takto. Poďte sem.

Teraz, všetky dievčatá prídu sem. Ďalej, ty ho drž na tejto strane, drž ho vyššie. Nech všetci vidia sárí. Aj nejaké vyššie divečatá by im mali pomôcť. Nech ho držia vo svojej výške. Teraz, väčšie dievčatá, poďte sem. Vy dve alebo štyri z vás, poďte sem. Poďte sem. Nech ho držia trochu tým smerom. Dobre.

Jednoducho ho posuňte bližšie k deťom. Teraz budete robiť nasledovné – urobíte tu červený znak. Je to červený znak, odtiaľ? Najprv urobte čiaru, dobre? Myslím, že by ho teraz mali držať väčšie dievčatá a zavoláme ich, aby dávali kvietky, dobre? Mali by to robiť len veľké dievčatá. Dobre. Všetky malé by si teraz mali sadnúť. Zavoláme vás na kvietky, dobre? Teraz musíte urobiť čiaru… a potom pod čiarou… Aj tu najprv čiaru a potom to, čo je pod ňou.

Toto musí byť za čiarou. Urobte čiaru. Toto dajte pod chodidlo. Musíte všetko zafarbiť na červeno. Teraz musíte urobiť swastiku. Na vrch. Teraz urobte jednu v tomto smere. Dobre. Je vás presne sedem! Všimli ste si to?

Áno, teraz dajte toto odtiaľto preč a tieto dávajte po jednom.. odtiaľto. Musíte dať trošku. Urobte červenou swastiku v strede. Pomôžem vám to dať. Na vrch tejto. Fajn. Dobre, hotovo. Teraz dajte okolo sárí. Teraz zdobte kvetami. Môžu prísť deti.

Teraz dajte sárí okolo, takto. Nech prídu deti, aby dali kvietky. A teraz zavolajte na kvety chlapcov. A máme aj iné kvety. Nech to spravia chlapci. Vyrovnajte to, položte to dole, aby boli kvety na vrchu. Nech sa o kvety postarajú chlapci a poproste ich, aby ich naaranžovali. Môžu to prísť urobiť väčšie dievčatá, dievčatá. Nie tie, čo mi teraz zdobili chodidlá, pretože tie, čo mi zdobili chodidlá… Videli ste, tie ktoré mi teraz zdobili chodidlá… Iné, poďte sem. Dajte jej jeden.

Tam tiež, vezmi si jeden. A všetky tieto prstene… Najprv vľavo, tak. Ďakujem vám teda veľmi pekne! Zavolajte tam viac dievčat. Sú ešte iné dievčatá? Poďte pomôcť. Môžeš to urobiť, vidíš, na jednej strane. Rob to rovnako… Rovnako na druhej strane. Teraz, tento musíte dať opačne, vidíte? Jeden je na túto stranu, druhý na tú stranu.

Je to veľmi krásne. Šrí Matadži, od všetkých detí z Austrálie k tvojim narodeninám. Ďakujem vám veľmi pekne. To je priveľa! Hovorí, že si to musíme teraz založiť, neviem čo. Vieš čo? Hodí sa to k môjmu sárí. Je to náhrdelník lásky! Takto to má byť. Tento náhrdelník nás, Šrí Matadži, napĺňa očakávaním, že sa ľavá višuddhi všade vyčistí!

Tento náhrdelník, Šrí Matadži, sme vybrali, aby bola aj perlová čakra vyčistená! Veľmi dobrý nápad! Tu je iný prsteň, menší prsteň, dobre. Vyzerá to tak pekne! Trochu privysoko. Jeden stačí. Dajte mi, prosím, hrebeň. Teraz mám šesťdesiat tri rokov. Nie, šesťdesiat štyri, viete si to predstaviť? Budeme mať tento zvláštny… Teraz môžu prísť tí, čo by chceli urobiť fotografiu.

Toto je pre teba, Mama. Vážne? Viem, že sa musíš starať o toľko nevídaných vecí, ale neviem, kde sa podel náš fotograf. Myslím, že tu nie je… Matthew tu nie je. Uvidíme, ako to pôjde. Urobte záber celej postavy. Urobte jeden alebo dva pekné zábery. Už je to urobené. Dobre. Fotil by si radšej bez girlánd?

Myslím, že by to bolo lepšie. Pozrite sa na toto. Sú také krásne. Je to pravý štýl Radhy. Väčšina je zozadu. Pozrite sa na toto. Nádhera! Poďte sem. Odkiaľ to len máte? Je tu niekto, čo by pomohol?

Je to krásne. Najlepší štýl, aký sme doteraz mali. Toto je vzor, ktorý by sme tiež mali mať. Musíme ho zobrať do Anglicka, Indie, vyberieme, ktorý je najlepší. Toto sú tri Bohyne. Toľko ornamentov! Teraz. Radšej sa pozriem, ktoré… Je to také krásne a pohodlné. Mohlo by to byť takéto, vidíte? Pretože toto musela byť muladhára… Toto bolo ono: muladháru nemožno nijako prekryť.

Musí to byť tak. Vidíte? Teraz mi dajte sárí. Preložte okolo mňa sárí, dievčatá. Poďte sem. Urobte záber celej postavy, ak chcete. Odfotili chodidlá, dobre. To už boli všetci fotografovia? Teraz, máme veľa práce. Musíte vziať girlandy.

Najprv mi teda dajte veci, ktoré sú tam. Len sa ich dotknem. Dobre? Viac dievčat, väčších dievčat. Tri sárí v jednom. Všetkých sedem dievčat, poďte. Tie, čo držia moje sárí. Dobre? Nech vás Boh žehná. Teraz je to hotové.

Teraz kvety. Dievčatá to môžu urobiť. Teraz girlandy. Toto je typické, je to vyrobené v južnej Indii, robia to obrovské, velikánske. A aj v Indii to robia. A hovoria tomu… Ďakjem vám pekne! Urobte záber celej postavy, aj s chodidlami. Ďakujem vám veľmi pekne, ďakujem. Pri aarti by sme chceli mať aj girlandy. Môžete priniesť aj ten veľký mosadzný predmet.

Jeden sem, druhý na druhú stranu. Tieto veci možno dať preč, aby ste mohli urobiť záber celej postavy. Dobre, teraz pôjdem sem.