(V poriadku. Tak.
Je dosť teplo. Dobre, ako chcete. Kam dám tento nádherný kvet?
Aké kvety! Hm?
Jogín: Áno.
Nádherné!
Teraz, ak mi môžete z mojej tašky doniesť vreckovku, bolo by to dobre. A moje okuliare.)
Dnes som premýšľala o tom, že vám porozprávam o sahadža-kultúre.
Takže, našou organizáciou je dharma, višwa dharma. Ale táto musí mať kultúru. Vo všetkých náboženstvách zatiaľ nejestvuje žiadna kombinácia náboženstva a kultúry, ani jedno náboženstvo to nemá. Preto všade nachádzate odlišné kultúry. Napríklad v Indii majú ľudia, ktorí nasledujú hinduistické náboženstvo, na rozličných miestach odlišné kultúry. Žijú v Lucknow alebo, povedzme, v U.P.? Majú moslimskú kultúru. Viac islamský štýl. Jedia z jedného taniera, robia všetky možné veci, ktoré južní Indovia normálne nerobia, a južní Indovia majú inú kultúru ako Maharaštrania.
Takže aj v náboženstve, akým je hinduizmus, kde je kultúra dôležitá, veľmi dôležitá, nachádzame variácie.
Dochádza teda k ovplyvňovaniu kultúr susednými kultúrami alebo okolitými kultúrami, a ľudia kvôli tomu poblúdia.
Keď etablujete náboženstvo ako je toto… Višwa dharma nie je ako žiadne iné náboženstvo. Je to opravdivé náboženstvo v nás a táto opravdivosť sa v nás zjaví preto, že sme splynuli s dušou. Takže keď hovoríme o sahadža-kultúre, ide o kultúru duše.
Čo je teda kultúra? V prvom rade sa pozrime, čo je to kultúra. Kultúra je spôsob správania sa k druhým. Je to spoločný spôsob správania sa k druhým.
Napríklad v anglickom jazyku povieme: „Ďakujem.“ Aj keď vás niekto zavraždí, možno poviete: „Ďakujem.“ Predtým. (Smiech) Alebo človek, ktorý vás zavraždí, možno povie: „Prepáčte.“ (Smiech) 3:01 Do telefónu , aj keď prosto len povedia niečo, čo nepočujete, zvyknú povedať: „Ľutujem.“ Zakaždým: „Ľutujem,“ akoby bolo „ľutujem“ slovo, ktoré sa používa pre nič za nič. Chcem povedať: ak vám je ľúto, prečo vám je to ľúto? „Ľutujem.“ Do telefónu predtým zvykli hovoriť: „Prepáčte?“, to malo zmysel. Ale teraz vidím, že všetci od A po Z hovoria: „Ľutujem.“
Chcem povedať, že to nemá žiadny význam. Veď čo je vám ľúto, že poviete: „Ľutujem.“ Všetko je im „ľúto“.
Alebo môžeme v anglickom jazyku povedať: „Obávam sa.“ Vidíte? Je to veľmi bežné: „Obávam sa.“ Čoho sa obávate, celý svet sa obáva vás! (Smiech)
Takže toto je kultúra, o akej hovoríme. Každá takáto kultúra sa stane neprirodzenou, nie je spontánna, nezakladá sa na skutočnosti. Nemá žiadny zmysel. Niekedy je bezpredmetné, bezpredmetné lipnúť na určitých kultúrach.
Takže kultúra duše sa nemení. Je univerzálna a je vyššia ako akákoľvek iná kultúra. Okrem toho integruje všetky esencie všetkých kultúr.
Vyžaruje teda z duše. Teraz, duša má dve stránky. Jednu stránku, ktorú vidíte. Druhú nevidíte. Ako mesiac. Stránka, ktorú vidíte je „vonkajšia“, voči iným ľuďom, iným sahadža-jogínom, iným ľuďom, iným spoločenstvám, ktoré nie sú „vy“, rozhodne. Druhá stránka, ktorú nevidíte, je vzťah k Bohu Všemohúcemu, vzťah k vašej Mame. Ak táto stránka nie je v poriadku, stránka správania sa navonok by sa mohla stať neprirodzenou, mohla by sa stať fingovanou a nie sahadž. 5:00 Takže je úplne iná ako hocijaká iná kultúra. Aby sme spoznali nejakú iné kultúru, čo robíme? Pozrieme sa, ako hovoria, aký je ich jazyk, ako vyslovujú, ako sa správajú. Pozorujeme všetky vonkajšie faktory: musíte vedieť „thank you“, ak chcete vedieť anglický jazyk. Musíte vedieť „thank you“, „prosím“. Všetko toto. Ak však chcete poznať sahadža-kultúru, musíte poznať svoju Mamu a musíte poznať Boha Všemohúceho. A vzťah k vašej Mame a Bohu Všemohúcemu musí byť úplne dokonalý. Potom nie je žiadny problém. Ale ak tento… tento vzťah, nie je v poriadku, potom nemôžete mať strojenú sahadža-kultúru. To je jedna vec, ktorá je istá: strojená sahadža-kultúra nie je v poriadku.
Povedala by som, že India má – vo svojich základoch – kultúru duše. India má, vďaka tradíciám a zvyklostiam v Indii. A po celé veky ľudia hľadali pravdu. Sú obdarení duchovne – vďaka svätcom. Majú špeciálne požehnanie, pretože boli hľadačmi nie materiálnych vecí, ale duše. Obzvlášť v Maharaštre, mali by sme povedať, pretože je tam Kundalini. Ľudia sú stále priťahovaní, ako magnet, pretože Šri Ganéša je magnet, sú priťahovaní k Bohu a k duši. Tvoria teda istú štruktúru, je však veľmi prerastená strojenosťou. Musíme priznať, že je tam veľa, veľa strojenosti, falše, nezmyselnosti, ktoré do nej vrástli, 7:01 pretože náboženstvo sa dostalo do rúk… duchovné náboženstvo sa dostalo do rúk diletantských, otrasných takzvaných „brahmínov“, ktorí neboli realizovanými dušami. Kultúra sa teda stala takou nezmyselnou, že vás to niekedy privádza do rozpakov.
Lenže mať kultúru… Kultúra sa v prvom rade vyvíja prostredníctvom meditácie, tým, že sa pozeráme na seba. Najprv sa musíte pozrieť sami na seba: aké city prechovávate k svojej Mame a k Bohu Všemocnému? Hlavne: koľko si dovoľujete k svojej Mame? Nakoľko si vážite svoju Mamu? Je Mahamáya. Už aj prvé „m“ je ťažké pochopiť.
Ak si teda začnete dovoľovať, stále na ňu naliehate, neustále skúšate zaujať jej pozornosť, robíte si nárok na jej čas, alebo jej píšete jedenásť stranové listy a podobne, je to jeden prístup. Iný prístup je úplná ľahostajnosť voči vašej Mame. Treba to teda chápať svojím srdcom. Nemusíte sa so mnou rozprávať, ja viem, koho srdce bije. Možno som jediná osoba, ktorá naozaj vie, čo ste. Ani vy sami sa možno nepoznáte. Nemusím nič povedať, ale poznám vás do najmenšieho detailu, z čoho možno poviem len trošku, pretože som príliš jemná na to, aby som niečo povedala. (Smiech, Šri Matadži sa smeje.) 9:01 Kvôli – opäť – sahadža-kultúre. Kvôli sahadža-kultúre vám nemôžem povedať všetko rovno do tváre. Naprávam to, snažím sa to napraviť, napravím to. Ak to nie je možné, potom vám to poviem. Vtedy v tom musíte vidieť aj to, nakoľko uctievate. Niektorí ľudia – hoci so mnou trávia viac času, zostávajú so mnou, chcú byť so mnou… Aj to len vtedy, keď sa cítia byť odovzdanými. Takže by nemalo dochádzať k nedorozumeniam: ak niekto so mnou trávi viac času, nemali by ste sa za to odsudzovať. Je to v poriadku. Ide však o to, nakoľko ste odovzdaní.
Teraz, ak ste odovzdaní, ako rozpoznáte odovzdanosť v človeku? Viete, má to jednu stránku a druhou je jej prejav.
Napríklad človek, ktorý je odovzdaný, so mnou veľa nehovorí. Nehovorí. Počúva, nehovorí. Zdravý rozum: počúva. Dokonca aj ľudia, ktorí sú veľmi dobrí, videla som, že keď hovorím, pridajú tu a tam svoje vlastné slová. Ľudia, ktorí sú veľmi dobrí, mala by som povedať. Odovzdanosť teda nie je úplná.
Ďalej čas: začnú si veľmi uvedomovať čas.
Kto urobil čas?
No dotyčný mi nepríde rovno a nepovie mi. Povie však niekomu inému: „Choď a povedz Mame, že teraz musí ísť.“ Viem všetko: kto hovorí komu, kto za kým ide, kto niekomu hovorí, kto je „väzňom“ časom. A potom to obrátim žart. Ja viem, kedy treba prísť, ktorý čas je priaznivý, ako to bude fungovať.
Odovzdanosť by mala byť taká, že by ste sa nemali obávať. Povedala by som, že Dhumal je jedným z tých, ktorí sú veľmi oddanými ľuďmi. 11:03 Keď som tam prišla, bola som veľmi unavená a povedal: „Mama, ak chceš, môžeš si oddýchnuť.“ Povedala som: „Áno, chcem si oddýchnuť.“ Takže ma hneď nechal samú. Bola som naozaj veľmi unavená, pretože som mala veľmi dlhú cestu. A ešte to a ono, a ešte som šla celú tú cestu tam. Pomyslela som si: „Ľahnem si a vyspím sa z toho.“
Samozrejme, keďže som vedela, že všetko musí byť urobené v pravý čas, som si jednoducho ľahla. A mali sme program: moje oficiálne privítanie v dedine, a všetci tam na mňa čakali. A ja som spala. On by ma nezobudil. Nezobudil by ma. Povedal: „Všetko bude v poriadku vtedy, povedzte im, keď Mama príde.“
Bolo veľmi slnečno, všetci sedeli pod stromami, slnko bolo pálčivo horúce. Pekne si zdriemli pod stromom a tak ďalej. Všetci dedinčania prišli, všetci prišli, všetko sa dalo do poriadku. A keď som vstala – bolo okolo pol šiestej – vtedy mi povedal: „Mama, neoboznámil som ťa s programom.“ Nikdy mi nepovie. Keď dostanem niečo napísané, dobre, ale: „Spala si, nechcel som ťa rušiť.“ „Aký je program?“ „Bol to o tretej.“
Povedala som: „O tretej? Prečo si mi nepovedal? Prečo si ma nezobudil?“
Odpovedal: „Bola si hore, ja viem, že si bola hore, Mama. Je to v poriadku.“
Takže sme vyrazili o šiestej. Slnko zašlo. Dovtedy pripravili nádherné svetlá a ohňostroj a všetko, a všetko ponáhľanie sa skončilo, veľmi pekne sa usadili. A došli aj ľudia zo vzdialených dedín a dobre si všetko zariadili, a prišli v správnom čase a boli veľmi šťastní, že som prišla neskoro, pretože slnko už nebolo také pálivé. 13:01 Kým sme prišli, bolo sedem hodín. Bola noc a zapálili svetlá a boli rozmiestnené všade ako počas diwali. Mali všetko, mali dostatok času, aby všetko pripravili. Potom Dumal povedal: „Vedel som, Mama, že si hore a že si organizovala.“
Ak to niekto pochopí, nebude sa ma snažiť organizovať. Môžete mi len povedať: „Musíme odísť o tomto čase.“ Ale ak nemusím odísť, neodídem, nech robíte, čo chcete, mojím milým spôsobom. Nikdy sa vám nebude zdať, že som priečna, ale som. (Smiech aj Šri Matadži sa smeje.) Pretože viem, čo je správne, je správne, a musí sa urobiť daným spôsobom. Inak som veľmi tichá, nestarám sa, nikdy vás neorganizujem, nikdy vás nenaháňam, nikdy nerobím nič, čo by vás rozrušilo.
Duša nie je nikdy rozrušená, nikdy nie je rozčúlená, nikdy sa neponáhľa a nikdy nie je to, čomu hovoríte go-go biznis. (Smiech) Ako teraz – museli sme ísť na letisko. Pozorujete, že všetci sú ako lietadlá – krúžia, krúžia, krúžia, krúžia. „Čo sa stalo?“
„Ó, musíme ísť, my…“
„Musíme ísť, dobre. A čo?“
Toto všetko je, celý ten rozruch a všetky tieto veci zažívame, pretože sme „von“. Ak ste však zajedno so svojou dušou, ste úplne tichí, úplne pokojní: „Dobre, musíme ísť, dobre, prídeme tam. Nevadí.“
Minule sme šli niečo nakupovať. Chcela som kúpiť nejaké sárí pre indické ženy. Stratili sme sa. Vôbec som ich neznepokojovala. Chodili sme dokola a dokola a dokola a dokola. A potom Dannymu prišlo na um, povedal: „Myslím, že asi musíme na všetkých týchto miestach zanechať vibrácie.“ Povedala som: „Správne.“ A asi dve hodiny, myslím, sme len blúdili. (Smiech) 15:02 Každý iný by bol hovoril: „Čo to je? Neviete nájsť to miesto? Čo je s vami?“ My sme boli ticho. Prišli sme k obchodu v správnom čase, dostali sme všetko v správnom čase, urobili sme všetko, prišli naspäť v správnom čase. Všetko bolo prvotriedne, nič zlé sa nestalo. Ale hocikto iný na mojom mieste, poviem vám, by bol v tej chvíli: „Ó, Bože! Toto, hento!“ Prečo šetríte časom? Načo šetríte časom? Takto prepasieme prítomnosť a to je jedna vec, ktorú duša nikdy neprepasie. Je vždy v prítomnosti. To je skutočnosť.
Ľudia na Západe sú teraz zameraní na budúcnosť, extrémne zameraní na budúcnosť. A ich zameranosť na budúcnosť ich niekedy privedie do situácií… Napríklad musia ísť vlakom. Namiesto toho, aby šli na správnu stanicu, pôjdu na tú, ktorá je ďalej. A potom znovu idú na nasledujúcu. Vlak k nim nikdy nedôjde. Taký druh povahy majú. Nemali by sme teda vôbec plánovať, nič také, čo nás napevno „zviaže“. Ak mi však v tomto momente treba povedať, že teraz máme ísť, to je v poriadku, hotovo. V momente, keď ste to povedali, je to zaznamenané. Hotovo. Dobre? Dostalo sa to do pamäte, teda nie je prečo sa kvôli tomu znepokojovať.
Čo robíme teraz, v tomto okamihu? Veľmi tichým spôsobom ho pozorujte ako svedok. Pozorujte seba ako svedok, teraz! Pozorujte sa ako svedok: „Kam smeruje moja myseľ?“
Povedzme, že niekto musí variť, musí si premyslieť: „Ó, musím zohnať to, musím zohnať hento, všetko.“ Akonáhle začnete hovoriť: „Ja to musím urobiť,“ nebudete to týmto spôsobom nikdy schopní urobiť. Ak však poviete: „Dobre, práve teraz som v meditácii,“ v každom okamihu: „Som v meditácii,“ všetko príde k vám, dokonca aj hmota, a dostanete vhodné veci na vhodnom mieste. 17:04 Stretneme správnych ľudí na správnom mieste. Minule sme sa len prechádzali, túlali. Koho sme tam našli? Carolyn. Jednoducho vyšla von. Bola tam, chcem povedať, stretla som ju. Povedala: „Christine je hneď vo vedľajšom vchode.“ Povedala som: „Poďme!“ A mali by ste vidieť radosť na jej tvári, keď prišla dole a zbadala ma. Nádherný zážitok pre mňa a pre ňu. Bola taká šťastná! Potom sme šli spolu.
Takže keď ste natoľko zviazaní svojimi hodinkami, znamená to, že nie ste „priviazaní“ k svojej duši. Ak sa teda sahadža-jogín pozerá na hodinky, potom nie je sahadža-jogín. Druhá stránka by však mohla byť, že sahadža-jogíni nie sú nikdy načas tam, kde musia byť. Veľmi bežné v Anglicku. Vždy prídem prvá… aby som otvorila dvere. (Smiech) A aby som vyriadila, niekedy.
Teraz, brať veci ako samozrejmosť, nie je náhľad, aký zodpovedá Sahadža joge. Musíte byť ostražití. Ostražití. Naozaj ostražití. Ak ste ostražití, okamžite budete vedieť: „Teraz, v tomto čase musím ísť. Musím to urobiť. Teraz musím obstarať túto vec.“ Ak máte niečo zmeškať, tak to máte zmeškať. Tak to je.
Bola teda napísaná jedna nádherná vec, ako sa hovorí: „Jai sei rakhahu tase hi rahun.“ „Ako ma zaopatríš, tak budem šťastný.“ Dôležité je teda zadosťučinenie pre vaše Ja, pre vašu dušu. Ego totiž naplánuje: „Ó, pôjdeme tam, musíme kúpiť pre Mamu, povedzme, margaréty.“ 19:06 Rozhodnete: „Musíme kúpiť margaréty!“ Margarétky nenájdete, ste sklamaní: „Prečo nie?“ Toto všetko sú moje kvety, či sú to margarétky alebo nie, vyzerajú tak krásne! Čokoľvek dostanete, dostanete. To je to, čo je chcené. Viete, že Božia sila pre vás všetko zariadi. Ak máte zohnať niečo iné, lepšie bude, keď to zoberiete. Aj keď omylom položím ruku na nejaké veci, napríklad na knihu alebo niečo, okamžite ju otvorím a pozriem sa, prečo sa táto kniha ocitla v mojej pozornosti. Prečo sa dostal tento chlapík do mojej pozornosti? Prečo sa toto deje? A okamžite zistím, že je tam nejaké prepojenie, niečo musí byť urobené, niečo musí byť povedané, niečo sa musí vypracovať. Takže osoba, ktorá je nasiaknutá kultúrou duše, sahadža-kultúrou, zapôsobí na druhých svojou tichosťou a relaxovaným postojom.
Uvoľnenosť nikdy neznamená letargiu. Na žiadny pád. Neznamená letargiu. Letargia je proti uvoľnenosti. Človek, ktorý je uvoľnený, sa nemôže stať letargickým. „Uvoľnený“ znamená človek, ktorý je ostražitý a tichý. Tieto dve veci sú pre ľudské bytosti nemožnosť (smiech), pretože ak sú ostražití, ak sú ostražití, potom nie sú pokojní. Ak sú nešťastní, smutní, potom si myslia, že sú veľmi, veľmi tichí.
Takže toto je jedna vec, na ktorú musíte pamätať: že musíte byť neustále svedkom sami seba. Nezatracovať sa, ale byť svedkom samého seba. Keď poviem slovo „svedok“, znamená to „odpútaný“. 21:03 Čo sa ale stane, keď začnete zatracovať sami seba? Prehliadnete všetko dobré.
Máte napríklad istú skúsenosť s náhlym dosiahnutím výšky. Dobre? V tom bode by ste sa jej mali držať, podržte si ju, vytrvajte v nej, ale nezabudnite, že môžete ísť aj naspäť, nie. A potom čakajte na ďalší vyšší moment a držte sa ho. Takto leziete na Himaláje. Ale nie takto: „Ó, Mama. Teraz je to v poriadku, ale čo príde ďalej?“ Vtedy schádzate dole. Musíte sa totiž na seba pozerať z hľadiska toho, že viete, aké sú vaše sily. Teraz ste duša, nie ste viac obyčajná ľudská bytosť, takže vám neprináleží zatracovať sa, ponižovať samého seba, alebo sa akýmkoľvek spôsobom cítiť nešťastný. Na žiadny pád. Minulosť je minulosť. Čo sa stalo pre chvíľou, je za nami. „Teraz budem rásť. Teraz budem rásť.“ Takže osoba, ktorá má sahadža-kultúru je nielen spontánna, ale aj oduševnená. Je oduševnená osobnosť. Osoba takéhoto typu, oduševnený vizionár. Taká osoba iných ľudí nadchne: „Pozrite, tu je človek, ktorý je oduševnený, ktorý hovorí oduševnene, takým spôsobom, ktorý sa veľmi odlišuje od iných.“ Hovorí niečo nové, nové, čo dodáva silu. Taká osobnosť… Ako minule, viete, počuli sme prednášky toľkých ľudí, 23:03 a keď prichádzal premiér Nového Zélandu, C.P. povedal: „Poďme teraz späť, dáme si trochu čaju alebo tak.“
Povedala som: „Nie, počúvaj tohto muža. Je to realizovaná duša.“
Povedal: „Naozaj?“
Odvetila som: „Áno, počúvaj ho.“
Najprv bol každý: „Sedí na Novom Zélande, v takej mini krajine! Čo nám ten ide povedať?“ Behom dvoch minút zaujal pozornosť všetkých a priam bublal všetkým, tak nádherne, a hovoril o mnohých veciach tak odlišne a tak novo a o toľko lepšie! C.P. bol prekvapený. Povedal: „Ako to vieš?“
Odvetila som: „Viem, pretože keď som bola na Novom Zélande, povedala som im, je to realizovaná duša.“
A náš premiér je tiež realizovaná duša. Budete prekvapení, potom, ako náš premiér skončil svoj prejav a tak ďalej, po dvoch, troch prednáškach mal odísť. Vtedy sa obrátil a šiel k tomuto „austrálskemu“ premiérovi, len k nemu, a zagratuloval mu. Gratuloval mu. Zagratuloval mu a povedal mu niečo veľmi blízke. A ten chlapík sa, viete, znovu potešil. Videli sme to všetko. A potom šiel preč. Prečo? Pretože realizovaná duša rozumie inej realizovanej duši a všetci sa čudovali: „Prečo sa otočil len k tomuto jednému človeku a šiel mu zablahoželať?“ Takže taká veľká krajina ako India, reprezentovaná naším premiérom, šla celú tú cestu k maličkej krajine akou je Nový Zéland, ktorá je ničím v porovnaní s Indiou, a blahoželá! A to je vyspelá krajina a toto je rozvojová krajina. To je niečo, čomu ľudia neporozumeli. Ani celú tú radostnú atmosféru, čo sa rozhostila, keď si obaja potriasli ruky.
Toto je sahadža-kultúra, v ktorej rozpoznáte realizovanú dušu, vznešenosť realizovanej duše. Takže keď ide o vzťah k iným, na prvom mieste sú sahadža-jogíni. 25:04 Videla som však, že väčšina ľudí sympatizuje viac s inými a sympatizuje menej so sahadža-jogínmi. Celý čas sa snažia kritizovať sahadža-jogínov a ja ich skúšam. Niekedy poviem: „Dobre. Myslím si, že tento chlapík nie je veľmi dobrý“ a tak ďalej. Keď sa však iný človek otočí a prejaví milosrdnosť a povie: „Nie, Mama, myslím, že sa to vypracuje,“ páči sa mi to. Páči sa mi to. Alebo inokedy poviem: „Dobre, nech idú preč. Nemali by dostať žiadne jedlo. Je to v poriadku.“ „Nie, Mama, pripravili sme pre nich jedlo.“ Takže sahadža-kultúra znamená dávať. Dávať a dávať a dávať a nikdy nežiadať odmenu. Nikdy nepremýšľa: „Čo musím dostať.“ Koniec koncov ste dostali to najvyššie, čo niekto môže dostať.
Hovorí sa, že ľudská bytosť môže dosiahnuť tri výšky v duchovnosti, ktoré ste vy všetci dosiahli hneď. Nazývajú sa sálokya, sámipya, sánidya.
Sálokya je, že by ste mali byť schopní vidieť Boha. To máte.
Sámipya je blízkosť k Bohu.
Sánidya je… Hm…
Jogín: Spoločenstvo.
Šri Matadži: Hm?
Jogín: Spoločenstvo.
Šri Matadži: Aha, spoločenstvo. Spoločenstvo. Vy ste dostali všetky tri. Počas jednej inkarnácie ste ich dostali. Keď sa Bohovia inkarnovali predtým, nik nevedel, že boli Bohovia. Takže aj keď to mali, nikdy to nevedeli. 27:11 Veľmi málo ľudí o nich vedelo. Ešte aj keď Kristus povedal, že bol synom Boha, koľkí mu uverili? Ukrižovali ho, pretože neboli realizované duše. Avšak tým, že som vám dala realizáciu, som vám dala duševný rozmer, aby ste všetky tieto tri požehnania dostali naraz. Hovorím vaším jazykom, hovorím vaším štýlom, žijem vaším štýlom a rozumiete mi. Nie je žiadny problém.
Ale s inými Bohmi… Predstavte si, keby som bola dnes Mahakali, čo by sa s vami stalo?! (Smiech.) Viseli by ste všetci dole hlavou pozerajúc sa na mňa prevrátene. (Smiech.)
Jogín: Viseli by sme okolo tvojho krku, Mama.
Neviem, čo by sa bolo stalo. Alebo pri hocikom z nich.
Takže sú tri požehnania, ktoré sú prisľúbené svätcovi. Vy ste dostali všetky. Ale pretože ste ich dostali, nechápete. Beriete to ako samozrejmosť. Nie je žiadna šraddha. S takouto skúsenosťou by mala jestvovať nesmierna viera. Viera je čosi, čo sídli medzi mnou a vami, uprostred. Je, môžeme povedať, oceánom radosti uprostred. Všetko, čo k vám emitujem, je šraddha, a keď ste ňou zaliati, táto šraddha robí všetko také sahadža! 29:07 Ale na to musíte otvoriť svoje srdcia. Sahadža-jogín, ktorý je tajnostkársky, ktorý je úzkoprsý, ktorý sa separuje od iných, nie je dobrý. Otvorte svoje srdce! Rozdajte svoje veci! Nevadí! Hmota má len jednu hodnotu, že dokáže komunikovať vašu sahadža-kultúru. Maličkosti, viete? Vidím niečo, čo ste dostali, nádherné, a vo svojej role Mahamáye poviem: „Ó, to je veľmi krásne!“ A potom povedia: „Mama, ty si nám to dala.“ „Ó, pardon.“ (Smiech.) A potom sa cítim veľmi zahanbene, pretože to nie je sahadža-kultúra. Viete? Ale radosť je taká silná, že si neviem pomôcť a poviem: „Ó, je to také krásne!“ „Ty si nám to dala, Mama.“ A celý vzťah a celý pocit… Ja sa kvôli tomu cítim trochu zahanbene a všetko je také nádherné, také dramatické. Je to také dramatické, také poetické.
Len sa v tej chvíli za seba trochu hanbím. Samozrejme, ako ľudská bytosť sa niekedy musíte za seba trochu hanbiť. (Smiech.) Inak nie je dráma kompletná. Takže celé je to také nádherné a také radostné! Mala by však jestvovať táto jemnosť k iným a k sebe. 31:04 Keď ste však nešťastní a vážni, ste k sebe a k iným veľmi neláskaví. Vedzte, že niekto, kto je vážny, kto sedí z vážnou tvárou, nie je sahadža-jogín. Na žiadny pád. Mali by bublať smiechom, radosťou, stále. Ja nedokážem byť vážnou dlhšie ako päť sekúnd, možno… (Smiech, Šri Matadži sa smeje tiež.) Neviem… Skúšam to, pretože prednášky by mali byť seriózne, aby vnikli do sŕdc ľudí. Ale nie je to tak, a môžete vidieť, že ešte aj keď sa nahnevám, ma moje oči prezradia, (Smiech, Šri Matadži sa smeje tiež.) a v očiach je iskierka smiechu. Taký by človek mal byť a nestarať sa o to, čo majú hovoriť iní. Viete, kultúra, kde sú ľudia takto (Šri Matadži napodobňuje zachmúreného človeka) zachmúrení, je presne taká istá ako kultúra, kde sú ľudia frivolní.
Keďže môžeme povedať, americká kultúra má byť frivolná, hlúpa, viete, neprekvapilo by ma, keby váš premiér začal zajtra nosiť sárí, len aby vás pobavil. (Smiech.) Všetko je pri nich možné, viete, len aby vás pobavili. Viete, pre lacnú popularitu. Urobia hocičo frivolné, hlúpe. Ale povedzme, viete, že sa jedná o starú anglickú konzervatívnu osobnosť, potom by mohla pani nosiť veľmi oficiálne šaty s líniami a to a ono, a ako muž by sa mohla stať veľmi vážna. Takto (Šri Matadži napodobňuje), nasadiac si veľmi serióznu tvár. Obe veci sú však nezmyselné, nemajú žiadny zmysel. Musíte byť prirodzení a všetko prirodzené vždy buble radosťou. A posolstvom. A posolstvom. Tieto kvety sú posolstvom o mojom príchode, je to na nich napísané vo veľkom. 33:04
Takže osoba, ktorá je človekom so sahadža-kultúrou, vyžaruje toto posolstvo iným. Ľudia by mali vidieť: „Ó, toto je ten človek! Je to sahadža-človek. Môžete to jasne vidieť. Žiadna vážnosť, žiadne nešťastie, nič.“ Povedzme, že poviem niečo, čo by vás mohlo rozladiť – zabudnite na to! Ak na to neviete zabudnúť, potom ste ma nepočúvali. Ale „zabudnúť“ neznamená, že nebudete podľa toho jednať. „Jednať podľa toho“ znamená, že sa postavíte sami sebe tvárou v tvár a zistíte sami, ako ste postúpili a ako ďaleko musíte ísť. Nie ako padáte dole. Takže sa celý čas jedná o konanie na oboch stranách, ako vám hovorím vo svojej prednáške, že sa na jednej strane pozeráte na seba z hľadiska vzťahu ku mne a vzťahu k iným. Sahadža-jogínovi by malo byť jedno, či ste v paláci alebo na ulici.
Prvé stretnutie s prvými sahadža-jogínmi – máme len jedného, čo „prežil“, sedí tu teraz. Nemohli to zniesť, bolo pre nich ťažké byť v nádhernom prostredí Indie. Dôvodom bolo, že analyzovali: žiadne dobré kúpeľne, žiadne sprchy… Máte však celé nebo, máte hory! Máte všetky stromy, máte všetky tečúce vody. Vy však chcete mať maličkú sprchu, v ktorej sa ani nemôžete pohnúť. (Smiech.) Iba predstava, iba predstava pohodlia! Nemáte žiadne pohodlie, ak sa ma opýtate, v porovnaní s tým, čo máme v Indii. Vôbec žiadne pohodlie. Chcem povedať, požiadajte nejaké indické dievča, aby tu žilo – rozplače sa! 35:04 Dokonca, myslím si, že prezident… prezident musí umývať riad. Možno.
Jogín: To je pravda.
Aké pohodlie?! Nejestvuje žiadne delenie práce. V našej krajine máme sluhov, ale sluhovia to neznamená, že s nimi jednáme inak. Jedia to isté jedlo, ako jeme my. Žijú rovnakým spôsobom, ako žijeme my. Ale robia inú prácu, pretože nemajú tie isté mentálne schopnosti, aby boli prezidentom. Prezident robí nejakú inú prácu. Nemáte žiadne pohodlie, verte mi.
Čo sa týka jedla: všetko je to priemyselne spracované jedlo. Predstavte si, hocikedy môžete kvôli priemyselne spracovanému jedlu dostať rakovinu. Aká je potom vaša zvláštnosť? Snažte sa pochopiť. Aké je jedlo? Nie je čerstvé, Boh vie, ako je spracované, ako je konzervované, odkiaľ prichádza. Odrazu v Londýne povedali: „Nejedzte tento druh potravín.“ Viete? „…pretože je v nich niečo kontaminované.“ Všetci teda bežia do komory, pretože všetky tieto veci musíte skladovať, nemôžete ich zohnať, keď je treba. „Ó, tu sú,“ potom ich začnú vyhadzovať.
Sú to preteky bláznov, pretože ľudia si myslia: „Boh vie, čo dnes jeme! Je to dobré alebo nie?“ Takže, pokiaľ ide o jedlo, ste nula. Najlepšie je žiť na dedine alebo v lese, aby ste mali čerstvé ovocie, umyli si ho v čistej riečnej vode, pekne ho zjedli a tešili sa zo slnka.
Pohodlie duše je to, čo sme stratili. A tí, ktorí hľadajú komfort duše, sú sahadža-jogíni. Inak nie.
Komfort duše vzniká dávaním. Povedzme, že som si požičala od vás peniaze. Nebudem sa cítiť príjemne, kým vám ich nevrátim.
Zájdime v tom ďalej: povedzme, že ste v niečom uviazli. Máte nejaké problémy. Tak alebo onak zariadim, že prídete blízko ku mne a vypracujem to vo vás, vyčistím vás a hotovo. Dovtedy sa nebudem cítiť príjemne. Hoci trpím, mám bolesti, mám to, ono… Akonáhle som prišla sem, ľavé nábhí neprestávalo byť takéto (Šri Matadži otvára a zatvára ruku, ako keď sa niečo kŕčovito zviera.). Dala som ho do poriadku. Vzala som ho do seba, vstrebala som ho do seba, Oni sú za takých okolností „podnikaví“: „Ó, nebudem sa dotýkať. Zablokujem sa, má blokády.“ Hotovo. Lenže milosrdnosť bude pomáhať len, keď máte ten druh duše, inak nemôže. Stane sa súcitom.
Je napríklad jeden pán A, alebo slečna A alebo pani A. Niekto. 38:03 Chcem povedať, že hovorím o bežnom človeku a ten človek má blokády. Povedala by som, že sa v ašrame vyčistí. Všetci obyvatelia ašramu sa však od toho človeka zablokujú a ten človek nebude nikdy v poriadku.
Je o tom veľmi pekný vtip. Bola pani, ktorá chcela schudnúť. Mali teda prístroj, ako valček na cesto. Povedali: „Ak tým budete masírovať, schudnete.“ Priniesla teda, chúďa, ten prístroj a začala ho rolovať. Zistila, že ten valček pribral, miesto toho, aby ona schudla. (Smiech.) To isté je v Sahadža joge. Miesto toho, aby sahadža-jogíni dali do poriadku iných, sa kontaminujú oni. Preto hovorím: „Nemajte nikoho v ašrame,“ pretože sympatizujete. Nesnažíte sa toho človeka dať do poriadku tak, že ho dáte do poriadku v sebe. Nasajte to do seba, ako to robí vaša Mama, a urobte to. Robím to pre tisíce a tisíce a tisíce. Vy to musíte robiť pre jedného, dvoch, takže vás to nikdy nezaťaží, a zosilniete tým. Nie tým, že sa im vyhnete, že od nich utečiete, alebo sa budete zatracovať, či poviete: „Musíme zachrániť sami seba na člne.“ Nie. Dobrodružstvom! „Uvidíme, čo sa stane!“ Dhumal mi povedal: „Nič ma nezablokuje. Ako to?“ Povedala som: „Ale kto ťa zablokuje? Tí, čo ťa zablokujú, si uškodia sami.“ (Smiech a Šri Matadži sa smeje tiež.)
Takže o čo ide: Bhairava musí byť etablovaný. „Siddh Kela Baje Bhairav“ – tak ako musíte etablovať Šri Ganéšu, musíte etablovať aj Bhairavu a Hanumanu na pravej strane. Ak si v sebe etablujete tieto tri božstvá, nič, nič na tejto zemi vás dokáže zablokovať. Budete to mať na chvíľu. 40:05 Čo som však zistila teraz? Prišla som do tohto ašramu, ľavé nábhí všetkých zablokované! Adžnya všetkých zablokovaná! Potom mám teda bolesti. Všetci! Chcem povedať, že vás musím vložiť do svojho tela, viete to? Ste súčasťou môjho tela, ste bunkami v mojom tele! A keď sa vy zablokujete, zablokujem sa aj aj. Nezablokujem, mám však naozaj bolesti. Ale vyčistím to. Rovnako som dala sily vám. Každú silu, ktorú mám, som vám dala. Musíte ich však rozvinúť a musíte byť podnikaví. Ale naopak – ak máme ašramy, každý sa usadí: „Ó, takto je to pohodlné, veľmi lacné.“ (Smiech.) Veľmi ekonomické – to je prvoradý komfort. Je to prekvapujúce že pre západnú osobu je veľmi dôležité, že by to malo byť ekonomické. Podivuhodné! Zámožní ľudia myslia viac na šetrenie peňazí ako ľudia, ktorí sú chudobní. A Angličania sú v tom najlepší: šetriť libry na úkor iných. (Smiech.)
Naopak, ak idete do Indie, ó, budú veľmi šťastní, pozvú vás do svojho domu. Všetko, čo majú, vám dajú: „Jedz, jedz, jedz!“ Budú vás nútiť. Budú veľmi šťastní, keď budú môcť dať. Ale v Anglicku je to veľmi nebezpečné, viete? Niekedy nemajú v ašrame jedlo ani pre mňa. Naozaj! A ak ich napomeniete: „Ja viem, ja viem!“ Vy viete! Hotovo. Čo na to poviete? Vedia to už, čo narobíte? Vedia!
Takže s bohatstvom narastá lakomosť a zameranosť na peniaze. 42:05 V Indii som tiež videla, že ľudia, ktorí dostanú trochu viac peňazí ako ostatní, sa zamerajú na peniaze. Peniaze sa stanú všetkým, peniaze sa stanú ich silou, peniaze sa stanú ich životom. Sahadža-jogín sa nestará o peniaze. Sú len… prachom na chodidlách našej Mamy. Čo sú peniaze, čo je bohatstvo? A sa podľa toho správajú, potom sa ich peňažné problémy vyriešia.
Ak máte peňažný problém, vedzte, že tu jestvuje problém. Ak ste prehnane úzkostliví, keď ide o peniaze.
Ja som. Istým spôsobom. Pretože ak mám niekomu dať peniaze, pamätám si to. Videla som však ľudí, ktorí mi veľmi horlivo pripomínajú: „Musíš zaplatiť tomuto človeku toľko, tamtomu hentoľko.“ To je nesprávne! Na to nemáte dohliadať vy. Je to veľmi, veľmi zlé, mi hovoriť: „Musíš zaplatiť tomuto človeku alebo tamtomu človeku.“ Nie je to dôležité. Aj keď mu nezaplatím, zaplatím mu. Takže pokiaľ sa mňa týka, mi nemáte čo hovoriť: „Musíš zaplatiť tomu toľko peňazí, toľkoto peňazí by si mala zaplatiť, toľkoto ti dlhuje…“ Nič také. Nechajte, nech ten človek príde a povie mi. Prečo mi to hovoríte? Ak mi čosi také odkážete, ste stratení. Alebo ak mi prídete miesto niekoho iného povedať: „Mama, je čas, musíme ísť, Niekto ťa chce popohnať.“ Ak ma niekto poháňa, povedzte mu: „Nenaháňaj Mamu.“ Musíte vedieť, že vaša Kundalini sa nezdvihla len vďaka vašej vlastnej Kundalini, ale niečím, čo na tom pracuje. Čímsi ohromným, veľkou organizáciou. Nemôžete to vidieť, je to mikroskopické. Musíte vedieť: nik nedostal realizáciu len tak, je tak? 44:06 Tisíce dostávajú realizáciu, čo sa deje? Niečo v tom musí byť. Ako teda môžete niečo na takú organizáciu povedať? Nepáči sa im to. Poznajú ju. V skutočnosti sú to oni, ktorí to vedia, nie Angličania. Oni vedia, čo treba urobiť.
Takže váš vzťah ku mne sa prejavuje ako vaša kultúra. Je to teda uctievanie vašej Mamy, môžete to nazvať kultúrou Mamy: v akom vzťahu sme so svojou Mamou. Videla som ľudí: ak je niekto k nim hrubí, veľmi sa nahnevajú. Ak je však niekto hrubý ku mne, nenahnevá ich to. Malo by to byť naopak. Uvediem vám príklad. Táto Mery Griffinová bola veľmi smiešna a obaja naši „PRO“ (public relation officer) boli veľmi nahnevaní. Bolo to prirodzené a veľmi… Chcem povedať, páčilo sa mi to, ale utíšila som ich. A Worlikar, samozrejme, najviac… (Šri Matadži sa smeje.) Ale druhý chlapík nebol, ten sa hádal. Ja som sa len prizerala. Chcem povedať, ak by niekto toto povedal jeho mame…
Je tam jeden ďalší. Nikdy ma neprišiel privítať na letisko. Worlikar mu teda povedal: „Keby prišla tvoja vlastná mama, nešiel by si?“ Vtedy by mohol niekto začať vysvetľovať: „Ó, ale Mama je Adi Šakti! Moja mama nie je, je bezmocná.“ Nejde o to. Aby ste preukázali úctu, dali najavo svoju lásku, by ste mali ísť. Pre vaše vlastné dobro, nie pre jej dobro. Pre vaše vlastné dobro. Tento vzťah je pre vaše vlastné dobro. Napríklad, ak nájdete naftu, získate tým vy alebo tým získa nafta? 46:09 Ak narazíte na nálezisko, ide o to, aby niečo získalo nálezisko, alebo je to pre vás, aby ste niečo získali? Chcem povedať: logika, jednoduchá logika.
Takže v tej kultúre, viete, naozaj prekvitáte a stanete sa nesmierne šťastným človekom, radostným človekom. A prejav takého človeka je natoľko odlišný, pretože taký človek, ako som vám povedala, sa povznesie a vidí problémy iných, úpadok spoločnosti, vidí všetky problémy sveta. Nielen to, vidí aj riešenia. My nie sme ako iní ľudia, ktorí „majú“ rasizmus, to… iné choroby. Neviem, aký druh chorôb majú, aj to zabudnem.
Rasizmus je ďalší stupídny nezmysel, viete? Čo je rasizmus? Boh vytvoril niekoho farbu tak a niekoho farbu onak, a tí istí rasisti sa pokúšajú opaľovaním stmaviť svoje tváre.
V tejto kultúre sa teda nestaráte o povrchné veci. O čo sa zaujímate, je naša vnútorná čistota, vnútorná krása, ale to neznamená, že by ste mali chodiť ako primitívni ľudia. Nie. Ak je však niekde vnútorná krása, potom sa prejaví vonkajšia krása. Nikdy ma neuvidíte špinavo oblečenú, nikdy ma neuvidíte bez sárí. Ešte aj keď spím, mám oblečené sárí, pretože musím pracovať aj v noci. Ako by som teda mohla ísť v pyžame do iného sveta? (Smiech, Šri Matadži sa smeje.)
Takže človek, ktorý je sahadža-jogín, musí byť extrémne upravenou a čistou osobou. Ale nemá to hovoriť iným, on sám by mal byť taký. To je jedna z vecí, ktoré sú veľmi dôležité, pretože iní sa na vás budú pozerať ako na cvokov. Kto vám uverí?
Takže jeden vplyv je od Mamy, beriete si od zdroja. Na čo? Aby ste vy boli tá osvietená kvalita, vo vašom vnútri. Aby vás iní videli ako čosi veľkolepé a obdivovali vás, uctievali vás.
Dospeli sme k tomu, aká má byť vaša osobnosť. Ale keď jednáte s inými, vedzte, že sú to ľudské bytosti vytvorené Bohom, nie sahadža-jogínmi, ani náhodou. A zajtra budú sahadža-jogínmi, možno vyššími sahadža-jogínmi, ako ste vy. Takže keď zaobchádzate s inými, rozprávajte sa s nimi láskavo. Buďte k nim milí.
Samozrejme sme proti guruom, proti kultom, proti všetkým takým ľuďom. Ale ak, len čo prídu, poviete: „Ó, ty si bhút,“ ten človek sa hneď otočí a odíde preč. Túto silu ste teda nedostali, aby ste boli k iným britkí alebo arogantní. Nedostali. Všetci takíto ľudia sa upokoja, utíšia, pretože vidia, že to, čo pomáha, je váš láskavý, milý, solídny postoj.
Len po Sahadža joge dokážete skombinovať všetky tieto kvality. 50:04 Budete solídni, budete bedliví, budete láskaví, usmiati, ale nebudete iných zosmiešňovať. Potom sa teda stanete osobnosťou, ktorá je ostražitá, aby videla, aká je reakcia, akú vyvoláva v iných. Je veľmi dôležité, aby sme to videli. Teraz teda začnete byť svedkom iných. Aká je vaša reakcia na iných? Veľa krát som videla: vojde nový sahadža-jogín. Snaží sa niečo povedať a nejaké dievča sa začne chichotať alebo sa smiať. To by sme v tom čase nemali, pretože ten človek by si mohol myslieť: „Robia si zo mňa blázna,“ alebo: „Myslia si, že som hlupák alebo že čosi so mnou nie je v poriadku.“ Ten človek zrozpačitie a ja tomu človeku nebudem môcť dať realizáciu. Naopak, ak niekto sedí predo mnou a ja sa snažím tomu človeku pomôcť, potom vedzte, že je to veľmi dôležitý okamih v živote tohto pána. My sme to dostali, takže čo? Keď niekoho zdvíhame, keď niekomu pomáhame, smejeme sa? To je čas, keď musíte byť veľmi zainteresovaní a veľmi seriózni, aby ste vykonali túto prácu. Každá kvalita a nálada má svoje miesto, tak ako je nos na svojom vlastnom mieste, ako sú oči na svojom vlastnom mieste. Takisto majú všetky nálady, ktoré máme, svoje vlastné miesta. A to je to, čo sa z modernej spoločnosti vytratilo.
Keď sa teda snažím niekomu pomôcť, mali by ste sa všetci o tú osobu zaujímať.
Ako sa to dostáva k nám od zdroja? Nakoľko si robíte starosti o mňa? 52:09 Povedzme, že som smädná – okamžite budete cítiť smäd. Okamžite poviete: „Mama, prinesiem ti trochu vody.“ Možno sa ma ani neopýtate, len ju prinesiete, položíte sem. Alebo pre mňa pripravíte čaj, alebo sa o mňa budete starať, urobíte to a urobíte ono. Úplné maličkosti by ste si mali všímať. Starosť nie je v hovorení niečoho, pýtaní sa niečoho. Nepýtate sa. Nepýtate sa Mamy, jednoducho to urobíte.
Keď to začnete robiť takto, pochopíte, čo robíte druhým. Takže uvažovanie o iných, o tom, ako oni uvažujú o vás, je tiež veľmi dôležité a musíte byť ostražití. Zrazu niečo poviete a všetci zmiznú. Musíte vedieť, že to ešte nie sú sahadža-jogíni. Treba ich priviesť, musíte ich teda veľmi opatrne získať.
Ďalej k sahadža-jogínom, ako sa správate jeden k druhému, je pre iných nesmierne dôležité vidieť. Musíte si vážiť spoločnosť jeden druhého. Musíte ľúbiť a ctiť si. Ak stretnete niekde nejakého sahadža-jogína: „Ó, aká radosť stretnúť niekoho, telefonovať s ním!“ Ale keďže ste takí úzkoprsí, takí sebeckí, takí lakomí, izolovaní, alebo by som mala povedať pohltení minulosťou, nemôžeme tak jednať, nedokážeme cítiť tú radosť, nedokážeme obdivovať iného sahadža-jogína, nedokážeme sa tešiť z iného sahadža-jogína, nedokážeme si vážiť jeho spoločnosť. To znamená, tento prst nedokáže cítiť tento prst. 54:10 Je to, ako keby sa vo vás šírila choroba zvaná lepra. Nervy sú zničené, niet nervových ukončení, nedokážete cítiť radosť iných sahadža-jogínov. To je možné len, keď potlačíte svoje osobné záujmy. Keď ľudia prídu do Sahadža jogy, majú na začiatku osobné záujmy, ako, povedzme, niekto sa pokúša niečo predávať, budú to teda chcieť predávať sahadža-jogínom. Alebo sa snažia niečo zariadiť, chceli by, aby to urobili sahadža-jogíni. Vidíte? Osobné záujmy, využiť Sahadža jogu pre svoje vlastné osobné záujmy. Výsledkom je, videla som, že sa niektorí ľudia stanú takými úzkoprsými, že im nik nepomôže, neurobia žiadnu prácu, ak im zatelefonujú, nik nepovie: „Zoženiem to.“
To je americká kvalita, povedia: „Zariadim to.“ Považuje sa to za dobré. Nie v Anglicku, tí budú všetci sedieť, tichučko. (Smiech.) Aj keď zjedli jedlo a musia zaplatiť, pozerajú sa nabok, a za všetkých zaplatí nejaký chudobný indický študent. „Nevidím.“ (Šri Matadži napodobňuje niekoho, kto sa pozerá bokom, akoby nevidel, čo sa deje.) „Je zaplatené.“ Teraz sú normálni. Je to veľmi úbohé! Je to extrémne úbohé správanie sa!
A to je to, čo sa musíte naučiť: že musíte druhých ľúbiť a si ich vážiť, dávať im dary: „Ideš tam? Ó, potom…“ 56:04 Ako minule som stretla jednu pani. Páčil sa jej jeden z mojich smaragdových prsteňov. Je to môj rodinný prsteň, nemôžem ho dať preč, viete? Musím sa opýtať C.P. a nemusí sa mu to páčiť, pretože, koniec koncov, nemám naň žiadny nárok, musím ho dať svojim deťom. Rozumiete? Ale niekde som našla smaragd, nádherný, takže som ho odložila. Keď som jej ho na ďalší krát dala, bola taká nadšená! Povedala som: „Páčil sa ti môj prsteň, nemohla som ti ho dať, takže…“ Povedala: „Chceš povedať, že by som si bola vzala tvoj prsteň?“ Odvetila som: „Bola by som ti ho nanútila, ale nemohla som ti ho dať, takže mi prišlo na um toto. Kdesi som ho uvidela, preto som ho pre teba získala.“ Povedala: „Aké pozorné!“ Ale to všetko je v mojej hlave. Kedykoľvek mám šancu… Viete, niekto povie: „Ó, to sa mi páči,“ zapamätám si to. Na ďalší raz… Hoci aj len kvet. Musíte si ceniť ich spoločnosť, pretože je to taká veľkolepá vec, že máte niekoho, kto vám rozumie, vašej duši, a kto má dušu. Taká ohromná vec!
Ako môžete byť k sebe neláskaví. To ma zraňuje najviac zo všetkého. A prvá a vec, ktorú mi musíte dať, je súrodé, nádherné, milujúce spoločenstvo, v ktorom má jeden druhého rád. Ak k tomu dôjde, že naozaj ľúbite, nehľadiac na svoje osobné pohnútky… Chcem povedať, že teraz samozrejme nemáme v Sahadža joge veľa ľudí, ktorí sa snažia zarábať peniaze, ale sa snažia mať pohodlie. Musia mať najlepšiu izbu, musia mať najlepšie miesto, musia mať… „Nedostal som toto, mal som mať toto, hento…“ Skúste robiť viac ako iní. Ja viem, že sa vás ľudia niekedy snažia zneužiť, veľmi rýchle však zo Sahadža jogy odídu. 58:08 Ubezpečte sa teda, že sa v tomto ohľade stanete štedrými, veľmi štedrými. A štedrosť by mala začínať pri vašich sahadža-jogínskych bratoch a sestrách. V sahadža-jogínskej kultúre musíme úplne vstrebať zmysel pre cnosť, aby bublal cez naše nervy. Je to nevyhnutnosť, či sa vám to páči alebo nie. Nemali by jestvovať žiadne zlé úmysly k inej osobe pokiaľ ide o vzťahy, ktoré nie sú čisté. Absolútne čisté vzťahy, čisté oči bez smilstva, znevažovania, by som to nazvala. Čisté oči sú základom Sahadža jogy. Verné, ustálené, čisté oči, pretože vaše oči sú veľmi mocné. Neviete, aké mocné sú. Aby sa stali takými, na precvičovanie, upierajte svoju pozornosť dovnútra a smerom ku sahasráre. Dokážete to.
Svojimi očami nasávate. Len tým, že sa na mňa pozeráte so šraddhou, s radosťou, nasajete ho prosto dovnútra, môj obraz. Vložte ho do svojej sahasráry, vložte ho do svojho srdca. Dokážete to urobiť. Prináša to veľa radosti. Keď ho vložíte do sahasráry, získate poznanie. 1:00:12 Keď ho vložíte do svojho srdca, získate radosť, a keď ho vložíte do svojej pečene, získate silu konania. S fotografiou to tiež môžete robiť: vsajte ju, premiestňujte ju. Ale prejavuje sa to v tom, ako sa správate k druhým: úplne sebaisto, láskavo. Žiadna arogancia. Krk ani tak, ani tak (Šri Matadži skloní hlavu a zdvihne veľmi vysoko.), ale v strede, veľmi dôstojne.
Takže v sahadža-kultúre, keďže duša je dôstojnosť, je majestátnosť, je glória Boha, musíte posudzovať sami seba: „Povedal som niečo, čo je úctyhodné voči mojej duši? Urobil som niečo, čo nie je skvelé?“
Videla som napríklad ľudí, ktorí, keď som tam, mi neustále kladú stovky otázok: „Má to byť biely uterák? Zelený uterák? Mal by som urobiť to, mal by som urobiť hento?“ Prečo? Pretože my nežijeme s výbermi. Žijeme s hocičím, čo dostaneme, a v tom je dôstojnosť. Ak si začneme vyberať, je to hlúpe.
V skupine sahadža-jogínov – jedlo. „Čo si dáš?“ Trvá im štyridsaťpäť minúť, kým sa rozhodnú, ak idete do reštaurácie, pretože si v prvom rade uvedomujú: „Platíme za to.“ A niekto si dá to, niekto si dá hento. Chudák čašník zuteká. (Smiech.) 1:02:12 Ale prečo by sme mali mať odlišné? Je to úplne jedno. Čokoľvek má Mama, si dáme aj my. Hotovo. Ak nie, tak aspoň to, čo majú všetci ostatní. Prečo každý zvlášť? Vyberanie v Sahadža joge nemáme, pamätajte si túto zásadu veľmi jasne. Vyberanie tohto, vyberanie tamtoho: „Ja nemám rád, mám rád. Toto nie je dobré, tamto nie je dobré…“ My totiž potrebujeme všetko na úrovni vibrácií, tak dochádza k výberu. Ak nie sú napríklad vibrácie dobré, nepovieme to, ale nedáme si to. Nie je to však otázka toho, či je to zelené, alebo červené, alebo žlté, alebo biele. Takto si z vás robia bláznov. Dajú tomu značku: Cartier. Hotovo. Ľudia zaplatia hocijakú sumu za Cartiera. Je to nejaká obyčajná vec, nič zvláštne. Vidíte však to ego? „Ja mám Cartiera. Zaplatil som viac, aby som ukázal, že som zaplatil viac.“ Že som bol hlupák! (Smiech.) Zaplatiť viac za niečo, čo je také lacné. To je to, za čo platia. Pamätajte si to.
Musíte si teda pamätať, že keď ste sahadža-osobnosť, máte svoju vlastnú dôstojnosť. Tieto veci vám nedajú dôstojnosť. Vy dávate dôstojnosť im. To však neznamená, že zajtra prídete ako klaun, alebo „vznášajúc“ sa na nose. 1:04:05 Samozrejme musím vidieť aj druhú stránku vždy, inak sa to zvrhne na druhú stranu.
Keď sa stanete dôstojnými, budete automaticky vždy nosiť niečo, čo je dôstojné. Budete robiť všetko, čo je dôstojné. Je to automatické, že sa stanete dôstojnými. Nie je to nič umelé. Dôstojnosť, ktorá sa nadobudne, je ako keď sa pozeráte na svoju Mamu. Ak mi niečo dáte na pudži, zoberiem si to, dobre. Ale inak mi nič iné dať nemôžete. Ak mi dáte, vrátim to. Nejako. Nejako to vrátim.
Človek, ktorý je orientovaný na peniaze, nemôže mať dôstojnosť, pretože ho vnímate ako žobráka. Viete, ak je zameranie na peniaze príliš silné, klesne na úroveň – môžete to pozorovať – v ktorej nemôže jestvovať dôstojnosť.
Človek, ktorý je zameraný na moc, je idiot. Vyzerá ako idiot. Takže sa nemôžeme stať idiotmi. V poriadku, takže nemôžeme byť zameraný na moc.
Ten, kto je čosi ako romantik, alebo ktorému ide o lásku, je hlupák. Správa sa ako hlupák: na ulici sa bozkávajú a bozkávajú, celý čas. „Kam idete?“ „Na rozvod, ale mysleli sme, že sa ešte naposledy trochu pobozkáme.“ (Smiech.)
Ide o sebaúctu. „Seba“ je vaša duša. Úcta k duši by mala byť zdrojom dôstojnosti. Ale v súkromí ste nežní k svojmu manželovi, ste nežní k svojej manželke. Musíte sa naučiť, ako byť nežný k nej v súkromí, nie na verejnosti. To je hrozné! Obzvlášť v Indii. Povedali mi, že ľudia sa prechádzajú s takým „romantizmom“ a tak ďalej. 1:06:07 Takže, prosím, nerobte všetky tieto romantické veci v Indii. Je mi to veľmi trápne, veľmi trápne.
Nemôžeme teda robiť veci, ktoré privádzajú našu Mamu do rozpakov. Keď budete vedieť: „Toto privedie Mamu do rozpakov, nemôžeme to robiť,“ automaticky to nebudete robiť. Takže keď sa to vztiahne na mňa, okamžite: „Čo si Mama o mne pomyslí? Je to spôsob, akým sa má správať k Mame?“ Okamžite dostanete odmenu, pretože to pracuje cez vás, akoby ste sa takým stali. Sahadža-kultúra je sahadža-povaha. Automaticky to budete robiť. Budete tak hovoriť, budete tak rozprávať, budete tak žiť. Chcem povedať, že som videla ľudí, ktorí ma nikdy nepoznali, no rozpoznajú vás pri medzimestskom telefonáte alebo pri telefonickom rozhovore! Vedia, že som čosi neobyčajné – ak sú dostatočne vnímaví – z mojej fotografie, podľa toho, ako sedím, podľa toho, ako hovorím. Okamžite sa všetci pýtajú. Minule som šla s mojím manželom na zasadanie, všetci sa pýtali: „Kto je tá pani?“ „Kto je tá pani?“ „Kto je tá pani? V jej osobnosti je niečo…“ S každým sa rozprávam pekne, som veľmi láskavá.
Nemôžeme byť ako otroci a nemôžeme nikoho zotročovať. Musíme sa s láskou a úctou starať o ľudské bytosti, pretože sú my. Nikým nepohŕdať, z nikoho sa nesmiať. V sahadža-kultúre sa musíte stať expertom: znalectvo. Znalectvo sa vyvíja tým, že lipnete na vašej Mame. Znalectvo… Vy všetci by ste mali byť expertami. A ten, kto vám dá certifikát, je len Mama. Kto iný? 1:08:13 Možno tak nepoviem ja, ale vaša duša to povie, a nie vaše ego.
V tomto krátkom čase, čokoľvek bolo možné… Je to taká rozsiahla téma, kultúra. Nemôžete… No prihovárala som sa vám, nepovedala by som veľmi analytickým spôsobom, ale veľmi syntetickým spôsobom. Dala som vám teda syntézu celej veci. „Analyticky“ by bolo po prvé, po druhé, po tretie, po štvrté, po piate. Stručne – po druhé, po tretie, po štvrté, po piate, tak.
Nie je to tak. A takto musíte sa musíte prihovárať ľuďom.
Po prvé je taká. Po druhé je také. Po tretie je taká. Hotovo. Nie ste sahadža-jogíni, ak vo svojich prejavoch hovoríte takto a hotovo! Predtým ako začnete niečo hovoriť alebo niečo robiť, dajte ľuďom malú predstavu o tom, kam ľudí vediete, aby sa nerozptýlili, aby sa ich pozornosť nerozptýlila. Vnuknite im malú predstavu, ako hovorím ja, alebo ich počas hovorenia priveďte k bodu, ktorý je dôležitý, aby vo vete čakali, kým sa dostanú k pointe. Formulujte však celú vetu tak, aby vyzerala, že smeruje k istému bodu. Takže sahadža-jogín musí vždy poukázať na to, o čom hovorí, nielen bľabotať, kecať.
Čo je pointa, na ktorú chcete poukázať? Nech robia čokoľvek, musia vedieť: „Čo tým dosiahneme?“
Zoberme si manželstvo. „Čo dosiahneme manželstvom?“ Rodinu? Dom? Každý to má, ešte aj somár to má. (Smiech.) 1:10:11 Čo je na tom také veľkolepé? Vytvoríme rodinnú jednotku, kde sa rodia realizované duše, budeme sa o ne starať náležitým spôsobom a potom vyšleme túto jednotku do sveta ako nádherný diamant zasadený do prekrásnej fazóny rodiny, čo dáva svetlo celému svetu. Takže život človeka by nemal byť nezmyselný a reč by nemala byť nezmyselná a každý moment by mal byť naplnený výsledkami vašich vízií a snov, pomaly a neustále, čo vôbec nie je ťažké. Ak sa dokážete zbaviť ega a superega, hotovo, to je všetko. Také jednoduché! (Smiech, Šri Matadži sa smeje.)
Nech vás Všetkých Boh žehná!
Hm, je to dobré, príjemné, uvoľnené, hm? Uvoľnení. Svedkovia. Všetci sa vyčistili, myslím.
A viac ne… Jednu vec musím povedať nakoniec, ako som ju povedala predtým, ktorú som nepovedala tu. Nik nebude hovoriť, že to urobil bhút, pretože taká osoba bude poslaná do klanu bhútov. (Smiech, Šri Matadži sa smeje.) Nie do Sahadža jogy. Neprenášajte zodpovednosť na bhútov. (Smiech, Šri Matadži sa smeje.) Buď ste sahadža-jogíni alebo ste bhúti, jedno z toho. Nemôžete byť oboje.