Veľkonočná pudža: Musíte rásť vertikálne

Eastbourne (Anglicko)

Feedback
Share

Veľkonočná pudža: Musíte rásť vertikálne
Eastbourne (Anglicko)

“Musíte rásť vertikálne” Veľkonočná pudža, Eastbourne, Anglicko, 22. apríl 1990

Dnes sme tu, aby sme si uctili vzkriesenie Krista. A tiež, aby sme mu poďakovali za to, že nám dáva ideálny život svätca, ktorý musí pracovať pre dobro celého sveta.

Hovoríme o Kristovi, spievame o Šrí Ganéšovi, hovoríme, že v neho veríme, hlavne sahadža jogíni cítia, že je ich najstarším bratom a ohromnú pokoru nachádzam medzi západnými sahadža jogínmi, hlavne ku Kristovi. Možno preto, že sa narodili v kresťanskom náboženstve alebo možno preto, že zistili, že život Krista je veľmi výnimočný. Ale pre Sahadža jogu a pre vás sahadža jogínov On musí byť oveľa viac.

Mnohí veria vo veľa božstiev. Napríklad, niektorí veria v Šrí Krišnu, niektorí v Šrí Rámu, niektorí v Budhu, niektorí v Mahaviru a niektorí v Krista. Po celom svete veria v nejakú vyššiu bytosť. Ale táto viera je na začiatku bez spojenia a stáva sa istým klamom, kedy veria, že Kristus im patrí, Ráma im patrí alebo im patrí Šrí Krišna. Myslia si, že sú vlastníkmi všetkých týchto božstiev, pretože sú im zaviazané, lebo v nich veria. A s týmto prišla väčšina vierovyznaní.

A aj keď v Krista horlivo veria, všetky tieto viery zlyhali. Lebo keď verili v Krista, verili v to, že cez Krista môžu dostať preplatené svoje šeky. Bolo to ako banka. Modlíte sa k Bohu: “Nech som v poriadku.” Dobre. Potom: “Nech je moja matka v poriadku, môj otec, moja sestra nech sú v poriadku.” “Daj mi toľkoto peňazí! Daj mi bohatstvo!” Alebo zdravie, čokoľvek. Myslia si, že kvôli tomu, že veríme v Krista, je nám zaviazaný, že za to musí platiť a musí sa o nás starať a že my sme praví vlastníci jeho požehnaní.

Potom robia kostoly, chrámy, mešity, kluby veriac v to, že: “Teraz patríme Kristovi!” Všetky tieto skupiny sú zvláštne vyvolené! Alebo: “Patríme Rámovi, alebo Krišnovi, alebo niekomu takému.” A nech “patria” komukoľvek, ten, ktorému patria, nevie o nich nič! Kristus povedal: “Budete ma volať Kristus, Kristus, ale ja vás nebudem poznať!” Toto je veľké varovanie pre tých, ktorí hovoria: “Veríme v Krista.”

Takže ak v niekoho veríte bez spojenia, tak to nemá význam. Je to ako nejaká vymyslená, romantická predstava, že ten, v ktorého veríte, má s vami zvláštny vzťah. Takže takéto uistenie, že: “Verím v niečo,” alebo domnievanie sa, že: “Verím v niečo a pretože v niečo verím, tak mám plné právo dostať všetky požehnania, o ktoré žiadam,” to všetko je výmysel, čo ste si museli po Sahadža joge uvedomiť.

Ale ak sa stanete sahadža jogínom, potom získate spojenie so všetkými a s Kristom. Ale toto spojenie je subtílnym spôsobom opäť rovnaké. Napríklad, opäť sa snažíme žiadať, že toto by sa malo stať, tamto by sa malo stať. “Moja Agnya je poškodená. Matka, prosím, vyčisti ju!” alebo “Bolí ma hlava, prosím, daj ma do poriadku!”

Pretože veríte v Sahadža jogu, očakávate, že Sahadža joga je vám zaviazaná: “Pozri, teraz vo mňa veria, je to pre mňa veľký záväzok!” “Takže Sahadža joga musí pre mňa niečo urobiť!” To, čo vy urobíte pre Sahadža jogu, nie je dôležité. Len preto, že veríte v Sahadža jogu, pretože Sahadža joga vám dala Realizáciu, tak je Sahadža joga veľmi zaviazaná a mala by sa o vás starať. “Som sahadža jogín, prečo by som mal trpieť? Som v Sahadža joge, prečo by nemala byť moja matka v poriadku?” “Som v Sahadža joge …” Akoby nejaká organizácia, ktorej ste zaplatili peniaze alebo niečo a predpokladáte, že získate všetky odmeny.

Ale teraz sa pozrime, aký by mal byť náš rozumný postoj po Sahadža joge? Prvé je: “Teraz som sahadža jogín a teraz som spojený s Kristom. Takže čo je mojou zodpovednosťou?” Kristus sa cítil zodpovedný za celý svet! V Devi Puránach je opísaný ako podpora celého vesmíru.

Hneď ako ste spojení s Kristom, musí sa zmeniť celý postoj.

Takže byť spojený s Kristom znamená, aké kvality Krista ste do seba nasali? To je to najmenej. Čo ste získali z jeho života? Je to tak, že liečil ľudí, dobre, takže by ste sa mali vyliečiť? Dával ľuďom zrak, takže by sa vám mal vrátiť zrak?

Šrí Matadži: Nevadí vám, ak to dáte preč? (vonné tyčinky)

Alebo je to tak, že Jeho život, ktorý ste zakotvili, by mal z vás tiež urobiť niečo, o čo by bolo možné zakotviť, niečo, čo by sa dalo rešpektovať, čo by sa dalo nazývať ako odraz Kristovho života?

Pozrime sa na Jeho život, aký život viedol. Čítali sme Bibliu, myslím, že ju nosíme všade a dokonca som videla Bibliu v hoteli, akoby to bola súčasť vybavenia, mali Bibliu ako mydlo! Samozrejme som ju čítala, neviem, koľkí z vás ju čítali.

Ale potom sa to nestane, povedzme to, že ste sahadža jogín, ak ste cez spojenie s ním neprijali žiadne z jeho kvalít. Napríklad toto je pripojené k zdroju, takže cez to spojenie získavate elektrinu. Tento prístroj nedáva elektrinu zdroju, ale prijíma. Takže vy musíte od neho niečo prijať a to, čo musíte prijať, sú kvality, ktoré mal. Mohli by ste povedať: “Matka, ale On bol božský, bol synom Boha.” Ale bol tiež synom svojej Matky a vy ste tiež synmi vašej Matky.

Takže s priemernosťou v našom charaktere nemôžeme povedať, že sme spojení s Kristom, lebo žiadna energia Krista do nás neprúdi. Ak bude energia Krista cez vás prúdiť, tak ju prejavíte. Ako včera, ten pán, čo hral a myslím, že cez neho začala prúdiť sila Saraswati a ako nádherne hral! Nemohol ovládať svoje prsty. Povedal: “Všetko sa to deje tu, neviem ako!”

Ak sa pozriete na celý jeho život, bol človekom, ktorý sa stále staral o dobro sveta. Ako jasne hovoril ku kňazom a povedal im: “Vy my nerozumiete, lebo ste slepí.” Povedal im, že pozná svojho Otca a jeho Otec pozná jeho: “Ale vy ma nepoznáte a nepoznáte ani môjho Otca.” Tak otvorene, bez hanby rozprával. Nebál sa, že pôjde do väzenia. Nebál sa, že ak povie také veci, tak ego druhých bude napadnuté, lebo nebol domýšľavý. Nerobil nič, čo nebolo pravdivé. Hovoril pravdu a pravda má tú schopnosť vyjadriť sa cez jeho osobnosť.

Ale my si skutočne veríme? Skutočne veríme, že sme sahadža jogíni, že môžeme hovoriť k ľuďom, ako k nim mohol hovoriť Kristus?

Ako veľmi mladý dvanásťročný mohol ísť a hovoriť ku kňazom. Aká odvaha! On to nepotreboval. Mohol sa skutočne oženiť, ako to robia sahadža jogíni a pekne sa usadiť so svojou ženou a deťmi. Lebo sa zdá, že pre sahadža jogínov je hlavná starosť manželstvo a ich deti! On sa nikdy neoženil. Bol taký vzácny, že nechcel strácať svoj čas s takýmito vecami. A zomrel tak mladý, vedel, že musí zomrieť.

Vidíte, že jeho život nebol život bežného svetského človeka, nebol svetský, nebol obyčajný. A keď hovoril s tou istotou, s takým poznaním pravdy, že mu ľudia verili, museli mu veriť. Nemohli si pomôcť. Aj vy máte túto silu a môžete robiť to isté. Ale tak, ako on používal svoju silu, prečo to nemôžeme urobiť aj my? Lebo v tom nie sme silní. Naša pozornosť je na niečom inom, čo je dosť ľahkomyselné, čo je zbytočné.

Dobre, sme sahadža jogíni, tak na čo myslíme? Prvá vec, na ktorú budeme myslieť: “Dnes je pudža, čo by som si obliekol?” Potom: “Ešte nemám vyžehlené šaty,” alebo “moje sárí nie je v poriadku. Musí to sedieť a ako sa oblečiem.” Všetky tieto ľahkovážne veci prichádzajú do nášho mozgu ako prvé. Alebo ráno, keď vstanete v ašramoch alebo kdekoľvek, na čo myslíte? Ak by to bol Kristus, povedal by: “Stále ešte spím? Musím meditovať! Musím byť zajedno s Božským!” Nepovedal by: “Nie, nie, Božské sa postará, to je v poriadku. Božské bude za mňa meditovať!” “Nakoniec, nech medituje Paramačajtanja. Prečo by sme mali my meditovať? My všetci sme sahadža jogíni.” “Všetko je sahadž, tak nech Božské za nás medituje!” “My nemôžeme ráno vstať. Je to ťažké. Nemôžeme, viete jednoducho nemôžeme.” Ale potom nemôžeš byť sahadža jogín! Predpokladá sa, že ste spojení so všetkými božstvami, nielen s Kristom. A zatiaľ nedokážete ani vstať z postele na meditáciu. Zatiaľ čo všetky božstvá sú už hore, čakajú na vás kedy vstanete, to je všetko. A nerozumejú, čo sa stalo týmto sahadža jogínom. “Ako môžu byť tak nízki? Matka im nakoniec dala Realizáciu, myslela si, že sú niečo veľké. Ako mohli dostať Realizáciu? Sú takí obyčajní, takí svetskí, takí zbytoční!”

Božstvá sa začínajú čudovať: “Prečo im Matka dala Realizáciu?” Lebo človek, ktorý sa nedokáže tešiť zo svojej meditácie, nemôže byť sahadža jogínom. To je prvý znak sahadža jogína, že sa teší na čas, kedy môže meditovať. To je čas, kedy ste skutočne spojení s Božským a najviac sa tešíte. Vždy keď mám možnosť, tak vstúpim do meditácie. Je pre mňa zložité ju opustiť! Myslím, že dnes sa mi to stalo. Najskôr som si myslela, že sa musím namáhať kvôli tejto pudži. Budem to musieť vypracovať. Neviem, ako sa dostanem z toho meditačného stavu.

Ale bolo prekvapivé, že tak veľa ľudí tak meditovalo. Zvlášť Indovia mi to povedali. Je to veľmi prekvapujúce, že sa zdá, akoby meditovali a zrazu vstanú: “Aký koláčik? Aké veci? Čo ste navarili?” to a tamto. Chýba v nich pokoj meditácie a hneď začnú myslieť na jedlo. Ako je to možné? Takto sa nemôžete preberať zo spánku, rovnako sahadža jogín sa takto nemôže dostať zo svojej meditácie. Je to také radostné. Chcete tam byť.

Takže jedným zo znakov, že ešte nie ste blízko Sahadža jogy, je, že sa nemôžete tešiť vašou meditáciou.

Predstavte si, ak sa tešíte televíznou šou alebo niečím podobným, musíte to vidieť, však? Nemôžete povedať: “Dobre, teraz spím a idem sa tešiť televíziou.” Takže musíte byť prebudení, ale toto prebudenie je vo vnútri a tam uvidíte svoje vlastné spojenie.

Je to radosť, ktorú skutočne nemôžem opísať. Je na to len jedno slovo: nirananda, čo znamená len “Nira”, to je “len radosť, absolútna radosť”. A kto by sa chcel vzdať radosti, kvôli čomu? Kvôli koláču alebo kvôli čaju, alebo kvôli niečomu podobnému? Premýšľajte o tom! Tá radosť je taká hlboká, taká intenzívna, taká nádherná. Neviem, čo viac povedať. Neochutnali ste nektár. Inak by ste povedali, že je to akoby vám nektár stekal po jazyku. Taká je chuť radosti.

Zistila som ale, že sme sa nedotkli tej hĺbky, ktorá je v nás. Všetci máte túto hĺbku. Nie je to tak, že by ste ju nemali. Nedala som vám Realizáciu len preto, že ste tam boli, ale preto, že máte v sebe tú hĺbku. Ste zvláštni ľudia s tou hĺbkou. Ale vy ste sa jej nedotkli. To ukazuje, že ste sa jej nedotkli.

Povedzme, je to ako studňa plná vody, ale vy stále visíte niekde nad tým, ešte ste sa nedotkli tej hĺbky. Lebo ak sa raz do toho dostanete, budete úplne zmáčaní a stratíte sa v tom. Ale ak to tak nie je, tak to ukazuje, že stále visíte niekde nad tým a kedykoľvek môžete mať problémy.

Takže sami sa posúďte. Teraz je čas, aby ste sa súdili, či ste v spojení s Kristom. On dosiahol svoje vzkriesenie, ktorým musíme dosiahnuť naše vzkriesenies. Ale čo sme urobili preto, aby sme dosiahli to vzkriesenie, ktoré On dosiahol? Žil intenzívne život plný obety a úplného sústredenia na jeden cieľ: musel dosiahnuť svoje vzkriesenie. Pre neho nebolo nič iné dôležité. Celá pozornosť bola na jednej veci, že: “Musím dosiahnúť vzkriesenie. Musím byť ukrižovaný a musím byť vzkriesený, lebo celý svet musí byť vzkriesený.”

Ale sahadža jogíni, neviem koľkí takto rozmýšľajú, koľkí si myslia, že je potrebná oddanosť. A najlepšie na tom je, že to dáva tak veľa radosti. Každý krok vpred dáva tak veľa radosti. To ponáranie sa do tej studne je tak radosť dávajúce. Nie je to bolestivé, nemusíte sa ukrižovať, nemusíte niesť kríž. On to pre vás urobil. Takže aká je vaša obeta? Je to vaša lenivosť!

Ak sa jedná o uspokojenie ega, ľudia sú nadmerne aktívni. Sú ako vystrelení. A keď ide o uspokojenie ich fyzického pohodlia, tak sa stanú – neviem. Bol jeden rakšasa menom Kumbakarna, ktorý spával šesť mesiacov a šesť mesiacov býval hore. Ale tu vidím ľudí, ktorí spia dvanásť mesiacov, ako by ste ich nazvali?

Potom povedia: “Matka, nemôžeme byť hore!” Prečo? Lebo nemeditujete, nie ste s Kristom za jedno. Potom jeho Agnya, On ju ovláda. S takou Agnyou nemôžete spať. Ak sú tam jeho požehnania, v Agni, tak nemôžete spať. Neuveríte, ale pri najmenšom svetle, najmä umelom svetle, nemôžem spať. Lebo Kristus je stále prebudený, a tak musím byť hore.

Takže si musíte uvedomovať tú skutočnosť, že sme sahadža jogíni. Máme zvláštnu zodpovednosť, pretože máme spojenie s Kristom. Našou hlavnou zodpovednosťou je, stále, intenzívne myslieť: “Čo môžeme urobiť pre zlepšenie ľudí? A čo pre to robíme?”s

Predtým som hovorievala: “Počítajte svoje požehnania,” lebo to bolo najlepšie, aby ste si uvedomili, že v Sahadža joge sú požehnania. Teraz by som povedala: “Počítajte svoje skutky.” Čo ste urobili pre Sahadža jogu? Sahadža joga pre vás urobila tak veľa.

Povedať, že Paramačajtanja sa o vás postará, je úplne absurdné! Ak by mohla Paramačajtanja všetko urobiť, prečo by stvorila ľudí? Jeden Adam a Eva by stačili. Vy to musíte urobiť. Pokiaľ sa nestanete hlbokými, nemôže sa to spustiť, je to zbytočné. Bude to fungovať len cez vás.

Ak nie je nástroj, elektrina nemôže pracovať, všakže? Teraz by ste povedali: “Elektrina samotná musí ísť predo mnou a všetko musí urobiť!” Musíte mať nástroj a vy ste nástrojom a ak to nechcete urobiť, ako to môže urobiť Paramačajtanja? Je to, akoby ste povedali niečo také: “Nech elektrina vykoná prácu, nemáme žiadne nástroje.” Môžem to vypracovať? Môžete to vypracovať?

Takže Paramačajtanja má svoj vlastný štýl. Môže pracovať len vtedy, ak to chcete vy ľudia vypracovať. Je to energia a vy ste nástrojom. Ale nástroj je viac zaneprázdnený prácou, rodinou, rôznymi nezmyslami.

Povedzme, že tento nástroj (mikrofón), ktorý je tu kvôli mojej prednáške zabudne, načo je, a bude sa správať ako naberačka v kuchyni, lebo má rád jedlo, napríklad. Tak potom aký význam má vyrábať taký zbytočný nástroj? Nerobí to, čo by mal robiť. Nevie, na čo bol vytvorený. Nemá vôbec žiaden význam. Je to úplná zbytočnosť.

Takže cítim, že je to istá letargia, istá veľmi subtílna letargia, ktorá to spôsobuje, ako napríklad: “My sme si urobili svoju prácu. Nech to teraz robia mladí!” Vy ste zrelí a zrelí majú robiť prácu. “Urobili sme, čo sme mohli!” Čo ste doteraz urobili?

Stále treba veľa urobiť. A nejako sa musíme dotknúť tej oblasti, kde sú takíto ľudia ako včerajší hudobník. On nerobí prácu Boha. On je umelec a tvrdo pracuje na svojom zdokonalení. Dostal by rovnakú odmenu, či je dokonalý, alebo nie, ale on doma cvičí, počúva, snaží sa zlepšiť. Stále na tom pracuje, aby bola jeho dokonalosť vynikajúca. Takže hľadá dokonalosť.

Priemernosť namá v Sahadža joge miesto. Tešiť sa budete len cez dokonalosť. Jedine cez dokonalosť sa naozaj stanete sahadža jogínmi.

Inak by ma z vás mohla bolieť hlava, mňa a tiež vás. Sahadža jogínov by z vás mohla bolieť hlava. Najzaostalejší, deštrkučný element je človek, ktorý nie je ostražitý, povedala by som. Musíte byť uvedomelí, uvedomovať si svoju zodpovednosť.

Doteraz som vravievala, že stále sa pripravujeme, musia sa napraviť, musia sa vyčistiť, musia ešte vypracovať svoje predsudky, toto ego. Ale teraz už prešlo dvadsať rokov a pozor! Uvedomte si, že dvadsiaty prvý rok bude veľkým skokom. Varujem vás znova a znova a znova a znova. A musíte veľmi tvrdo pracovať, aby ste sa rozvinuli vertikálne, v rovnováhe s vaším horizontálnym rastom.

Moja prednáška nie je pre zábavu či niečo podobné, mala by ísť do vášho srdca, do vášho mozgu, do vašej bytosti, lebo je veľmi dôležitá. A nepremrhajte to. Stále musíte myslieť na to, že ste sahadža jogín a musíte vedieť, čo máte v Sahadža joge robiť a ako to dosiahnuť. Nemali by ste sa uspokojiť, pokiaľ nedosiahnete túto dokonalosť.

To je dnes veľmi dôležitý, zásadný bod. Chcela som vám to povedať, lebo dnes je Veľká noc, ktorá je veľmi zásadným bodom pre rozvoj a rast Ducha, lebo inak nikdy nedosiahneme Sahasráru, ak je Agnya zablokovaná.

Kristus mohol povedať: “Dobre, nech to vypracuje Paramačajtanja! Nech sa Paramačajtanja obesí sama. Prečo by som to mal robiť ja?” Musel to urobiť a On bol nástrojom a urobil to.

Takže Sahadža joga nie je len pre vykorisťovateľov. Ak sa snažíte Sahadža jogu len využívať, budete tiež využívaní. Je len na získavanie radosti. Ale to je možné len vtedy ak rastiete, dotýkate sa svojej hĺbky. Ak nie ste dosť hlbokí, zostanete visieť vo vzduchu, ako som povedala. A to treba vypracovať, treba objaviť: ako najlepšie to môžete urobiť, koľkých ľudí môžete osloviť, koľkým ste dali Realizáciu, koľkým pomôžete v zlepšení ich zdravia, mentálneho stavu a koľko rozprávate o Sahadža joge.

Takže toto vypracuje to, čo nazývam kolektívny vzostup ľudí.

Nech vám Boh žehná!

Byť v spojení s Kristom znamená tešiť sa z meditácie.

Dobre. Pudža je ďalšia vec, viem, že vám veľmi pomáha. Povedala by som, že vás riadne posunie, ale vy tam nezostanete. Nezostanete tam. Tak aký to má význam? Takže sa tam musíte tiež udržať, mali by ste mať silu udržania. To je možné len ak ste sa dotkli svojej hĺbky, ktorú máte.

Som taká šťastná, že som sa k vám vrátila. Všetci ste mi veľmi chýbali. Cestujem a tvrdo pracujem. Neviem, či tvrdo pracujem. Nikdy o tom nepremýšľam.

Takže ak raz viete, že toto máte byť, potom nepracujete, samo to pracuje. Potom si nemyslíte, že vy pracujete. Toto je subtílne, tomu musíte porozumieť, že všetko funguje a vy tak pracujete, a tak to funguje, ale vy nepracujete. Ako keď svieti slnko. Ak by ste sa slnka opýtali: “Úbohé slnko, ty musíš tak veľa pracovať!” Povie: “Kedy? Kedy to bolo?” Vy na to: “Ráno musíš vstávať, potom musíš,…” “Nie, nie, nie, nie! Bolo som len sebou, nič viac. Bolo som sebou, tešilo som sa samo sebou. Kedy som pracovalo?”

Keď ste sami sebou, nie je šanca, aby ste sa nudili, nie je šanca, aby ste sa unavili, nič také. Ste so sebou, hotovo!

Ale pokiaľ sa to vo vás nestane, potom tieto problémy prídu, a tak, prosím, prosím znova, povedala by som, vážte si svoju Sebarealizáciu, vážte si svoju Realizáciu, vážte si svoj život.

Vy všetci ste veľmi vzácni ľudia a ste tí, ktorí sú vyvolení. Dúfam, že všetci prídete na Deň Sahasráry po veľmi intenzívnom meditačnom čase. Lebo potom objavím ľudí, ktorí robia Sahasrára pudžu so svojimi poškodenými Sahasrárami.

Nech vám Boh žehná!