Dnes ste tu všetci preto, aby ste uctievali svojho Gurua. Podľa tradície, najmä v Indii, musíte svojho gurua uctievať a guru musí mať úplnú kontrolu nad svojimi žiakmi. Guruovský princíp je extrémne prísny a táto prísnosť spôsobila, že mnohí ľudia neboli schopní vyhovieť ideálu žiaka. V tých časoch musel byť guru bezvýhradnou autoritou a jedine guru rozhodoval o tom, ktorých žiakov prijme – museli prejsť nevýslovnými tapasyami, nadľudským pokáním, len aby sa mohli stať žiakmi. Tieto útrapy boli jediným kritériom, ktorým sa guru riadil. Guruovia žili výlučne v džungli a vyberali si žiakov – veľmi málo žiakov, veľmi, veľmi málo – ktorí museli chodiť žobrať do okolitých dedín potraviny, sami z nich varili guruovi jedlo a dávali mu jesť. Takýto druh guruovstva v Sahadža joge nemáme. Musíme pochopiť, že hlavný rozdiel medzi spomenutými typmi guruovstva a dnešnými je v tom, že dávali len veľmi malému počtu ľudí možnosť stať sa guruom, veľmi malému. A aj táto hŕstka bola vybratá z veľkého počtu ľudí . A žiaci cítili, že sú naozaj výnimoční, keďže boli vybraní, vyvolení, a nech budú musieť podstúpiť čokoľvek, urobia to veľmi radi. S takýmto presvedčením sa stali žiakmi. Sahadža joga je však úplne iná. Povedala by som, že je pravým opakom. Predovšetkým je vaším guruom Mama, ktorá je ešte k tomu poznačená sandrakarunou: pre hocijakú drobnosť sa mi oči zrosia slzami. Mame teda veľmi ťažko padne byť guruom. Tak isto sa aj vy ťažko dostávate na vysokú úroveň, pretože zídete z cesty, keď vás tak veľmi ľúbim Read More …