Guru Puja, Four Obstacles

(Italy)


Send Feedback
Share

Shri Adi Guru Puja. Cabella Ligure (Italy), July 28th, 1991.

Dnes ste tu všetci preto, aby ste uctievali svojho Gurua.

Podľa tradície, najmä v Indii, musíte svojho gurua uctievať a guru musí mať úplnú kontrolu nad svojimi žiakmi. Guruovský princíp je extrémne prísny a táto prísnosť spôsobila, že mnohí ľudia neboli schopní vyhovieť ideálu žiaka. V tých časoch musel byť guru bezvýhradnou autoritou a jedine guru rozhodoval o tom, ktorých žiakov prijme – museli prejsť nevýslovnými tapasyami, nadľudským pokáním, len aby sa mohli stať žiakmi. Tieto útrapy boli jediným kritériom, ktorým sa guru riadil. Guruovia žili výlučne v džungli a vyberali si žiakov – veľmi málo žiakov, veľmi, veľmi málo – ktorí museli chodiť žobrať do okolitých dedín potraviny, sami z nich varili guruovi jedlo a dávali mu jesť. Takýto druh guruovstva v Sahadža joge nemáme. Musíme pochopiť, že hlavný rozdiel medzi spomenutými typmi guruovstva a dnešnými je v tom, že dávali len veľmi malému počtu ľudí možnosť stať sa guruom, veľmi malému. A aj táto hŕstka bola vybratá z veľkého počtu ľudí . A žiaci cítili, že sú naozaj výnimoční, keďže boli vybraní, vyvolení, a nech budú musieť podstúpiť čokoľvek, urobia to veľmi radi. S takýmto presvedčením sa stali žiakmi.

Sahadža joga je však úplne iná. Povedala by som, že je pravým opakom. Predovšetkým je vaším guruom Mama, ktorá je ešte k tomu poznačená sandrakarunou: pre hocijakú drobnosť sa mi oči zrosia slzami. Mame teda veľmi ťažko padne byť guruom. Tak isto sa aj vy ťažko dostávate na vysokú úroveň, pretože zídete z cesty, keď vás tak veľmi ľúbim a pre túto lásku niekedy ani nezbadáte, že sa vaša osobnosť vyvíja veľmi pomaly. Je dôležité, aby ste boli v Sahadža joge na seba prísni. Preto som povedala, že musíte byť svojím vlastným guruom. Ľudia však nevedia, čo to znamená. Musíte byť svojím guruom, to jest, musíte viesť sami seba. Musíte so sebou jednať ako so svojím žiakom a musíte sa „formovať“.

Ak nechápete, že ste ako sahadžajogíni zodpovední za to, že dáte všetko do poriadku sami, nemôžete veľmi rýchlo napredovať, pretože sa jedná o iný typ vzťahu medzi guruom a žiakom. Preto vždy ako prvé poviem: staňte sa svojím vlastným guruom. Musíte sa teda často venovať introspekcii a vybrať si ideály. Sedím tu pred vami – videli ste, aká som. Môžem jesť hocičo a celé dni nemusím jesť vôbec nič. Môžem spať hocikde a nemusím spať vôbec. Cestujem… Precestujem veľké vzdialenosti a neunaví ma to. Mám na to dosť energie, pretože aj ja som svojím vlastným majstrom. Takže v prvom rade je nevyhnutná častá introspekcia: „Čo so mnou nie je v poriadku?“ a nie: „Čo nie je v poriadku s inými?“ „Čo so mnou nie je v poriadku? Ide mi o telesné pohodlie?

Pozornosť, mám ju na tele alebo na duši? Ak je to tak, čo robím?“ Myslím, že bude najlepšie, ak si to napíšete . „Môžem spať na tráve? Môžem sedieť na kameni?“ Musíte svoje telo primäť, aby pracovalo. „Môžem hocikedy zaspať a dokážem bdieť, kedykoľvek sa mi chce?“ Videla som, že ľudia zaspia. Príčina nie je v tom, že by to boli zlí alebo nedisciplinovaní ľudia, sú však vnútorne unavení. Ak je vaše vnútro unavené, ste unavení stále. Vidíte to v televízii. Ak sa pozriete na ľudí na Západe, vždy sedia takto. Pretože sú veľmi unavení.

Prečo sú takí unavení? Nepracujú tak ťažko. Porozmýšľajte teda, ako sa správate. Keď začnete pozorovať samých seba, prehodnoťte aj svoje okolie, svoje spôsoby a metódy a to, čo robíte sami sebe, pretože ste zo svojho okolia prebrali rôzne podmienenosti. Podmienenosti Západu majú psychologický charakter. Indovia majú iné podmienenosti, ktoré zase zarazia vás alebo by sme mali povedať, zarazia ľudí na Západe: musia si desaťkrát umyť ruky, aj keby si mali zodrať kožu, umývali by sa ďalej ako blázni. Stále musia mať k dispozícii kúpeľňu. Musia sa okúpať. Ak sa neokúpu, necítia sa dobre. Majú aj iné podmienenosti.

Majú všelijaké hlúpe podmienenosti, ale podmienenosti na Západe sú skôr psychologického charakteru, a preto neviete odhaliť, čo s vami nie je v poriadku. Fyzické podmienenosti nie sú také nebezpečné, viete ich prekonať alebo si s nimi poradíte. Keď však máte psychologické podmienenosti, nie ste schopní odhaliť, čo s vami nie je v poriadku. Ak sa pozriete na okolie, ak sa nad ním zamyslíte, objavíte veľmi subtílne príčiny. Po prvé, možno že kvôli vojnám, neviem prečo, všetci majú z iných ľudí strach. Najmä kvôli Freudovi. Myslím, že kvôli Freudovi majú ešte aj mamy strach z dieťaťa. Všetky tieto veci sú pre Indov úplne… Nerozumejú tomu. Ale vy, ľudia, to poznáte veľmi dobre: nechcú sa nikoho dotknúť, nechcú nikoho objať. Predtým sa ľudia, keď hrali futbal, zvykli postískať.

Teraz však nevidím, že by sa postískali, len sa takto dotknú rukami. Po nejakom čase budú zrejme musieť robiť niečo takéto alebo niečo podobné. Tak sa boja, aby ich nik… Dokonca sa deti boja objať svojich rodičov. Chýba im teda prejav lásky. A keď chýba prejav, nevidno, že ľúbite, a tak cit len vysychá, vysychá a vysychá a vysychá. V Sahadža joge bolo jedno dievčatko a ja som mala preň darček. Bolo pomerne malé, mohlo mať asi desať rokov. Dala som darček jednému sahadžajogínovi, západnému sahadžajogínovi: „Choď za ním, daj mu to a povedz, že je to odo mňa.“ „Nie, Mama, nedám mu to.“ Povedala som: „Prečo?“ „Zle ma pochopí.“ Povedala som: „Čo zle pochopí?“ Tak pevne sa to usadilo ľuďom v hlavách! A z toho vo vás vzniká psychologická neistota. Táto neistota na vás vplývala už v detstve, a preto sa jeden druhého bojíte.

Dokonca svojich rodičov, svojich bratov, svojich sestier. Vaše utrpenie je psychologického charakteru. A keď som prvý raz prišla do Anglicka, počula som: „Jedná sa o neistotu.“ Spýtala som sa: „O akú neistotu? Celý svet sa bojí západného sveta! Ako to, že vy trpíte neistotou?“ Vo všetkých, po celom svete, vyvolali pocit neistoty, prečo by teda oni sami mali trpieť neistotou, ako to? Cítia sa neistí vo svojom vnútri, vo vlastnej spoločnosti, v rodine, vo svojich vlastných zoskupeniach, natoľko sa jeden druhého boja! V prvom rade sa teda nesmiete báť. Ste sahadžajogíni, nie ste viac nemorálni, nemôžete byť nemorálni. Ak si celý čas… Ak si myslíte, že ste nemorálni a že to, čo urobíte, je nemorálne, a že sa musíte ísť vyspovedať, čo sa s vami udeje? Čo za osobnosť z vás bude?

Musíme to zmeniť tým, že zmeníme seba. Vzťahy sahadžajogínov by teda nemali byť určované neistotou, ale mariadami. Musíte vedieť, ako rešpektovať súkromie iných. Druhá vec, ktorú nájdete v západných mysliach, a to veľmi často, je, že sú bombardovaní kritikou. Je toľko kritikov, že už neostal ani jeden umelec, už len kritici kritizujú kritikov. Všetci umelci sú zdecimovaní, v jednom kuse ich kritizujú. Hocikto si príde – jestvujú školy na kritizovanie – nemusí vedieť hrať na žiadny nástroj, nemusí vedieť spievať, vie však vynikajúco kritizovať. Preto si stále uvedomujete, preto máte stále pocit, že ak niečo urobíte, niekto vás skritizuje. Stále máte strach, že vás niekto skritizuje, preto: „Mám to povedať, alebo nie?“ Ako sahadžajogíni by ste si nemali nič robiť z týchto hlupákov, pretože majú na očiach klapky. A ak sa im chce kritizovať, kritizovať vás, nech si kritizujú.

Čo na tom záleží? Je to jedno. Musíte to však takto vnímať vo svojom vnútri. Ďalej, tretia vec je ešte horšia, ani neviem, či ste ju postrehli. Neviem, ako prišli západné mozgy na to, že nikdy nesmiete stratiť zo zreteľa „druhý breh“, hoci stojíte na svojom brehu: „Buďte nestranní a nikdy nehovorte tak, akoby ste si boli istí.“ Napríklad, ak sa niekoho spýtate: „Ako sa máš?“ Odpovie: „Ale…“ Vždy. Nik nepovie: „Mám sa veľmi dobre, nič mi nie je.“ „Niečo sa stalo?“ „Nie, som úplne v poriadku, ďakujem,“ také niečo nepočujete nikdy. Nie sú si istí sami sebou, neustále sú rozpačití. A táto vnútorná rozpačitosť im dáva osobnosť, ktorá nedokáže napredovať. Napredujete vtedy, keď urobíte krok dopredu, položíte nohu pevne na zem a potom posuniete druhú nohu dopredu – ako keď leziete na horu. Ak si však už pri prvej nohe myslíte, že ste urobili celý krok a nie polovicu, ako môžete napredovať?

Budete prešľapovať na dvoch schodíkoch, hore-dole. Toto je ďalšia velikánska psychologická bariéra – mala by som to tak nazvať – alebo zhubný faktor pre váš rast. Tretia vec, ktorú ste sa naučili, tretia alebo štvrtá je, že si musíte všetko prediskutovať. Povedzme, že máte problém. Zavoláte mi a poviete: „Mama, mám takýto problém.“ Stáva sa to veľmi často: „Mám takýto problém.“ Poviem: „Dobre. Vyrieš ho takto.“ A vy spustíte: „Nie, nie, nie. V tom prípade by sa stalo toto.“ Potom mu navrhnete ďalšie riešenie. „Nie, nie, nie, nie, nie, Mama. Mohlo by to dopadnúť takto.“ Dobre. Poviete tretie riešenie: „Nie, Mama, v tom prípade sa môže stať toto.“ Navrhnete štvrté: „Toto by sa mohlo stať.“ Odporujete sami sebe.

Napokon som nútená povedať: „Je to tvoj problém, nie môj. Navrhujem ti riešenie a ak chceš svoj problém vyriešiť, radím ti pristupovať k veci pozitívne.“ Takto pracuje váš rozum. V našej hindštine tomu hovoríme „ulti khopdi“. V jednom kuse polemizujete sami so sebou. Ako potom môžete napredovať? Toto je ďalší veľký problém západnej mysle, že sa snaží nevidieť problémy ako vaše vlastné, ale neustále argumentuje ako nejaký právnik, viete? Ako dvaja právnici- aj prvý, aj druhý ste vy sami – čo si celý čas protirečia. Rozdvojená osobnosť v jednom tele. Akoby v jednej bytosti neprebývala len jedna osobnosť. Ako som povedala, je to čisto psychologický fenomén, že sa ľudia musia náhle uchýliť k takýmto „kľučkám“, pričom nechápu, aké je to pre nich nebezpečné.

Po osvietení vášho mozgu by sa to nemalo stávať. Práve naopak, v Sahadža joge je to veľmi nebezpečné, pretože keď niečo poviete… Všetci ste sahadžajogíni, ste spojení so všeprenikajúcou silou a všetko, čo poviete, bude posunuté ďalej a splní sa. Pre vás, ľudia, je veľmi nebezpečné, ak si neuvedomujete, že ste realizované duše, a ak nepoužívate svoje sily. Ak chcem niečo povedať tak, aby to nik nepočul, musím sem dať ruku a potom to povedať, pretože je to napojené na sieť. Ak to však nezakryjem a niečo poviem, budú to počuť všetci. Takisto, ak niečo povie sahadžajogín, niečo si želá alebo niečo chce, všade sedia „ľudia“, pozrite: tu a tu, vy ste ich sem priviedli, ktorí vás stále počúvajú a veľmi túžia robiť, čo poviete: „Dobre, povedal si tak, hotovo.“ Takže pri všetkom, čo si pomyslíte, čo si želáte, čo poviete, musíte byť veľmi opatrní. A keď teraz… Starých ľudí neberiem do úvahy, dobre, pri nich môžem povedať, že sú tak naučení, majú problémy a tak ďalej. Ale väčšia časť generácie, ktorá je tu, je schopná napraviť sa a naučiť svoj mozog priamočiarosti tým, že ho budete viesť zozadu dopredu. O tomto psychologickom probléme sa nehovorí. Ďalší psychologický problém je, že si neuvedomujete, čo je veľmi podivuhodné, že musíte vždy konať podľa toho, čo navrhnú podnikatelia, pretože základom západného života je vidieť a byť videný.

Takže: „Ó, to je v móde, aj my by sme to mali robiť.“ Je to v móde aj my tak urobíme.“ Minule, asi pred rokom, som prišla do Anglicka a všetky sahadžajogínky mali vlasy tu. Povedala som si: „Čo to je?“ Opýtala som sa indickej dievčiny: „Čo to má znamenať?“ „To je nová móda.“ Povedala som: „Aká nová móda?“ „V marathi sa tomu hovorí „ziprya“, vieš? Hovoríme tomu zipryová móda. Aspoň Maharaštrania môžu…“ A všetky mali vlasy takto, viete? Povedala som: „Pane Bože, veď si zakrývajú agyu! Budú škúliť.“ Ale je to v móde a celá móda sa sústreďuje len na vlasy. Na vlasy – neviem prečo sa tak zaujímajú o vlasy. A pritom im v týchto krajinách vlasy vypadávajú tak skoro, pretože nepoužívajú olej. Mali by, pretože veľmi rýchle oplešivejú, najmä na sahasráre. Čo znamená móda, o čo ide?

Ak podnikatelia, títo hlúpi ľudia, chrlia idey, prečo by sme ich mali preberať? Nevravím, že by všetci sahadžajogíni mali vyzerať rovnako, vôbec nie. Môžete sa obliekať, ako chcete. Môžete žiť, ako chcete, ale nemali by ste dovoliť, aby z vás podnikatelia robili otrokov. Teraz ste slobodní ľudia, nezabúdajte na to. Vedzte, že ste úplne slobodní a že vaša sloboda je úplne osvietená svetlom vášho osvietenia, nikdy teda nemôžete urobiť niečo zlé. Ale najprv musíte mať v sebe istotu, že nech budete musieť urobiť hocičo, nenecháte sa zotročiť podnikateľmi. Čo na to povedia ľudia, ako vyzeráme, aký dojem zanecháme… Je to také dôležité, že polovičku života laborujeme, aby sme vyzerali ako ostatní . Je veľmi prekvapujúce, ako podnikatelia pobláznili ľudí na Západe . V Indii sa im to nepodarilo, stroskotali predovšetkým na indických ženách.

Na krátku dobu sa v Bombaji objavilo mini sárí, po štyroch, piatich dňoch, myslím, zmizlo. Ani jedna Indka nebude nosiť mini sárí, hotovo. Nepohnete s nimi. Žiadna móda, ktorá sa dostane do Indie, sa nepresadí, pretože šaty, ktoré sa nosia v Indii, sú tradičné… Sú tu oddávna, boli testované: chyba, nový pokus, chyba, nový pokus a teraz vieme, že tieto sú najlepšie, netreba viac skúšať. Prestanete, keď zistíte: tento štýl nám vyhovuje najlepšie. Ľudia však skúšajú ďalej a štýly sa neustále menia. A musíte si dávať pozor práve na to, aby ste sa nedali nahovoriť na hlúposti, ktoré vymysleli podnikatelia, ale robili rozumné veci, ktoré vám prospejú. Takže jeden druh otroctva spočíva , myslím, v tom, že musíte tancovať podľa toho, ako pískajú podnikatelia. Je to však veľmi hlboké zotročenie, založené na psychológii, ktoré je dobre zamaskované a také nenápadné, že ho nepostrehnete. Preto použite introspekciu, aby ste odhalili, čo s vami nie je v poriadku, ako došlo k tomu, že ste takíto: „Čo nie je v poriadku s mojou osobnosťou?

Ovplyvnil ma celý okolitý svet a spôsob, akým mi ľudia vtĺkali do hlavy všelijaké idey.“ Mali by ste mať vlastné idey. Nemalo by vás trápiť, čo povedal Platón, čo povedal Sokrates a čo povedal niekto iný. Čo si myslíte vy? Napokon ste osvietení ľudia. Je tu však ďalší psychologický faktor, ktorý je ešte horší. A to: „Mama, ak si budeme celkom istí, budeme si nafukovať ego.“ Tak sa boja svojho ega, akoby ich jedného dňa mohlo vyniesť do ovzdušia! Že by mali také nafúknuté ego, že sa budú vznášať. To je ďalšia vec, ktorej sa ľudia boja, že ak vyhlásime: „Dobre, viem, čo chcem, viem, čo je správne,“ začneme sa vznášať, preto si myslia: „Radšej to nebudem hovoriť, pretože mám ego.“ Takže aj so Sahadža jogou sa objavili isté druhy strachu. Jedným z nich je: „Mama, nemal by som mať ego.“ V čom spočíva problém s egom? Je tiež prekvapujúce, že napriek všetkému strachu z ega reagujú ľudia tak, že si vyvinú „protestujúci“ charakter.

Podnikatelia však vedia lichotiť aj vášmu egu. Napríklad sa ráno opýtate dieťaťa: „Čo si dáš?“ Dieťa povie: „Dám si toto.“ Mama musí bežať, aby to kúpila, alebo musí mať všetko v chladničke. V Indii to tak nie je: „Jedz, čo je navarené.“ Ak nemajú soľ, dobre, bude sa jesť bez soli. „Daj sa do toho alebo nejedz, nevadí. Iné nedostaneš.“ Takže, keď sa naučíte disciplíne a rozumiete, o čo ide, nepoviete: „Chcem len toto, chcem len tamto.“ „Niečo chceš?“ povedzte si teda: „Dobre, nedostaneš to celý mesiac.“ Raz vám musím porozprávať o sebe, ako som trochu spohodlnela. Kedysi, myslím. Raz sme sa sťahovali a moja rodina v tom čase nebola so mnou. Mali sme len malú posteľ, v ktorej spal manžel. A ja som spala len na betóne na zemi a na druhý deň ma bolelo telo. Povedala som si: „Dobre“ a spala som na betóne celý mesiac.

„Na betóne dostaneš bolesti? Dobre, tak na ňom spi celý mesiac.“ Rozhodla som sa: „Budem spať na betóne.“ Potom stratil betón nado mnou moc. Možno mal potom bolesti on. Takže to je to, čo musíte robiť: ovládnuť svoju myseľ. Ak sa objaví nejaký problém, ako treba k nemu pristupovať? „Mama, nafúkne sa mi ego.“ Je to preto, že sa vaše ego, ako som povedala, nafukuje reagovaním, protestovaním proti niečomu, ako aj tým, že mu lichotia podnikatelia. Dobre, nech je chyba, kde chce, nezačneme s psychoanalýzou. Pravdou však zostáva, že máme aj problém s egom. Prečo? Už som vám niekoľkokrát povedala, že keď veľakrát nafúkate balón, dá sa nafúknuť veľmi ľahko.

Stačí trošku fúknuť a nafúkne sa. A preto sa bojíte: „Z ničoho nič sa mi ego tak nafúkne, že sa budem vznášať ako balón kdesi vo vzduchu.“ Ako sa toho zbaviť? Tým, že viete, že ste realizovaná duša. Vážte si sami seba. Keď si začnete vážiť sami seba, nenaletíte žiadnym „egovým“ trikom. Veľmi jednoduché. Vážte si sami seba. Musíte povedať: „Som sahadžajogín, ako sa teda môžem takto správať? Veď som sahadžajogín.“ Vypestujete si istú dôstojnosť a budete sa hanbiť robiť hlúposti. Ego z vás totiž robí hlupákov.

O to ide – totálnych hlupákov. Takže, ak si vypestujete úctu založenú na poznaní: „Som sahadžajogín, takže sa nemôžem tak správať. Som sahadžajogín.“ Ak si to poviete, prekvapí vás, že vás dôstojnosť sahadžajogína bude vždy „držať pri zemi“ a nenecháte sa balamutiť svojím egom. Takže na jednej strane sú to podmienenosti , na druhej ego. Na ego si jednoducho treba vypestovať dôstojnosť. Prekvapí vás, že v zvieracej ríši jestvujú mariady. Tiger sa, napríklad, nikdy nespráva ako had, had sa nepráva ako tiger. My sme teraz sahadžajogíni. Sme tigre medzi ľuďmi, sme levy medzi ľuďmi, sme tí najvyšší, sme najvyššie ľudské bytosti. Nemusíte nosiť, ako tomu hovoríte, desať medailí, aby ste ukázali, že ste úžasní, ste proste sahadžajogíni, ste mahajogíni.

Vypestujte si teda spomínanú úctu a prekvapí vás, že okamžite nadobudnete pokoru. Akoby do vás doslova vošla. Videla som, že niektorí sahadžajogíni sedia takto, niekedy sedia takto, niekedy… Ten, ktorý má ľavú višuddhi, sedí tak, pri pravej višuddhi takto. Vy však budete sami vedieť, že… Ako keď sa má ženích začať obliekať a má na pamäti: „Som ženích, nemôžem sa správať ako mládenci, čo tam budú. Mám osobitné postavenie. Som ženích a idem na svoju svadbu. Nemôžem sa správať ako moji priatelia, ktorí tam budú.” Musíte sa správať istým špeciálnym spôsobom. Osvojte si to teda. Ešte stále nevieme, že sme sahadžajogíni.

Keď budeme vedieť, že sme sahadžajogíni, vyvinie sa v nás dôstojnosť a vďaka tejto dôstojnosti budete, ku podivu, vidieť aj, čo nie je v poriadku vo vašej krajine, čo nie je dôstojné. Na tom, čo sa deje vo Francúzsku, vidíte, v čom sú nedostatky francúzskeho práva. Francúzi sa však zaujímajú o pitie, jedenie a iné veci, takže nikdy nevenujú… „Ach, vykašlime sa na to. Čo nás je do zákonov, nech sú, aké sú, je to jedno, koho by zaujímali také hlúposti, nie je to dôležité. Hlavné je, že je čo piť…” Ak zájdete do francúzskej dediny, o siedmej v nej nestretne nikoho, ani len opilcov. Sedia si vo vnútri a pijú a pijú. Zdá sa mi, že je to ich hlavné náboženstvo, hlavná kratochvíľa. Na druhý deň majú opicu, a tak vidia všetko naopak. Ako jeden chlapík, ten novinár, čo šiel do Indie, videl železnú bránu a myslel si, že je to Hitlerova železná opona. Všetko vidia, viete, zväčšené, také veľké, skreslené kvôli opici , viete?

Takže celý život na Západe je ako po opici – buď vidia všetko zväčšené alebo zmenšené, nevidia veci také, aké sú. Väčšinu z toho, čo čítate, knihy o psychológii a o podobných veciach, napísali opilci. Keď si prečítate ich životopis, zistíte, že boli opilci. Takže nech napísali, čo chceli, prečo by sme to mali brať vážne? Okrem hŕstky ľudí, ktorí boli realizovaní, to boli väčšinou opilci. Ako napríklad tí, čo písali o gréckej dráme – museli to byť poriadni opilci. Neviem, čo všetko skonzumovali, že potom písali takým spôsobom. Keď píšu opilci, väčšinou totiž proklamujú: „Prečo, načo by som mal žiť, musím umrieť.” Aj v Indii máme takých, veľa takých, autorov ghazal, ktorí vždy hovorili: „Načo žiť, mali by sme umrieť.” Ak teda nejaký poet hovorí takýmto štýlom: „Rozprávaš o umieraní, prečo teda neumrieš, raz a navždy?” Zistíte teda, že keď niečo napíšete vy, bude to, čo chcete povedať, omnoho vznešenejšie, ako to, čo píšu oni. Sahadža joga však u vás fungovala tak hladko, tak bezproblémovo, že si ani neuvedomujete, kto ste. Dnes na Guru pudži uctievate svojho Gurua a zároveň sa ja klaniam guruovi vo vás.

Nech sa váš guru dostane do popredia a zviditeľní sa. Najmä taký guru, akého máte vy – nie som na vás prísna, som veľmi nežná, pretože, ako som vám povedala, sa jedná o niečo fundamentálne odlišné – je to určené pre kolektív a nie je pre jedincov. A ak sa má niečo šíriť kolektívne, musíte pochopiť, že jedine láska je to schopná urobiť. Nejestvuje žiadny iný spôsob šírenia Sahadža jogy, pretože nemôžeme byť ako Hitler a viesť ľudí k nenávisti. Buď použijete nenávisť alebo lásku. Ak učíte ľudí: tamtých nenávidíme – jedná sa o fundamentalizmus a podobne – získate tisíce ľudí, ktorí sú ochotní bojovať. Môžete pozdvihnúť ich prízemnejšiu osobnosť a povedať: „Dobre, pridajte sa k nám, bojujme!” Aj racionalizmus a tak ďalej, dokonca aj nacionalizmus takto pôsobia. Nevadí, sú to ľudia. Keď však poviem láska, jedná sa o čosi úplne iné. Skúste to pochopiť.

A keďže je to kolektívna práca, musíme vedieť, že láska je zdroj energie, vďaka ktorej všetko rastie živým spôsobom. Je to energia, ktorá je živá. Skúste to teraz pochopiť. Je to niečo, čomu ľudia nerozumejú: láska neznamená niekoho objať, je to živá energia, ktorá vám umožňuje rásť. Dúfam, že ste sa dostali k mojim knihám a dúfam, že ste ich čítali. Veľmi názorne som v nich pre vás opísala, čo je živá energia, ktorá v nás pracuje. A všetko, čo je jej dielo… Pozrite sa, napríklad, na tento kvet. Nemôžem mu nariadiť, aby rástol rovno. Rastie si svojím vlastným spôsobom , nech si rastie. Vyzerá to pekne, pretože žiadny kvet by nemal byť ako iný kvet.

Živá energia nikdy netvorí úplne rovnaké veci – to je možné len u plastov. Ďalej, keď niečo rastie, rastie to svojským spôsobom. Takže to, čo je vo vás zabudované, je živá energia. Je vo vás zabudovaná, ale je to živá energia, je to niečo, čo žije a pracuje, prekvitá samo od seba. Musíme dať ľuďom vodu čistej lásky. Čo vnímate ako guru na iných ľuďoch, ak ľúbite čisto: „Čo je so mnou, čo mi bráni napredovať?” Ako guru rozpoznáte ako s inými zaobchádzať s láskou, aby sa priblížili k realite. Je to veľmi nežný proces, veľmi láskavý proces a číra radosť z lásky k iným. Vedomie: „Ľúbim toľkých ľudí,“ je samo o sebe úžasné. A aj cítite: „Ľúbim toľkých ľudí.” Malo by to však byť „samadrišti“, to značí, že by sme sa mali pozerať na každého rovnako. Pozeráte sa na všetkých rovnakým spôsobom, je tak?

Máte len tento jeden pár očí. Pozeráte sa na všetkých tými istými očami. Ľudia sú rozdielni. Áno, vidíte, že sú rozdielni, ale ne… Vaše oči nerobia medzi nimi rozdiely. Vaše oči nevnímajú ľudí ako čiernych , bielych, modrých. Vidia, akí sú. Keď začnete vidieť spôsobom samadrišti, to jest rovnakými očami, rovnakým pohľadom, neprekrúcate svoje predstavy. Pretože, čo sa stane v opačnom prípade? Vaša myseľ to, čo vidíte, preinačí a vy sa začnete na jedných pozerať tak , na iných inak. Pozerám sa, napríklad, na tento vejár.

Povedzme však, že moja myseľ zapracuje a budem ho vnímať ako človeka. Ak ste rozumní ľudia, vidíte všetkých takých, akí sú. To je samadrišti, to znamená mať rovnaké oči pre každého, oči, ktoré nepreinačujú, takže nie je možné, aby bol niekto váš obľúbený priateľ, niekto iný priateľ číslo dva, ďalší číslo desať a niekto iný váš nepriateľ. Keď sa začnete pozerať týmto spôsobom, všetko nadobudne správne tvary. Inak je to na zbláznenie. Malo by to byť aj samyak – „samyak“ znamená integrovaný. Mali by sme mať integrované poznanie. Ako keď sa oči pozerajú, vidia, kde sedíte, kde ste, kde je jeden človek, kde je druhý človek, aký je medzi nimi vzťah. Takže poznanie o iných sa zakladá na tom, aký je medzi nimi vzťah. Povedzme, že máme pána s dieťaťom a že sa medzi týmto pánom a dieťaťom vyskytol problém.

Aby ste s ním mohli nadviazať kontakt, musíte vedieť, že má dieťa, nesmiete ho od neho oddeľovať, izolovať ho . Zoberte si niekoho, povedzme, kto je, napríklad, z Anglicka alebo z Talianska. Potom ho skúste chápať na základe jeho zázemia. Keďže pochádza z istého prostredia, je taký, aký je. Ak si dokážete o iných vytvoriť takúto ucelenú predstavu, nebudú viac žiadne problémy, hádky, nič. V opačnom prípade vznikajú stále konflikty a to je dôvod, prečo sa cítite veľmi unavení. Oči nereagujú – oči sa len pozerajú. Čokoľvek vidia, len sa na to pozerajú. Oči nikdy nereagujú, ale myseľ. A toto reagovanie je zodpovedné za naštrbenie vášho vzťahu k iným.

Musíte teda zaujať pozíciu svedka – ako Gyanešwara povedal: „Nirandžan pahane, nirandžan pahane” – pozerať sa na niekoho bez reakcie. Len sa pozerajte a dozviete o človeku všetko, len čo sa na neho pozriete, nirandžan pahane. Pretože pokiaľ je v hre váš mozog, nevidíte ľudí takých, akí sú. Keď sa len dívate, hneď viete, o čo ide. A potom budete v mihu poznať čakry človeka, jeho Kundalini, preniknete do všetkého. Vaša myseľ, ktorá je prepchatá nezmyslami, vám nedovolí dostať sa na takú úroveň. Preto nirandžan pahane, oko, ktoré sa len pozerá. Takéto oči musíte nadobudnúť. K nim sa automaticky pridruží odpútanosť, prestanete kritizovať, pretože je to vaša myseľ, ktorá je proti niekomu zaujatá. Neľúbite, pretože vaša myseľ zmýšľa tak či onak.

Prestanete tvoriť skupinky, nebudete schopní deliť ľudí podľa toho, či sú vám drahí, alebo nie. Niekedy, keď sa na niekoho neusmejem, začnú ľudia šomrať a vravia: „Tentoraz sa na mňa Mama neusmiala.” Uznajte predsa, že sa nemôžem usmievať v jednom kuse. Musíte myslieť aj na moje svaly. Ako mám mať stále úsmev na perách, neviete? Nájdu sa však ľudia, ktorí sa cítia veľmi zle, pretože: „Viete, tentoraz sa na mňa Mama neusmiala.” Musím sa teda v jednom kuse usmievať na každého. Skúsim to. Takže náš prístup k iným musí byť prístup typu niranďžan, pretože sa jedná o kolektívnu prácu. Nie je prísny, v žiadnom prípade nemá blokovať, pretože je to živá práca, naozaj živá práca, nie je to teda možné. Je to v každom prípade práca, ktorá prináša harmóniu, lásku, náklonnosť, pocit spolupatričnosti. Predstavte si, že musíte myslieť na niekoho, kto k vám nie je milý alebo je… netvor.

Radšej myslite na to, aký by ste k nemu mohli byť milí. Váš prístup by teda mal byť: „Ako dobre budem s ním vychádzať!“ Viete? Pozrite sa, ak sa na vás niekto hnevá, je ľahké hádať sa: „Poď len sem. Ty si nahnevaný, ja som nahnevaný.” Nie. Choďte a pošteklite ho. Niečo také jednoduché – a pobavte sa. Z nenávisti sa totiž nemôžete tešiť, nepobaví vás, ani súperenie, ani oddeľovanie sa. Tak, ako sa táto ruka musí tešiť z druhej ruky, rovnako sa vy musíte tešiť jeden z druhého. Ak to nedokážete, uniká vám to hlavné, uniká vám podstata. Takže pri kolektívnom napredovaní musíme vedieť, že nemôžeme napredovať, ak nemáme zmysel pre kolektív, pre to, že sme súčasťou jednej jedinej osobnosti.

Ak si potiahnem ucho, nevytiahnem ho von, ale spôsobím celému telu bolesť. Preto hovorím, že je lepšie potiahnuť obe. A ak sa začnete pozerať týmto spôsobom, zarazí vás nežný humor, s akým sa na seba začnete dívať. A stane sa z vás naozaj veľmi zaujímavá, „magnetická“ osobnosť a veľmi príjemný človek, nevýslovne príjemný človek. Všetci budú vyhľadávať vašu spoločnosť. To je to, čo nasvedčuje tomu, že guruovský princíp bol osvietený. Samozrejme, bolo povedané, že sa máte odpútať, nemáte byť naviazaní ani na to, ani na to, ani na to. To sú všetko reči. V skutočnosti vám však jedine introspekcia a dosiahnutie, alebo môžeme povedať, poznanie vašej hĺbky, dajú tento pocit. Už len to, že viete: „Som sahadžajogín a vnoril som sa do nedozerných hlbín božskosti,“ stačí k tomu, aby ste žili ako najlepší guru.

Vlastne už ani nie som Guru, nikdy som nebola Guru – som Mama, som beznádejný typ gurua. Pretože guru, ktorý nedokáže byť prísny, je nanič a ja sa musím pripraviť na to, že musím ľuďom všeličo otvorene povedať, viete? Ak majú dvaja ľudia problém a prejde istý čas, kým im mám niečo povedať, začnem si hovoriť: „Ako by som mohla byť prísna, hm?” Ak sa to stane v mojej prítomnosti, poviem: „Prečo sa tak správate?” A aj to len v bezprostrednej situácii. Musíte si teda vyvinúť takýto druh guruovstva v sebe, ktorý je vhodný pre kolektívnu prácu. Ešte raz: majte na pamäti – je to v záujme kolektívnej práce. Takže dnes uctievate guruovský princíp v sebe, keď uctievate mňa. Nemala by som povedať, že by ste mali nasledovať môj príklad, pretože som v mnohých veciach beznádejný prípad. Napríklad sa nevyznám v bankovníctve, nerozumiem peniazom, chcem povedať, že je veľa vecí, ktoré neovládam, naozaj. Som beznádejný prípad, nevyznám sa v zákonoch. Nemali by ste byť teda ako ja, to je pravda.

Mali by ste však byť schopní priznať si ako ja, viete: „Mám tieto problémy.” Ale čosi musíte mať v každom prípade? Úplné poznanie o Sahadža joge alebo želanie dozvedieť sa všetko o Sahadža joge. Ak to tak bude, potom sa vnoríte do tohto oceánu poznania ako keby ste mali tryskový pohon. A všetko, čo chcete, všetko, čo chcete vedieť, sa dozviete. Mali by ste však mať želanie dozvedieť sa. Nikdy sa neuspokojte: „Už viem dosť o Sahadža joge,“ nie, nikdy. Môžete byť so sebou spokojní v hocičom inom, len v jednom nie: „Ešte stále musím Sahadža jogu spoznávať rozumovo a toto poznanie musí preniknúť do môjho srdca. Malo by byť v mojom srdci, nielen v mojom mozgu. Mal by som sa učiť prostredníctvom mozgu a mať toto poznanie v srdci.“ Ako keď si pozriem film „King Kong“, dozviem sa, kto je King Kong, ale je to len film, nič sa nedeje. Naše poznatky sú obyčajne takéhoto charakteru.

Ak však uvidíte stáť „pána“ King Konga pred sebou: „Ó, Bože môj, on je tu!” Takisto aj keď máme poznatky v mozgu, je to ako film, sú vzdialené… Srdce ich neprecíti. Ale ak sú v srdci, potom sú účinné, potom pôsobia. Cez mozog pracovať nemôžu. V mozgu sa len hromadia, ale v srdci pôsobia. A v srdci sídli duša. Je to veľmi jednoduché: sme ľudia, ktorí sa skôr riadia mozgom ako srdcom. Vedzte však, že sme v realite, King Kong naozaj stojí pred nami. Nepozeráte sa na film, je to fakt. A ak je to naozaj tak, musí začať pracovať srdce, nie mozog, pretože na skutočnosť reagujeme len srdcom, nie mozgom. Ak to pochopíte, otvoríte si srdcia, rozšírite ich: „Teraz je to v mojom srdci.” Vďaka tomu budete mať v hlave úplne jasno, všetko vám bude jasné: čo treba robiť, ako reagovať, ako niečo vyriešiť.

Ak všetko toto poznanie o Sahadža joge vložíte do svojho srdca – najprv si budete musieť rozšíriť srdce, inak doň tento oceán nevložíte – potom uvidíte: „Toto je Sahadža joga.” Mne sa zdá, že všetko je Sahadža joga: kúpa tohto domu, príchod na toto miesto, to všetko je Sahadža joga. Jasne to vidím. Všetko, čo vidím, dávam do súvisu so Sahadža jogou, okamžite: „Toto je Sahadža joga.” „Prečo je to tak? Je to vďaka Sahadža joge.“ „Toto je Sahadža joga.“ Všetko teda začnete ponímať ako Sahadža jogu, keď vaše srdce vie to, čo vie váš mozog. Poznám ľudí, ktorí veľmi dobre ovládajú všetky mantry, všetko vedia výborne a to všetko v srdci. Takže si to vložte do srdca. V Sahadža joge nie ste guruom prostredníctvom mozgu, ale prostredníctvom srdca. Nech vás Boh žehná! Čo sa týka Guru pudže, najprv to prečíta. Vidíte, čo sa píše v Guru Gite – nikdy som to nedala nikomu čítať.

Nie preto, že by to nebola pravda. Hovorí sa, že je to pravda. Šíva v nej rozpráva Parvati, čo je guru. Prečo som vám to však nedala? Pretože všetci guruovia na trhu hovoria: „Takže, ja som váš guru a toto je Guru Gita. A v Guru Gite sa píše: Daj všetky peniaze, všetok majetok, seba samého – pranu, manu, danu – svoje telo, svoju myseľ, všetko guruovi a staň sa totálnym blbcom.“ Ľudia im to teda dajú. Preto som vám ju neukázala. Ale dnes Rajesh… Povedala som mu to prvý raz – to však neznamená, že by ste sa mali riadiť tým, čo tam opisuje Šíva. Rajesh: Om twameva sakshat, Shri Adi Guru, Sakshat Shri Adi Shakti Sakshat Shri Dakshinamurti, Shri Mataji Shri Nirmala Devi namoh namaha. V Guru Gite Šri Šíva, ktorý je známy aj pod menom Šri Dakšinamurti, ten, kto hľadí na juh, rozpráva Šri Parvati na jej žiadosť, čo je guru… Počujete všetci?

…a nahlas. Dajte to hlasnejšie. A Šri Šíva hovorí v Guru Gite Šri Parvati, kto je guru. A najprv jej povedal, že prvé písmeno v slove „guru“ „gu“ zosilňuje znaky máye, zatiaľ čo „ru“ ničí ilúziu, ktorá vzniká vďaka máyi. Takže guru je prvý a najdôležitejší pri ničení ilúzií, ktoré spôsobuje máya. On sám ich tvorí, on ich aj ničí. Len on má takéto postavenie, a preto je pozícia gurua najvyššia zo všetkých a nemôžu ju dosiahnuť ani len bohovia a aj oni všetci uctievajú Šri Gurua. Buď pozdravený, Šri Guru, ktorí vyťahuje tých, ktorí spadli do pekelného oceánu sediac na strome pozemského sveta. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorý je Šri Brahmadeva, Šri Višnu a Šri Šiva a ktorý je ako jediný najvyšší Brahma. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorý vytvoril všetko poznanie pre dobrodenie ľudí, aby mali most cez oceán pozemského sveta.

Pozdravujeme Šri Gurua, ktorý otvára oči toho, kto oslepol kvôli temnote nevedomosti, tým, že ich natrie kadžalom poznania. Buď pozdravený, Šri Guru, za dosiahnutie osvietenia vo svete. Si môj otec, si moja mama, si môj brat a si môj Boh. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorý je pravda, a vo svetle tejto pravdy sa manifestuje svet a ty si ten, kto predstavuje radosť, ktorá očarúva tento svet. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorý je „sat“, čistá existencia, pravda – ktorý vie, ktorý svet rozmanitých foriem a predmetov sa prestáva javiť ako reálny. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorého forma je príčinou konania a ktorý jestvuje vo forme príčiny každého konania. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorého jestvovanie vo forme konania vnáša do všetkého jednotu, kolektivitu, vnáša integráciu do rozmanitosti foriem a predmetov. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorého dve lotosové chodidlá rozptyľujú horúčavu duality a chránia nás pred všetkými kalamitami. Pozdravujeme Šri Gurua rečou, mysľou, pozornosťou, očami, pretože Guru je po pravde tak Šri Šíva ako i Šakti a jeho dve lotosové chodidlá sú červené, biele, veľkolepé. Meditujem o Šri Guruovi, o písmene „gu“, ktoré je ukazovateľom priestoru medzi tromi gunami, a o „ru“ , ktoré je ukazovateľom beztvarých foriem a ktoré nám dáva formu, ktorá je mimo troch gún.

Opätovne sa klaniame Šri Guruovi za to, že prostredníctvom realizácie ničí karmy, ktoré sme si nahromadili v priebehu predchádzajúcich životov. Opätovne sa klaniame Šri Guruovi, pretože niet princípu, ktorý by bol nad princípom Šri Gurua. Niet pokánia, ktoré by si mohol robiť, pretože najvyššie pokánie treba urobiť, aby si dosiahol Šri Gurua, a niet poznania, ktoré by bolo vyššie ako princíp, ktorý predstavuje Šri Gurua. Opätovne sa klaniame Šri Guruovi ktorý nám umožnil uzrieť nekonečnú klenbu, ktorá sa rozprestrela nad všetkým živým a neživým. Buď znovu pozdravený, Šri Guru, ktorého lotosové chodidlá sú vyzdobené diamantmi, ktoré predstavujú šruti a žiarivé lotosy Véd. Pozdravujeme Šri Gurua, ktorý v nás spontánne prebúdza všetko čisté poznanie. Pozdravujeme znovu a znovu Šri Gurua, ktorý je čaitanya, ktorý je večne pokojný, ktorý nepodlieha zmätenosti , je nesmierne čistý, a mimo naad, bindu a kala. Prvopočiatkom meditácie je forma Šri Gurua, prvopočiatkom pudže sú lotosové chodidlá Šri Gurua. Prvá pudža je pudža k lotosovým chodidlám Šri Gurua. Prvá mantra, zdroj mantry ako takej, je reč Šri Gurua.

Prvé oslobodenie je možné vďaka a zdroj oslobodenia spočíva v milosrdnosti Šri Gurua. Sakshat Shri Mataji, Shri Nirmala Devi, Namoh Namaha. Ach, myslím, že by všetci lídri mali prísť hore. Teda aj keď sú niekde dvaja lídri, mali by prísť obaja. Nech vás Boh žehná! Jedenkrát by sa mohla povedať Ganéšova mantra, Ganéšova mantra. Atharva Šeershu môžete povedať. Môžete povedať Atharva Šeershu a jedenkrát… A všetci by mali umyť… Liať mi na chodidlá vodu.