Dnes sme sa tu všetci zišli na vrchole tejto nádhernej hory, aby sme oslávili Kristove vzkriesenie. Pre Sahadža jogínov je veľmi dôležité, aby pochopili veľkolepý akt jeho vzkriesenia, ktorým ukázal, že duša neumiera. Bol… Bol Omkara, Bol Slovo a bol Duša, a preto mohol chodiť po vode. A teraz sme aj natočili film, kde sme ukázali, ako sa muladhrára zobrazila v atóme uhlíka veľmi zreteľne – ak sa pozeráte sprava doľava, objavíte v ňom naozajstnú swastiku, a zľava doprava v ňom vidíme omkaru. Keď sa však pozeráte zdola a zhora, čo uvidíte, je alfa a omega. To teda nepopierateľne dokazuje, že Kristus, ktorý povedal: „Som alfa a omega,“ jasne to ukazuje, že bol inkarnáciou Ganéšu. Máme teraz k dispozícii vedecký dôkaz a môžeme teda povedať ľuďom, že je to pravda. Neviem, či za Ježišovho života matematici poznali alfu a omegu, ale určite ju poznal on, keď povedal: „Som alfa a omega.” Bol nesmierne pozoruhodnou inkarnáciou a veľmi dôležitou pre náš vzostup. Keby nebol vstal z mŕtvych, náš rast by vôbec nebol možný. Je to teda veľká zásluha. Kristove vzkriesenie sa teraz prejavuje na vašom živote: čím ste boli predtým a čím ste dnes.

Je to taká zmena, taký rozdiel, taká premena. Práve jeho obetovanie sa na kríži a jeho vlastné nádherné vzkriesenie pripravili pre nás cestu, aby sme sa dostali do tohoto nového trasformovaného stavu. Dostať sa do tohoto stavu má iné pozadie u ľudí a iné u Krista. Kristus sám bol svätosť, bol čistota. Jeho vzkriesenie je teda len fyzický úkaz, dalo by sa povedať, pretože žiadnu trasformáciu nepotreboval. Nemusel prejsť žiadnym čistením. Čo sa udialo v jeho prípade, bolo to, že vstal z mŕtvych, čo symbolizuje, že ľudský život bez duchovnosti je ako smrť, pretože všetko robia bez toho, aby chápali celok, realitu, absolútnu pravdu. Všetko čo robia, ich napokon dovedie k vlastnej záhube. Dokonca aj nábožentsvá, vytvorené týmito veľkými inkarnáciami, úplne upadajú. Ani stopu po nábožnom živote nenájdete u všetkých tých ľudí, ktorí tvrdia, že sú tí, čo reprezentujú dané inkarnácie.

Ak sa pozeráte zo subtílnej stránky, je veľmi smutné, že v mene týchto veľkých inkarnácií vykonávajú ľudia prácu… Činnosti, ktorým sa venujú, sú nehorázne, pretože sa neboja Boha. V mene Boha vykonávajú otrasné veci po celom svete. Samozrejme tu, dá sa povedať, vyšla pravá tvár katolíckej cirkvy najavo. Ľudia to všade vidia, tieto podvody vychádzajú najavo. Tieto nepravdy však boli použité pod zásterkou Boha, duchovnosti a krásy. To je najlepší spôsob na maskovanie – všetkej krutosti, násilia, všetkej ohyzdnosti. Takýmto spôsobom sa im to podarilo. A zašlo to do takého štádia, že nenájdete ani najmenší náznak toho, že by títo ľudia žili nábožným životom. Napríklad sa všetci zlodeji sveta, všetci veľkí podvodníci sveta a intrigáni sveta dostali na vedúce pozície. Stalo sa to len preto, že k tomu, čo bolo napísané v knihách a vo všetkých písmach, že máte hľadať sami seba, nikdy nedošlo.

„Musíte poznať sami seba,“ sa nikdy neuskutočnilo. Koľko krát Kristus povedal: „Poznaj sám seba“? Povedal aj: „Musíte sa narodiť znova,“ a tak si okamžite udelili osvedčenie: „Som znovu narodený,“ a začali z takéhoto osvedčenia ťažiť. Ale nikdy sa nezamysleli, aké dobro im to vlastne prinieslo. Prinajlepšom sa vďaka nemu dostali k peniazom, prinajlepšom mohli získať nejakú pochybnú moc. Ale po vnútornej stránke im to nedalo nič. V človeku musí vzbudzovať smútok ich pošetilosť, ich prístup ku Kristovmu životu alebo k životu hocikoho iného, kto mal taký ušľachtilý a vznečený hodnotový systém, keď oni sami konali veľmi bezcharakterne. Teraz ste sa v Sahadža joge pretrasformovali. Povedala by som, že je to vykonala Kundalini. Napriek tomu je však medzi vami a Kristom ten rozdiel, že pochádzate z prostredia, zo životného štýlu, zo spôsobu myslenia, ktoré boli zamerané na vašu deštrukciu.

Všetko, ak sa na to pozriete teraz, je pre vaše zničenie. Keďže ste prišli odtiaľ, ešte stále vás obklopujú tieto fenomény, ešte stále majú na vás vplyv. Napriek tomu, že rastiete vyššie a vyššie, odrazu zistíte, že ste upadli do nejakej nemožnej situácie, dali sa na čosi potupné. Samozrejme, niekedy sa nad tým zhrozíte, niekedy sa s tým uzmierite. Pre sahadža jogína je teda veľmi dôležité, že po tom, ako dostane realizáciu, musí byť veľmi introspektívny. Miesto toho, aby sledoval, čo je v neporiadku v iných, by sa mal snažiť vidieť, čo je zlé v ňom samom. Je veľmi dôležité, aby ste vedeli, ako blízko ste sa dostali ku svojej duchovnosti. Kristus to totiž nepotreboval. Nemusel sa ani len zaoberať introspekciou. Bol čímsi, čo bolo nedostupné akejkoľvek korupcii, a pre neho to bola len telesná trasformácia v zmysle, že umrel a potom vstal z mŕtvych.

Ale pre nás je to čosi úplne iné. My sme teraz sahadža jogíni, ale sme obyčajní ľudia. Nemali sme v sebe žiadne svetlo. Teraz do nás vchádza svetlo a vidíme svetlo, čo z nás teda bude? Musíme sa sami stať svetlom. Kristus bol svetlo. Nemusel sa ním stať. Musíme sa teda stať svetlom. A musíte sa vyvarovať toho, čo môže toto svetlo narušiť, znížiť jeno intenzitu či ho celkom sfúknuť. Ak sa teda chcete so svetlom dostať ďalej, prvé, čo by ste mali vedieť, že ak svetlo vidíte, nie je to dobré.

Znamená to, že nie ste svetlo. Musíte sa stať svetlom. Ak ste sveto, potom v tomto svetle hravo rozpoznáte, ako pracuje vaša myseľ, aké vám vnucuje myšlienky, čo vašu myseľ ovplyvňuje počas vášho rastu. Máte obavy alebo máte zodpovednosť? Alebo vaše zlozvyky vytvárajú prekážky, aby ste ako duchovná osobnosť rástli? Musíte teda stále na seba dohliadať a pozorovať, ako napredujete. Je to prenádherná cesta, veľmi, veľmi krásna cesta. Včera som bola veľmi šťastná, keď som počula ruskú pieseň, ktorá opisuje cestu, cestu kundalini. Je pravda, bez akýchkoľvek pochýb, že ste realizované duše. V podstate ste realizovanými dušami neboli, teraz ste však realizované duše.

Ste vyvinuté štádium. Čo nám ešte chýba, je to, že sme presvedčení, že sme úplne v poriadku a nič nám nemôže ublížiť, nás stiahnuť späť. Ak sa dopracujete k takej egostickej myšlienke, vôbec vám to nepomôže. Čo musíte robiť, je neustále pozorovať samého seba. Na to je meditácia, aby ste na vlastné oči videli ako pokračujete vo svojom duchovnom raste. Nik iný to nemôže robiť, je to vaša vlastná individuálna práca. Samozrejme, ak pôjdete do kolektívu, okamžite budú vedieť, ktoré čakry máte poškodené, bezpochyby. Možno o tom nehovoria, nezmienia sa tom, ale budú vedieť iste vedieť, že tá a tá čakra sú poškodené a že tento človek má taký a taký problém. Ale nebudú vedieť, čo majú oni sami poškodené, aký majú oni problém. Ak vám teda niekto povie: „Myslím, že máš túto čakru poškodenú,“ nemali by ste sa preto cítiť nepríjemne, pretože ak s tou čakrou nič neurobíte, zruinijete si život.

Mali by ste teda reagovať tak, že sa posnažíte o toto: ak vám niekto povie: „Myslím, že táto čakra to je, tu nie je čosi v poriadku,“ mali by ste tomu človeku ďakovať: „Vďaka Bohu, že si mi to povedal.“ Ako zrkadlo – ak v zrkadle vidíte, že je na tvári niečo v neporiadku, môžete to hneď napraviť. Rovnako aj keď vás niekto na niečo upozorní, mali by ste byť natoľko vyzrelí, že si uvedomíte, že je to veľké požehnanie, že vás na čosi také upozornili. Ako minule sa strhla hádka medzi dvomi lídrami. Vždy, keď sú niekde dvaja lídri, vždy vypukne hádka. Nemalo by to tak byť. Tak ako sa nikdy nehádajú dve oči, dve ruky nevedú spory, dve nohy nevedú spory. Ak sú však niekdy dvaja lídri, vyvstanú vždy problémy. Musíte mať vždy len jedného lídra, inak – veľký problém! Takže sa hádali, viete, dvaja lídri sa hádali a šli za mnou.

Hneď som zbadala, že jeden bol posadnutý. Povedala som: „Daj ruky ku mne.“ Keď obrátil ruky ku mne, okamžite ich stiahol späť. „Čo sa stalo?“ Odvetil: „Mám pocit, že horím, Mama.“ Povedala som: „Tak je. Vieš čo s tebou nie je v poriadku?“ Riekol: „Som veľmi výbušný, viem. Som veľmi egoistický. Nemal som sa tak správať.“

Mohol sa v tej chvíli aj zle cítiť, že som mu to povedala. Ale necítil sa zle, pretože je sahadža jogín a vie, čo mu spraví dobre, čo mu prospeje. Vôbec sa necítil zle. Naopak, bol mi veľmi vďačný: „Mama, vďaka tebe som bol odhalený. Inak by som to bol skrýval vo svojom srdci.“ Náš problém teraz spočíva v tom… Hoci v našom vnútri došlo k veľkému rozvoju a aj sa v nás ustálil, hoci máme tiež veľkú kolektívnu silu, badám to v každej krajine, môžeme dávať veľmi mnohým realizáciu, a sme naozaj schopní uplatniť všetky tieto veľké pravdy v živote. Dokážeme to. Celý čas by sme ich mali uplatňovať. Je však jedna vec, v ktorej by sme si nemali byť takí istí: že sme dospeli k definitívnej pravde. Čo sa tohoto týka, musíte byť veľmi opatrní.

Videla som ľudí, ktorí sa dostali v Sahadža joge veľmi vysoko, vyletia veľmi vysoko a odrazu spadnú veľmi nízko. Som z toho veľmi smutná, neváslovne smutná. To preto, že nemajú vieru – vieru v seba a vieru v sahadž. Táto viera im chýba. Musíte mať vieru v seba a v sahadž. Sahadž znamená, že jestvuje Božia sila, a táto všeprenikajúca sila sa o nás stará. Teraz ju možno aj cítiť. Citili ste ju. Nie je to tak, že „je tu“, pretože to bolo povedané, Viete, že tomu tak je. Ale aj keď to viete, nevyvinula sa z toho vo vás viera.

Toto je však viera, o ktorej hovoril Kristus. Toto je viera, ktorá sa pojí s osvietenou mysľou, žiadna slepá viera. A v slepej viere sa môžete dopustiť chýb, zatiaľ čo pokiaľ máte osvietenú myseľ, stanete sa nesmierne mocní, nesmierne mocní. Nemôžu sa objaviť žiadne problémy, ak je vaša viera osvietená. Takže teraz vidíte v Sahadža joge mnohých ľudí, ktorí sú vyrovnaní, ktorí sú čestní, ktorí sú veľmi vzácni. Sú ako ľudia, ktorí vedia, že stoja na skale. Ale tí, ktorí ešte nie sú takí vyrovnaní, tí si myslia, že ešte stále tápu v akýchsi čudesných vodách tohoto života. Skaly sú tu, stojíte na skálách a aj to je výsledkom viery, že nás, našu vieru nemôže nič narušiť, nič nám nemôže spôsobiť problémy. Čo sa týka Krista, samozrejme že… Chcem povedať, že vedel všetko, preto si bol tým istý. Nikdy si nerobil starosti, nikdy netápal, nikdy nepochyboval.

Vedel, že… Že je Syn Boha, a bola to pravda, ktorú veľmi dobre poznal. A nikdy ju nevyvracal, nikdy ju nespochybňoval, nič také. Tak je to. A preto Kristus, ako hovorím, stál na skale, zatiaľ čo iní ľudia, dokonca aj sajadža jogíni, sa musia stať takými ako Kristus, čo sa týka viery. Treba pochopiť túto vieru. Jedná sa o osvietenú vieru. Ako Kristus – podstúpil ukrižovanie, podstúpil najrozličnejšie veci, len preto, že vedel, že je to len dráma a že všetko robí len ako v divadelnej hre – hrá, a že sa nejedná o nič nebezpečné, že sa nič nestane a že vstane z mŕtvych. Hral drámu. Nebral to vôbec tragicky. Videl, ako sa mu ľudia smejú, obracajú na ho na posmech.

V svojom srdci vedel všetko, aj že: „Títo ľudia, ktorí sa zo mňa smejú, nevedia, kto som.“ Avšak zároveň bol aj stelesnením viery. Bol stelesnením viery, viery v seba a vo všeprenikajúcu silu. Táto vás nikdy nenechá v štichu, ale na to je potrebná absolútna viera. Povedzme, že mám niekoho, komu verím. automaticky mu zverím všetku prácu, všetko mu zverím, zverím mu do opatery kľúče alebo peniaze, nikdy nebudem o ňom pochybovať. Rovnako, aj keď máte vieru, vieru v seba, vieru v Sahadža jogu, v ktorej ste sa upevnili, prekvapí vás, ako sa bude všetko vyvíjať, ako sa zlepší život a budete stáť na skalách, budete mať taký pocit. Nebudete mať pochybnosti, nebudte mať žiadne problémy, žiadne nemoci. Takže sa jedná o takýto stav – ale len s vierou. Lenže ako túto vieru získate?

Problém je, ako sa k tejto viere dostať? Nejestvujú na to žiadne kurzy, žiadna literatúra, nerobia o tom žiadne prednášky. Vo vás však došlo k prebudeniu, ktoré sa opýta: „Čo som?“ Toto prebudenie: „Čo som? Čo som dosiahol?“ Vidíte, takto sa opýta: „Čo som to vlastne dosiahol? Čo mi dala Sahadža joga?“ Budete si klásť takéto otázky. Ale ak máte vieru, nie však slepú, ale osvietenú, ktorá sa vytvorí vďaka bezpočetným zázrakom v živote, mnohým javom v živote… Zistíte, že sa udiali zázraky v nevýznamných maličkostiach, nevýznamných maličkostiach. Udiali sa aj zázraky vo významných záležitostiach, mnohokrát v situáciách, keď ste to nečakali.

Teraz teda viete, veľmi pekne vyhranení, že teraz ste veľmi pekne usadení v Sajadža joge. Napríklad začne pršať. Polovica z vás si bude lámať hlavu nad tým, prečo teraz prší, dozvedia sa však, že je tu veľmi krásna strecha, nič sa nemôže stať. Nech si prší koľko chce. A budete veriť, že sem nepreprší, že nepremokneme. Rovnako aj naša viera musí byť dokonale pevná a vďaka nej budete nesmierne silní a prevezmete zodpovednosť za vzkriesenie tisícov a tisícov a tisícov a tisícov ľudí. Tento druh života, ktorým žijeme, – že len vďaka vlastnému rozvoju, vďaka vlastnému pochopu, vlastnými pozorovaniami nájdeme sami seba, že sa usadíme v Sahadža joge – je čosi výnimočné, čo by ale malo postretnúť, čo postretlo, čo postretá teraz a čo by malo postretnúť vás všetkých. Všetci by ste mali dostať šancu spoznať svoju dušu a spoznať sami seba. Musíme mať teda vieru sami v seba. Poznám sahadža jogínky, ktoré prídu a povedia: „Mama, nie som dobrá, som nanič, nič nerobím, som ten najlenivejší drúk,“ či tak nejak.

Dobre, keď si to myslíte, stačí požiadať. Čo potrebujete? Dokonca aj keď o nič nepožiadate, napraví sa to. Aj keď nepožiadate. Aj keď si to len pomyslíte, napraví sa to. Stačí ak na toi zameriate pozornosť, napraví sa to, pretože všeprenikajúca sila je jediná skutočná sila, všetky ostatné sily sú nanič. A je taká efektívna, taká milosrdná, že dá veci do poriadku v zlomku sekundy. Minule sme tu mali niekoho z Austrálie, ktorého ktosi podviedol a prinútil ho kúpiť pôdu a dom za veľmi premrštenú cenu, hoci nemal peniaze. A dotyčný mu povedal: „Nevadí, že nemáš peniaze, nič ti na to nepovedia.“ Uveril mu, bola to viera na nesprávnom mieste, povedala by som, a tak povedal: „Dobre.“

Dal za to všetky peniaze, ktoré mal, len aby si to rezervoval. Niektorí tam šli, bola tam pudža, takže tam šli mnohí. Toľko pudží, viete, a toto sa prihodilo, takže prišlo veľa ľudí, ktorí to videli. Lenže tento chudák bol taký nešťastný, taký nešťastný, nevedel pochopiť: „Prečo sa mi to len stalo, akoto, že som sa dostal do takej ťažkej situácie?” A cítil sa podvedený, pravdu povediac, bol úplne omráčený. Nevedel si predstaviť, ako sa z tej šlamastiky dostane. Vložil do toho všetky svoje peniaze, bol v tom až po uši, a keby nezaplatil, šiel by do väzenia. Napísala som mu len: „Maj vieru sám v seba.“ Len to: „Ver.“ A aký zázrak sa stal – ktosi za to ponúkol omnoho vyššiu cenu! A ten chlapík povedal: „Samozrejme zaplatím všetko, čo ste prisľúbili.

Vyplatím vám všetko nazad, dám vám ešte viac, chcem to zaplatiť.“ Je to neuveriteľné. Toľkí tam šli, mnohí chceli problém vyriešiť, robili tamto, šli za podvodníkom, povedali, že nemôže zaplatiť… Nič nepomohlo, nič, len jeho viera. A viete si predstaviť, že teraz bude z neho boháč. Mal ísť do väzenia, a teraz bude boháč! Deje sa monoho zázrakov, ako bol tento. Toto bola len finančná záležitosť, ale viem, že viete, že sa deje mnoho iných zázrakov. Ak po realizácii postrádate vieru, poukazuje to na to, chcem povedať, že ste veľmi úbohá osobnosť. Aspoň po realizácii by ste mali nadobudnúť vieru. Je to čosi naozaj prekvapujúce, že ľudia dostanú realizáciu a tak ďalej, a napriek tomu nemajú vieru v seba.

Tí, ktorí ju nadobudli, dosiahli naozaj veľa. Teraz, rozdiel medzi nami a Kristom spočíva v tom, že viera bola neoddeliteľnou súčasťou jeho bytosti. Nie že by mal mať vieru – on bol viera. My ju musíme teraz získať. Musíme veriť sami v seba. Je to toľko príhod, ktoré vám môžem uviesť, o ktorých môžete rozprávať aj vy, toľko udalostí, pri ktorých pomohla len viera. Ak ste boli v Rumunsku, myslím, že sa to stalo tam, na pódium prišla pani, ktorá nemohla chodiť, museli ju priviesť na vozíku. A povedala: „Mama, viem, že ma môžeš vyliečiť. Nik ma nemôže vyliečiť. Viem, že ty môžeš.“

Povedala to tri razy. Riekla som: Ty teda veríš, že ťa vyliečim?“ „Áno.“ Povedala som: „Vstaň teda.“ Jednoducho vstala a odišla preč. A potom sa rozbehla a všetci sa začali smiať. Povedali: „Mama, ona nie je sahadža jogínka.“ Odvetila som: „Pozrite sa však na jej vieru.“ Pretože ak má niekto vieru, zapoja sa všetky božstvá: je to pre nich výzva, musia to urobiť. Preukázali vieru v daného človeka.

Ako vám vždy hovorím, v Sahadža joge veríme ľuďom. Možno, že nás jeden zo sto podvedie, nevadí, veríme im. Viera, ktorá v niekoho vkladáte, pôsobí aj na jeho myseľ: „Tak veľmi mi veria.“ A čo božstvá? Prejavíte vieru v nich a hneď to pôsobí, okamžite dávajú veci do poriadku. Guido mi napríklad povedal: „Mama, hovoria, že má silno pršať tieto dva dni.“ Riekla som: „To nič. Nerob si starosti. Kde je ten dážď? Zmizol.“

Máte moc nad všetkým, ak máte moc nad vierou. A keď už hovoríme o viere, viete, je výzvou pre všeprenikajúcu silu, ktorá organizuje, ktorá všetko vie, ktorá je veľmi inteligentná, efektívna a predovšetkým – ktorá vás ľúbi. A do toho vy ešte prejavíte vieru. Vzkriesenie v Sahadža joge znamená, že vaša viera je pevná. Toto musíte dosiahnuť – pevnú vieru. Necítia sa zle, ak sa, povedzme, nemôžeme stretnúť, ak som im povedala: „Dobre, príďte.“ „Viete, tentoraz tam možno nebudem.“ Nič im nevadí, vidíte? Či sa s mamou stretnú, alebo nie, či sa čosi stane, alebo nie. Všetko je pre naše dobro, pre našu benevolenciu.

Povedzme, že sa cestou stratíte. Vedzte, že to tak musí byť. Ak by sa mali pozrieť na Kristov život, ukrižovali ho. Musel niesť kríž, musel toto všetko podstúpiť. Nevadí, čokoľvek. „Tak to má byť. Spravím to.“ Nikdy sa nesťažoval, nikdy sa nezdráhal, nechcel, aby ktokoľvek iný zdieľaľ jeho starosti. Bola to viera, ktorú mal, čo mu dala také úžasné sily. Bol by mohol urobiť čokoľvek.

Mohol pozabíjať všetkých ľudí, ktorí sa ho snažili prenasledovať, ľahko, prečo nie? Jediný pohľad by ich bol usmrtil. Ale nie, vedel, že tým všetkým musí prejsť, podstúpil to teda. A napokon je on ten, kto zvíťazil, na celej čiare. Rovnakým spôsobom má sahadža jogín pohliadať aj na svoj vlastný život. Je to veľmi vzácny život, veľmi vzácny pre tento svet. V týchto dňoch, koľkože máme sahadža jogínov? V evolučnom procese sa koľkí stanú sahadža jogínmi? Neviem povedať. A jediný pohľad na svet vám vnukne myšlienku, že väčšinu čaká zničenie alebo záhuba, že väčšina ľudí tu nebude.

Nie preto, že by sa k nám nemohli dostať, ale preto, že im nie je súdené prísť do Sahadža jogy, neboli predurčení prísť do Sahadža jogy. Máte teda šťastie, že ste dostali sebarealizáciu, že ste boli vzkriesení. Ale teraz majte vieru vo svoje vzkriesenie, vo svoje vzkriesenie, ktoré je teraz vaším bytím. A vďaka nej budete vedieť, akí vzácni ste pre celý svet a že vašou prácou nie je premýšľať o materiálnom zisku, fyzickom obohacovaní či o citovom obohacovaní, ale o duševnom obohacovaní. Čo sme urobili duchovnosť, pre vlastnú a pre duchovnosť iných? To je jediné, nad čím máte premýšľať, a zarazí vás, ako je všetko zorganizované, ako sa všetko podarí, ako sa v pravom okamihu prejavia výsledky všetkého. Som si istá, že najmenej osemdesiat percent z vás verí tomu, čo hovorím. Možno, povedzme, deväťdesiat percent. Ale je možné, že desať percent stále premýšľa: „No dobre. Mama síce povedala toto, ale prečo sa potom stalo to a prečo sa stalo ono?“

Ako minule bol u mňa novinár, veľmi známa osobnosť. Povedal: „Neverím v Boha.“ Riekla som: „Prečo?“ „Akoby potom mohlo byť toľko utrpenia na svete? Ako je možné, že sú slepé deti, ako je možné to a ono?“ Potom mi začal uvádzať príklady. „Dobre,“ odvetila som, „povedali ste mi už všetko?“ „Áno.“ Riekla som: „Teraz napríklad povieme, že že ste v „kráľovstve“ kongresovej vlády, či vlády vášho Andreottiho, či ako sa to volá. To teda vysvetľuje celú situáciu.

Ešte ste nedošli do kráľovstva Boha. Ak sa do takéto stavu dostanete, ak to dokážete a ak sa v ňom upevníte, potom mi poviete, či máte nejaké problémy. Žiadne.“ Povedala som: „Prečo vidíte len zlé stránky.? Ak poviete, že jestvuje východisko a že jestvuje riešenie, a že príde čas, keď rasa sahadža jogínov nebude poznať žiadne choroby, žiadne potiaže, nič, žiadne problémy, prečo radšej nehľadieť na toto? Prečo chcete vidieť jedného slepého chlapca? Prečo však nechcete vidieť, že slepí znova vidia?” Takýto negatívny postoj môžu niekedy zaujať aj sahadža jogíni. Videli som ich: ak niekto ochorie, povedia: „Mama, je chorý, musím ho priviesť k tebe. Musíš sa naň pozrieť.“ Nie je to vôbec potrebné.

Vy môžete liečiť, vaša viera dokáže liečiť. Počuli ste o komsi, koho ujo bol chorý – nebol ani len sahadža jogín. Šiel ho navštíviť a jeho žena povedala: „Dokážeš sa modliť k Matke. Prečo jej nepovieš, aby dala môjho manžela do poriadku?“ Bol to pacient, chorý rakovinu, na smrteľnej posteli. Povedal: „Dobre.“ Len sa poklonil a modlil sa: „Mama, prosím, vylieč môjho uja.“ Na tretí deň bol už preč z nemocnice a teraz cestuje po celom svete. Hoci nebol sahadža jogín, aj tak to pomohlo, pretože, keď to povie sahadža jogín, božstvá to musia urobiť. Aj keď to nie je sahadža jogín, nevadí.

Božstvá stoja za tým a jogín si musí veriť, úplne, že ak sú tieto sily v nás, prečo ich teda nepoužiť? Prečo si nevypestujeme úlnú vieru v to, že sme teraz sahadža jogíni, že sme v Kráľovstve Božom a že sa táto sila o nás postará? Potom si nebudeme vyberať, nebudeme váhať. Bude nám jedno, či musíte ísť, povedzme, do Singapúru, alebo máte ísť do Afriky, alebo niekam inam. Nič sa nedeje. Stále zostaneme v Kráľovstve Božom, nech ideme kamkoľvek, všetko je v najlepšom poriadku. A žiadne starosti kvôli ničomu. Sme otroci veľkého množstva vecí, našich hodín, sme otroci podmieneností a podobne. To sa všetko pominie, nevadí. Zaleží na tom?

Nič nie je dôležité, pokiaľ máte sami seba, všetko je v poriadku. Ľudia mi napríklad hovoria: „Mama, ty tak veľa cestuješ. Ako to dokážeš?“ Odvetila som: „Necestujem. Tak ako sedím tu v kresle, sedím si tam na sedadle, to je všetko. Zmení sa len sedadlo. Nikdy mi nepríde na um, že cestujem. Je mi fajn, sedím si v sedadle, takže nie som unavená.“ Ak teda máte úplnú vieru v seba, nič vám nevadí. Mnohí sa snažia zistiť: „Idem tam a tam, bude tam kúpeľňa či nie, budem mať kde spať či nie?“

Nič také. Ide vám o pohodlie svojej duše. Ak máte miesto, dobre, ak nie, vyspíte sa hocikde. Nič vás nemôže viazať, nič vás nemôže stahovať, žiadny zvyk vás nemôže opäť opantať, pretože vás viera úplne vyčistí, osvieti vás, vyživí. Táto viera nie je ničím, čo by sa vám dalo vložiť do hlavy alebo do srdca, nie je to možné. Je to stav, ktorý musíte dosiahnuť a ktorý môžete dosiahnuť prostredníctvom Sahadža jogy. Takto bude naše vzkriesenie zavŕšené, bude ustanovené, bude účinné a stane sa vzorom pre celý svet. Nech vás Boh žehná. Sú tu len deti, je tu tak veľa detí. Dnes je Kristov deň, mali by mi teda v každom prípade deti umyť chodidlá.

Zmestí sa to sem alebo to prenesiete?