Narodeniny Guru Nanaka, 23/11/1999, Noida, India Noida House (India)

Dnes sú narodeniny Guru Nanaka a oslavujú ich po celom svete. Je to prekvapujúce, s takým nadšením som sa nestretla ani v Indii, po prvýkrát to bolo publikované v mnohých novinách a urobili pre to všetko. Guru Nanak rozprával len o Sahadža joge. Vždy hovoril, že všetko, čo je vonkajšie je len predvádzanie sa. O náboženstvách povedal, že postenie sa, cestovanie na púte atď. sú len rôzne spôsoby predvádzania sa a vy musíte hľadať to, čo je vo vás. To, čo je vo vás, to si musíte upevniť. O ničom inom nehovoril. A vôbec nehovoril o rituáloch. Potom prišiel guru Teg-Bahadur, zajtra je jeho deň mučeníkov, on mal tiež rovnaký názor. Ale posledný guru, nakoľko vtedy bola vojna, zaviedol nosenie Kada (železného náramku), nosenie dlhých vlasov, to všetko zaviedol on. Ale Guru Nanak hovoril len o Duchu, povedal že všetko ostatné je zbytočné, vysvetlil to veľmi jasne, ale nikto na to nedbá, čo napísal. Chodia len s prstom po riadkoch, ale riadne to nečítajú, ak by sa to poriadne čítalo a s porozumením a implementovalo do života, tak  potom by skončil celý zmätok spleti slov, ale všetci sú v tom zamotaní. ( … ). Oni nehľadajú vo svojom vnútri tak, ako by mali. Ako chcú nasledovať sikhské náboženstvo, keď nehľadajú vo svojom vnútri a to je to, čo sa majú naučiť. Oni to volajú sikkhi, napísali sme to a čítajte to. Všetci veľkí svätci v tých časoch, aj predtým aj potom vedeli, kto je svätec a kto nie, ich básne a slová dali do Granth Sahib a  preto je Granth Sahib tak veľmi uctievaná. Pretože ľudia, ktorí v tých Read More …

Bhavasagara pudža, 06/04/1991, Brisbane, Austrália Brisbane (Austrália)

Dnes máme po prvýkrát pudžu v Brisbane a som šťastná, že mnohí sem prišli z rôznych miest. Viete, že pomocou pudže vybudíte čakry, ktoré sú vo mne, a vy získate veľa vibrácií a dosiahnete zrazu výšku vášho vedomia. Vy to dosiahnete, ale o nejaký čas povedia: „Matka, opäť klesáme.“ Tiež hovoria: „Keď ideme do Indie, sme v poriadku, a keď sa vrátime, tak opäť klesáme.“ Našťastie, teraz máme ašrám, čo je veľmi dobré. Mať ašrám, to je, musím povedať, je to veľmi, veľmi pozitívne, lebo tak sa tu upevní Ganéša. Je tu teda ašrám pre kolektívne bývanie, ale pre duchovné kolektívne bývanie. Nie je to tu len na bývanie, ale pre duchovnosť. A isté veci by sme mali vedieť o disciplíne, ktorú musíme dodržiavať, je to veľmi dôležité. To nie je len dom, kde sa stretli nejakí ľudia, stretli, aby spolu bývali, ale musí tu byť disciplína. Len tak si pomôžete – lebo ak neprídete do ašrámu s touto myšlienkou, že tam idete kvôli svojmu vzostupu, tak bude jedno, či zostanete doma alebo pôjdete do ašrámu. Existujú teda dva druhy meditácie, dva druhy, jedna z nich je meditácia, kde – môžeme ju nazvať antarmana – keď meditujeme vo svojom vnútri, aby sme uvideli, čo je v nás zlé a ako to máme napraviť, čo pre to môžeme urobiť. A druhá je bahirmana, je navonok, ako máme žiť navonok. Musíte mať disciplínu, ktorá vám nie je nariadená, ale ktorú veľmi šťastne, ktorú musíte prijať a musíte ju vstrebať. Pre každé umenie, Read More …

Výber z prejavov o agňa čakre, 28/02/1991, Dillí, India New Delhi (India)

Prišiel na program a zatiaľ, čo tu sedel, aj tak stále rozmýšľal o svojich problémoch a obavách. Och, stalo sa mi to, stalo sa mi toto. Kedy poviem Šri Matadži  o svojich trápeniach? Šri Matadži, ty si Dévi, toto sú moje trápenia. Namiesto toho, aby sa snažil porozumieť tomu, čo sa hovorí, stále premýšľal o tom, čo ho trápilo a odišiel vo svojej ilúzii, a potom dostal rakovinu. Ak nie rakovinu, tak inú chorobu. Týka sa to našej mysle – čo si myslíme? Aké typy myšlienok máme?  Myšlienky, ako napríklad – máme nejaký zármutok, nejaký obrovský problém. Namiesto toho by ste mali radšej „počítať svoje požehnania“. Koľko požehnaní nám dal Všemohúci? V tomto meste Dillí žijú milióny ľudí. Koľko z nich má Sahadža jogu? Sme špeciálni ľudia; nie nejakí pochabí ľudia, ktorí by venovali pozornosť zbytočnostiam. Sahadža jogu sme dostali ako požehnanie. Mali by sme si to uvedomiť a mali by sme ísť hlbšie do nášho vnútra. Takto sa môžete zbaviť podmieneností. Ak sa týchto podmieneností nezbavíte sami, budete mať také zážitky, že sa ich potom zbavíte. Čokoľvek si budete myslieť, že vám patrí, napríklad, ak poviete, že ste z Dillí, tak vás ľudia z Dillí jedného dňa zavrhnú. Ak poviete, že ste z Noidy, tak príde čas, keď vás ľudia z Noidy budú prenasledovať so svojimi zbraňami. Potom si uvedomíte, prečo som povedal, že som z Noidy. Potom, keď pôjdete smerom do Dillí, ľudia z Dillí budú vami opovrhovať tak, že povedia, prečo sem teraz idete, veď ste z Noidy. Read More …

Sahadža kultúra, 26/10/1985, New Jersey, USA Bergenfield Ashram, New Jersey (United States)

(V poriadku. Tak.  Je dosť teplo. Dobre, ako chcete. Kam dám tento nádherný kvet? Aké kvety! Hm? Jogín: Áno. Nádherné! Teraz, ak mi môžete z mojej tašky doniesť vreckovku, bolo by to dobre. A moje okuliare.) Dnes som premýšľala o tom, že vám porozprávam o sahadža-kultúre. Takže, našou organizáciou je dharma, višwa dharma. Ale táto musí mať kultúru. Vo všetkých náboženstvách zatiaľ nejestvuje žiadna kombinácia náboženstva a kultúry, ani jedno náboženstvo to nemá. Preto všade nachádzate odlišné kultúry. Napríklad v Indii majú ľudia, ktorí nasledujú hinduistické náboženstvo, na rozličných miestach odlišné kultúry. Žijú v Lucknow alebo, povedzme, v U.P.? Majú moslimskú kultúru. Viac islamský štýl. Jedia z jedného taniera, robia všetky možné veci, ktoré južní Indovia normálne nerobia, a južní Indovia majú inú kultúru ako Maharaštrania. Takže aj v náboženstve, akým je hinduizmus, kde je kultúra dôležitá, veľmi dôležitá, nachádzame variácie. Dochádza teda k ovplyvňovaniu kultúr susednými kultúrami alebo okolitými kultúrami, a ľudia kvôli tomu poblúdia. Keď etablujete náboženstvo ako je toto… Višwa dharma nie je ako žiadne iné náboženstvo. Je to opravdivé náboženstvo v nás a táto opravdivosť sa v nás zjaví preto, že sme splynuli s dušou. Takže keď hovoríme o sahadža-kultúre, ide o kultúru duše. Čo je teda kultúra? V prvom rade sa pozrime, čo je to kultúra. Kultúra je spôsob správania sa k druhým. Je to spoločný spôsob správania sa k druhým. Napríklad v anglickom jazyku povieme: „Ďakujem.“ Aj keď vás niekto zavraždí, možno poviete: „Ďakujem.“ Predtým. (Smiech) Alebo človek, ktorý vás zavraždí, možno povie: „Prepáčte.“ (Smiech) 3:01 Do telefónu , aj keď prosto len povedia niečo, čo nepočujete, zvyknú povedať: „Ľutujem.“ Zakaždým: „Ľutujem,“ akoby bolo Read More …